Preskočiť na obsah
  |  

Musk žaluje Apple a OpenAI, obviňuje ich z blokovania konkurencie

Elon Musk zažaloval Apple a OpenAI, obviňuje ich z narúšania konkurencie v oblasti umelej inteligencie, píše Bloomberg. V žalobe, ktorú jeho spoločnosti X a xAI podali na federálnom súde v Texase, tvrdí, že exkluzívna integrácia ChatGPT do iPhonov brzdí inovácie a obmedzuje výber pre spotrebiteľov.

Musk žiada miliardové odškodnenie a súdny príkaz, ktorý by zabránil pokračovaniu údajnej dohody medzi Apple a OpenAI. Podľa žaloby má táto spolupráca zabezpečiť monopolné postavenie ChatGPT a zároveň znemožniť konkurentom vrátane Muskovej xAI s chatbotom Grok získať rovnaký prístup k používateľom.

Apple a OpenAI argumentujú, že dohoda nie je exkluzívna a iPhony môžu podporovať aj iné AI riešenia.

Spor sa odohráva na pozadí dlhoročného Muskovho konfliktu so šéfom OpenAI Samom Altmanom, ako aj širších antitrustových bojov Apple s americkým ministerstvom spravodlivosti. Prípad by mohol mať dosah nielen na trh s mobilnými aplikáciami, ale aj na budúcnosť takzvaných „superaplikácií“, ktoré Musk presadzuje prostredníctvom svojej siete X.

(bloomberg, jax)

  |  

Zalužnyj vraj odmietol Zelenského tím, ambície oznámi najprv v súkromí

Valerij Zalužnyj, bývalý veliteľ ukrajinskej armády a v súčasnosti veľvyslanec v Londýne, sa ocitol v centre politických špekulácií o budúcnosti Ukrajiny. Po tom, čo bol minulý rok odvolaný prezidentom Volodymyrom Zelenským, mnohí doma aj v zahraničí vidia v generálovi prirodzeného kandidáta na prezidentský post.

Zalužnyj sa však drží opatrnej línie. Podľa viacerých zdrojov denníka Guardian odmietol aj telefonát od amerického viceprezidenta JD Vancea, ktorý sa snažil sondovať alternatívy k "problematickému Zelenskému" po jeho ostrom konflikte s Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Generál verejne neohlásil politické ambície a prísne kontroluje svoje vystúpenia v Londýne, hoci do jeho rezidencie prichádzajú politici, aktivisti i zahraniční poradcovia.

Zalužnyj podľa zdrojov Guardianu odmietol ponuku šéfa Zelenského kancelárie Andrija Jermaka, aby sa pripojil k politickému tímu Volodymyra Zelenského pred budúcimi voľbami. Prisľúbil však, že počas vojny nebude verejne kritizovať prezidenta a prípadné politické ambície oznámi najprv v súkromí.

Zatiaľ tak neurobil, no v Kyjeve rastie presvedčenie, že sa pripravuje na vstup do politiky. Prajú mu aj prieskumy verejnej mienky.

(guardian, jax)

  |  

Venezuela posiela 15-tisíc vojakov na hranicu, USA nasadzujú vojnové lode

Venezuela reaguje na rastúci tlak zo strany Spojených štátov rozsiahlym vojenským nasadením. Vláda Nicolása Madura oznámila, že k hranici s Kolumbiou presúva 15-tisíc vojakov.

Podľa ministra vnútra Diosdada Cabella má ísť o posilnenie boja proti drogovým kartelom, pričom Caracas uvádza, že od začiatku roka zhabal už 53 ton narkotík.

Situácia sa vyostruje v čase, keď americké torpédoborce triedy Aegis smerujú k venezuelským brehom a Washington plánuje vyslať aj štyritisíc mariňákov.

USA zároveň zvýšili odmenu za Madurovo zadržanie na 50 miliónov dolárov a obviňujú ho z prepojenia na takzvaný Kartel Sĺnk, ktorý zaradili medzi teroristické organizácie. Maduro, naopak, tvrdí, že ide o pokus o zmenu režimu a mobilizuje domáce milície.

