Preskočiť na obsah
  |  

Pre požiar v prístave v Hamburgu evakuovali desiatky osôb

V Hamburgu vypukol v pondelok rozsiahly požiar, ktorý zasiahol sklad v tamojšom prístave. Oheň sa podľa hasičov rozšíril z vozidla zaparkovaného vo vnútri a rýchlo nabral na intenzite. Z miesta bolo nutné evakuovať asi 25 ľudí, traja z nich utrpeli zranenia.

Situáciu komplikovali výbuchy tlakových nádob, pravdepodobne s oxidom dusným, ktoré rozhadzovali trosky po okolí. Hustý čierny dym sa vznášal nad mestom a polícia nasadila na hasenie aj vodné delá. Pre obyvateľov i vodičov to znamenalo značné obmedzenia – diaľnica A1 musela byť úplne uzavretá a vytvorili sa niekoľkokilometrové kolóny.

Hovorca hasičov Lorenz Hartmann potvrdil, že zásah bude trvať ešte hodiny, pričom rozsah škôd zatiaľ nie je jasný. Hamburský prístav, prezývaný „nemecká brána do sveta“, je najväčším námorným prístavom krajiny a incident podčiarkuje jeho zraniteľnosť. Podľa úradov sa podarilo predísť ešte vážnejším následkom vďaka rýchlej evakuácii a masívnemu nasadeniu hasičských síl.

(tasr, jax)

  |  

Trump chce, aby USA vlastnili pôdu pod základňami v Južnej Kórei

Americký prezident Donald Trump počas tlačovej konferencie so svojím juhokórejským náprotivkom I Če-Mjongom v Bielom dome vyjadril záujem, aby Spojené štáty vlastnili pozemky v Južnej Kórei, na ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne.

Trump uviedol, že aj keď Južná Kórea prispela na výstavbu základní, rád by zistil, či by bolo možné zrušiť nájomné zmluvy a získať vlastníctvo týchto pozemkov.

Prezident zároveň zdôraznil, že v Južnej Kórei je zhruba 40-tisíc amerických vojakov a vojenské vzťahy medzi obomi krajinami označil za veľmi dobré.

Vyjadril, že USA a Južná Kórea sa navzájom potrebujú, a ocenil obchodné partnerstvo.

(tasr, sie)

  |  

Prešovský arcibiskup sa zúčastnil na raňajkách so Zelenským

Prešovský arcibiskup a metropolita gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vladyka Jonáš Maxim sa v pondelok v Kyjeve zúčastnil na modlitebných raňajkách, organizovaných prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hlavným cieľom stretnutia bolo zjednotiť sa spoločne v modlitbe za mier na Ukrajine.

Na podujatí boli najvyšší predstavitelia Ukrajiny, medzinárodní partneri z viac ako 50 krajín sveta, zástupcovia cirkví, charitatívnych organizácií a rodiny padlých vojakov.

Program sa začal spoločnou modlitbou, ktorú predniesli najvyšší predstavitelia z troch najväčších cirkví na Ukrajine. Za gréckokatolícku cirkev vyšší arcibiskup kyjevo-haličský Svjatoslav Ševčuk, hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, za Pravoslávnu cirkev Ukrajiny vladyka Epifanij Dumenko a za protestantov Valerij Antonjuk.

Účastníkov listom pozdravil pápež Lev XIV. a konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej. Prihovoril sa aj prezident Zelenskyj, ktorý sa všetkým prítomným poďakoval za spoločnú modlitbu, podporu a solidaritu prejavovanú ukrajinskému národu.

V najbližších dňoch na Ukrajinu dorazí aj takmer desať ton humanitárnej pomoci, ktorú vyzbierali veriaci Prešovskej archieparchie.

(tasr, luc)

  |  

Vojna v Pásme Gazy sa skončí do dvoch až troch týždňov, tvrdí Trump

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že vojna v Pásme Gazy dospeje k „celkom dobrému a nezvratnému koncu“ v najbližších dvoch alebo troch týždňoch.

„Je ťažké to povedať, pretože bojujú už tisíce rokov. Ale myslím si, že odvádzame veľmi dobrú prácu... Musí sa to skončiť, ale ľudia nemôžu zabudnúť na 7. október,“ dodal šéf Bieleho domu.

Na otázku, či bol v poslednom čase v kontakte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, odpovedal, že má s ním dobré vzťahy a že spolupracovali na zastavení iránskeho jadrového programu.

Podľa správy Integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti, ktorú podporuje OSN, je v meste Gaza hladomor. „Musí sa to skončiť... medzi hladom a všetkými ostatnými problémami – horšími ako hlad, smrť, čistá smrť – ľudia sú zabíjaní,“ pokračoval Trump.

(tasr, luc)

  |  

Kyjev bude reagovať na Nawrockého iniciatívu zakázať vlajku banderovcov

Ukrajinská vláda bude reagovať, ak poľský parlament prijme zákon, ktorý by zakázal používanie čierno-červenej vlajky spájanej s ukrajinskými nacionalistickými hnutiami UPA a OUN-B, teda takzvanými banderovcami zodpovednými za protipoľské zločiny v oblasti Volyň.

Legislatívnu iniciatívu na jej zákaz v pondelok oznámil poľský prezident Karol Nawrocki.

„Aby sme eliminovali ruskú propagandu a nastolili poľsko-ukrajinské vzťahy založené na skutočnom partnerstve, vzájomnom rešpektovaní a vzájomnej citlivosti, domnievam sa, že do návrhu zákona by sme mali zahrnúť jasný slogan ‚stop banderizmu’ a symbol banderovcov v trestnom zákonníku prirovnať k symbolom zodpovedajúcim nemeckému národnému socializmu, bežne známemu ako nacizmus, a sovietskemu komunizmu,“ vysvetlil Nawrocki.

„Akékoľvek spolitizované rozhodnutia, ktoré by stotožňovali ukrajinské symboly s nacistickými a komunistickými, by mohli vyvolať nárast negatívnych nálad v ukrajinskej spoločnosti a vyžadovali by si reakciu zo strany Ukrajiny,“ zdôraznil zdroj z prostredia ukrajinskej diplomacie.

(tasr, luc)

  |  

Francúzska opozícia nepodporí Bayroua, hrozí pád vlády

Francúzska menšinová vláda premiéra Françoisa Bayroua čelí reálnemu riziku pádu po tom, ako tri hlavné opozičné strany oznámili, že nepodporia jeho hlasovanie o dôvere, plánované na 8. septembra.

Národné združenie, zelení aj Socialisti jasne avizovali, že mu nedajú svoj hlas. V prípade, ak Bayrou nezíska dostatok hlasov, vláda padne.

Nestabilita vyvolala nervozitu na finančných trhoch, ceny francúzskych štátnych dlhopisov zaznamenali rast rizikových prémií a index francúzskych akcií CAC-40 do uzavretia dňa klesol o 1,6 percenta.

Ak vláda padne, prezident Emmanuel Macron môže vymenovať nového premiéra, požiadať Bayroua o zostavenie úradníckej vlády alebo môže vyhlásiť predčasné voľby.

Bayrou priznáva, že žiadať dôveru v rozdrobenom parlamente je riskantné, no nečinnosť považuje za ešte väčšie riziko vzhľadom na vysoký verejný dlh.

(reuters, sie)