Preskočiť na obsah
  |  

Venezuela posiela 15-tisíc vojakov na hranicu, USA nasadzujú vojnové lode

Venezuela reaguje na rastúci tlak zo strany Spojených štátov rozsiahlym vojenským nasadením. Vláda Nicolása Madura oznámila, že k hranici s Kolumbiou presúva 15-tisíc vojakov.

Podľa ministra vnútra Diosdada Cabella má ísť o posilnenie boja proti drogovým kartelom, pričom Caracas uvádza, že od začiatku roka zhabal už 53 ton narkotík.

Situácia sa vyostruje v čase, keď americké torpédoborce triedy Aegis smerujú k venezuelským brehom a Washington plánuje vyslať aj štyritisíc mariňákov.

USA zároveň zvýšili odmenu za Madurovo zadržanie na 50 miliónov dolárov a obviňujú ho z prepojenia na takzvaný Kartel Sĺnk, ktorý zaradili medzi teroristické organizácie. Maduro, naopak, tvrdí, že ide o pokus o zmenu režimu a mobilizuje domáce milície.

(tasr, jax)

  |  

SpaceX zrušila desiaty test Starship pre nepriaznivé počasie

Spoločnosť SpaceX musela v pondelok opäť odložiť desiaty skúšobný let rakety Starship, tentoraz pre nepriaznivé počasie. Gigantický systém, ktorý je vyšší než newyorská Socha slobody, mal absolvovať asi hodinový let zo základne v Texase.

Odklad prichádza deň po tom, čo bol pokus zastavený pre technické problémy s pozemnými systémami. Starship pozostáva z dvoch častí – prvého stupňa Super Heavy a samotnej lode Starship, ktoré sú navrhnuté na opakované použitie.

NASA plánuje túto raketu využiť pri budúcich misiách na Mesiac, zatiaľ čo SpaceX ju považuje za kľúč k budúcej kolonizácii Marsu. Napriek veľkým ambíciám projekt čelí opakovaným ťažkostiam: prvý test v apríli 2023 skončil explóziou, ďalšie lety priniesli čiastkové úspechy, no vývoj výrazne zaostáva za pôvodnými plánmi.

Najnovší odklad ukazuje, že cesta k stabilnému využívaniu tohto najväčšieho raketového systému sveta bude ešte dlhá a plná nečakaných prekážok.

(tasr, jax)

  |  

Trump chce premenovať Pentagón na ministerstvo vojny

Donald Trump opäť rozvíril politickú scénu vyhlásením, že Pentagón by sa mohol čoskoro vrátiť k svojmu pôvodnému názvu – ministerstvo vojny. Podľa neho je súčasný názov výsledkom „politickej korektnosti“ z obdobia po druhej svetovej vojne, keď prezident Truman presadil Ministerstvo obrany.

Trump tvrdí, že historický názov lepšie odráža skutočnú podstatu rezortu a pripomína obdobie, keď Spojené štáty dosahovali vojenské víťazstvá. Svoj postoj zdôraznil aj počas stretnutia s juhokórejským prezidentom I Če-Mjongom v Bielom dome, kde vyhlásil, že Amerika má byť nielen v defenzíve, ale aj v ofenzíve.

Kritici upozorňujú, že akákoľvek zmena názvu by musela prejsť Kongresom. Trump už skôr nazval ministra obrany Petea Hegsetha „ministrom vojny“ a naznačil, že pôvodný názov padol za obeť snahám o zjemňovanie reality. Politico hodnotí jeho krok ako symbolický – na jednej strane prezident hovorí o mieri, no zároveň stále stavia na sile a rozhodnosti americkej armády.

(tasr, jax)

  |  

Pre požiar v prístave v Hamburgu evakuovali desiatky osôb

V Hamburgu vypukol v pondelok rozsiahly požiar, ktorý zasiahol sklad v tamojšom prístave. Oheň sa podľa hasičov rozšíril z vozidla zaparkovaného vo vnútri a rýchlo nabral na intenzite. Z miesta bolo nutné evakuovať asi 25 ľudí, traja z nich utrpeli zranenia.

Situáciu komplikovali výbuchy tlakových nádob, pravdepodobne s oxidom dusným, ktoré rozhadzovali trosky po okolí. Hustý čierny dym sa vznášal nad mestom a polícia nasadila na hasenie aj vodné delá. Pre obyvateľov i vodičov to znamenalo značné obmedzenia – diaľnica A1 musela byť úplne uzavretá a vytvorili sa niekoľkokilometrové kolóny.

Hovorca hasičov Lorenz Hartmann potvrdil, že zásah bude trvať ešte hodiny, pričom rozsah škôd zatiaľ nie je jasný. Hamburský prístav, prezývaný „nemecká brána do sveta“, je najväčším námorným prístavom krajiny a incident podčiarkuje jeho zraniteľnosť. Podľa úradov sa podarilo predísť ešte vážnejším následkom vďaka rýchlej evakuácii a masívnemu nasadeniu hasičských síl.

(tasr, jax)

  |  

Trump chce, aby USA vlastnili pôdu pod základňami v Južnej Kórei

Americký prezident Donald Trump počas tlačovej konferencie so svojím juhokórejským náprotivkom I Če-Mjongom v Bielom dome vyjadril záujem, aby Spojené štáty vlastnili pozemky v Južnej Kórei, na ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne.

Trump uviedol, že aj keď Južná Kórea prispela na výstavbu základní, rád by zistil, či by bolo možné zrušiť nájomné zmluvy a získať vlastníctvo týchto pozemkov.

Prezident zároveň zdôraznil, že v Južnej Kórei je zhruba 40-tisíc amerických vojakov a vojenské vzťahy medzi obomi krajinami označil za veľmi dobré.

Vyjadril, že USA a Južná Kórea sa navzájom potrebujú, a ocenil obchodné partnerstvo.

(tasr, sie)

  |  

Prešovský arcibiskup sa zúčastnil na raňajkách so Zelenským

Prešovský arcibiskup a metropolita gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vladyka Jonáš Maxim sa v pondelok v Kyjeve zúčastnil na modlitebných raňajkách, organizovaných prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hlavným cieľom stretnutia bolo zjednotiť sa spoločne v modlitbe za mier na Ukrajine.

Na podujatí boli najvyšší predstavitelia Ukrajiny, medzinárodní partneri z viac ako 50 krajín sveta, zástupcovia cirkví, charitatívnych organizácií a rodiny padlých vojakov.

Program sa začal spoločnou modlitbou, ktorú predniesli najvyšší predstavitelia z troch najväčších cirkví na Ukrajine. Za gréckokatolícku cirkev vyšší arcibiskup kyjevo-haličský Svjatoslav Ševčuk, hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, za Pravoslávnu cirkev Ukrajiny vladyka Epifanij Dumenko a za protestantov Valerij Antonjuk.

Účastníkov listom pozdravil pápež Lev XIV. a konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej. Prihovoril sa aj prezident Zelenskyj, ktorý sa všetkým prítomným poďakoval za spoločnú modlitbu, podporu a solidaritu prejavovanú ukrajinskému národu.

V najbližších dňoch na Ukrajinu dorazí aj takmer desať ton humanitárnej pomoci, ktorú vyzbierali veriaci Prešovskej archieparchie.

(tasr, luc)