(tasr, jax)

  |  

SpaceX zrušila desiaty test Starship pre nepriaznivé počasie

Spoločnosť SpaceX musela v pondelok opäť odložiť desiaty skúšobný let rakety Starship, tentoraz pre nepriaznivé počasie. Gigantický systém, ktorý je vyšší než newyorská Socha slobody, mal absolvovať asi hodinový let zo základne v Texase.

Odklad prichádza deň po tom, čo bol pokus zastavený pre technické problémy s pozemnými systémami. Starship pozostáva z dvoch častí – prvého stupňa Super Heavy a samotnej lode Starship, ktoré sú navrhnuté na opakované použitie.

NASA plánuje túto raketu využiť pri budúcich misiách na Mesiac, zatiaľ čo SpaceX ju považuje za kľúč k budúcej kolonizácii Marsu. Napriek veľkým ambíciám projekt čelí opakovaným ťažkostiam: prvý test v apríli 2023 skončil explóziou, ďalšie lety priniesli čiastkové úspechy, no vývoj výrazne zaostáva za pôvodnými plánmi.

Najnovší odklad ukazuje, že cesta k stabilnému využívaniu tohto najväčšieho raketového systému sveta bude ešte dlhá a plná nečakaných prekážok.

(tasr, jax)

  |  

Trump chce premenovať Pentagón na ministerstvo vojny

Donald Trump opäť rozvíril politickú scénu vyhlásením, že Pentagón by sa mohol čoskoro vrátiť k svojmu pôvodnému názvu – ministerstvo vojny. Podľa neho je súčasný názov výsledkom „politickej korektnosti“ z obdobia po druhej svetovej vojne, keď prezident Truman presadil Ministerstvo obrany.

Trump tvrdí, že historický názov lepšie odráža skutočnú podstatu rezortu a pripomína obdobie, keď Spojené štáty dosahovali vojenské víťazstvá. Svoj postoj zdôraznil aj počas stretnutia s juhokórejským prezidentom I Če-Mjongom v Bielom dome, kde vyhlásil, že Amerika má byť nielen v defenzíve, ale aj v ofenzíve.

Kritici upozorňujú, že akákoľvek zmena názvu by musela prejsť Kongresom. Trump už skôr nazval ministra obrany Petea Hegsetha „ministrom vojny“ a naznačil, že pôvodný názov padol za obeť snahám o zjemňovanie reality. Politico hodnotí jeho krok ako symbolický – na jednej strane prezident hovorí o mieri, no zároveň stále stavia na sile a rozhodnosti americkej armády.

(tasr, jax)

  |  

Pre požiar v prístave v Hamburgu evakuovali desiatky osôb

V Hamburgu vypukol v pondelok rozsiahly požiar, ktorý zasiahol sklad v tamojšom prístave. Oheň sa podľa hasičov rozšíril z vozidla zaparkovaného vo vnútri a rýchlo nabral na intenzite. Z miesta bolo nutné evakuovať asi 25 ľudí, traja z nich utrpeli zranenia.

Situáciu komplikovali výbuchy tlakových nádob, pravdepodobne s oxidom dusným, ktoré rozhadzovali trosky po okolí. Hustý čierny dym sa vznášal nad mestom a polícia nasadila na hasenie aj vodné delá. Pre obyvateľov i vodičov to znamenalo značné obmedzenia – diaľnica A1 musela byť úplne uzavretá a vytvorili sa niekoľkokilometrové kolóny.

Hovorca hasičov Lorenz Hartmann potvrdil, že zásah bude trvať ešte hodiny, pričom rozsah škôd zatiaľ nie je jasný. Hamburský prístav, prezývaný „nemecká brána do sveta“, je najväčším námorným prístavom krajiny a incident podčiarkuje jeho zraniteľnosť. Podľa úradov sa podarilo predísť ešte vážnejším následkom vďaka rýchlej evakuácii a masívnemu nasadeniu hasičských síl.

(tasr, jax)