Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KĽDR môže vyrábať 20 jadrových hlavíc ročne, varuje Južná Kórea

Juhokórejský prezident I Če-mjong varoval, že Severná Kórea disponuje kapacitami na výrobu 10 až 20 jadrových hlavíc ročne. Vystúpil vo Washingtone v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie, kde zdôraznil, že Pchjongjang už takmer dokončil vývoj medzikontinentálnej rakety schopnej zasiahnuť USA.

Podľa odhadov SIPRI má KĽDR približne 50 hotových jadrových hlavíc a dostatok materiálu na výrobu desiatok ďalších. I Če-mjong pripomenul, že napriek sankciám a tvrdým opatreniam sa severokórejský jadrový program nielenže nezastavil, ale naopak, počet zbraní sa za posledné roky zvýšil.

Južná Kórea podľa neho nemá v úmysle reagovať vlastným jadrovým arzenálom, ale spolieha sa na konvenčné odstrašovanie a bezpečnostnú spoluprácu s USA.

Prezident sa predtým stretol aj s Donaldom Trumpom, ktorý naznačil možnosť opätovného stretnutia s Kim Čong-unom. Ich predchádzajúce rokovania sa skončili bez dohody, keďže USA žiadali úplné zrieknutie sa severokórejských jadrových zbraní.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Rusko a Čína musia brániť svoje záujmy a poriadok, vyhlásil Si Ťin-pching

Čínsky prezident Si Ťin-pching počas utorkového stretnutia s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom vyhlásil, že Čína a Rusko by mali spoločne chrániť svoje bezpečnostné a rozvojové záujmy. Oba štáty sa podľa neho snažia o spravodlivejší medzinárodný poriadok a mali by posilniť tradičné priateľstvo a strategickú dôveru.

Volodin pricestoval do Číny pred víkendovou návštevou ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa zúčastní na bezpečnostnom fóre krajín globálneho Juhu. Si tiež povedal, že Rusko a Čína by mali „zjednotiť“ krajiny globálneho Juhu.

Vzťahy medzi Čínou a Ruskom sú „zdrojom stability pre svetový mier“, vyhlásil Si Ťin-pching.

Medzitým americký prezident Donald Trump varoval, že do dvoch týždňov môže zaviesť masívne sankcie proti Rusku, pokiaľ nedôjde k pokroku v ukončení vojny na Ukrajine. Trump sa tento mesiac stretol s Putinom na samite na Aljaške, no zatiaľ sa mu nepodarilo sprostredkovať stretnutie medzi Putinom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.

(reuters, est)

Minúta  |  

Amnesty: Ničenie civilných budov v Libanone Izraelom môže byť vojnový zločin

Amnesty International (AI) vyzvala na vyšetrovanie izraelských zásahov v južnom Libanone ako možných vojnových zločinov. Podľa organizácie izraelská armáda zámerne ničila civilné budovy a poľnohospodársku pôdu, a to aj po uzavretí prímeria s Hizballáhom koncom novembra.

Analýza AI ukazuje, že od októbra do januára bolo poškodených alebo zničených viac než 10-tisíc budov, pričom vo viacerých prípadoch išlo o domy, mešity, cintoríny či športoviská.

Organizácia tvrdí, že veľká časť ničenia prebehla bez naliehavej vojenskej potreby a v rozpore s medzinárodným právom. Izrael obhajuje operácie tým, že sú zacielené na bojovníkov Hizballáhu, no podľa Amnesty predchádzajúce využívanie civilných objektov neospravedlňuje ich systematické ničenie.

Na zdokumentovanie zásahov použila AI satelitné snímky, fotografie a videá, na ktorých sa dokonca objavujú izraelskí vojaci oslavujúci devastáciu. Svetová banka odhaduje celkové ekonomické škody vojny v Libanone na 14 miliárd dolárov, z čoho 6,8 miliardy tvoria fyzické škody na infraštruktúre.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Musk žaluje Apple a OpenAI, obviňuje ich z blokovania konkurencie

Elon Musk zažaloval Apple a OpenAI, obviňuje ich z narúšania konkurencie v oblasti umelej inteligencie, píše Bloomberg. V žalobe, ktorú jeho spoločnosti X a xAI podali na federálnom súde v Texase, tvrdí, že exkluzívna integrácia ChatGPT do iPhonov brzdí inovácie a obmedzuje výber pre spotrebiteľov.

Musk žiada miliardové odškodnenie a súdny príkaz, ktorý by zabránil pokračovaniu údajnej dohody medzi Apple a OpenAI. Podľa žaloby má táto spolupráca zabezpečiť monopolné postavenie ChatGPT a zároveň znemožniť konkurentom vrátane Muskovej xAI s chatbotom Grok získať rovnaký prístup k používateľom.

Apple a OpenAI argumentujú, že dohoda nie je exkluzívna a iPhony môžu podporovať aj iné AI riešenia.

Spor sa odohráva na pozadí dlhoročného Muskovho konfliktu so šéfom OpenAI Samom Altmanom, ako aj širších antitrustových bojov Apple s americkým ministerstvom spravodlivosti. Prípad by mohol mať dosah nielen na trh s mobilnými aplikáciami, ale aj na budúcnosť takzvaných „superaplikácií“, ktoré Musk presadzuje prostredníctvom svojej siete X.

(bloomberg, jax)

Minúta  |  

Zalužnyj vraj odmietol Zelenského tím, ambície oznámi najprv v súkromí

Valerij Zalužnyj, bývalý veliteľ ukrajinskej armády a v súčasnosti veľvyslanec v Londýne, sa ocitol v centre politických špekulácií o budúcnosti Ukrajiny. Po tom, čo bol minulý rok odvolaný prezidentom Volodymyrom Zelenským, mnohí doma aj v zahraničí vidia v generálovi prirodzeného kandidáta na prezidentský post.

Zalužnyj sa však drží opatrnej línie. Podľa viacerých zdrojov denníka Guardian odmietol aj telefonát od amerického viceprezidenta JD Vancea, ktorý sa snažil sondovať alternatívy k "problematickému Zelenskému" po jeho ostrom konflikte s Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Generál verejne neohlásil politické ambície a prísne kontroluje svoje vystúpenia v Londýne, hoci do jeho rezidencie prichádzajú politici, aktivisti i zahraniční poradcovia.

Zalužnyj podľa zdrojov Guardianu odmietol ponuku šéfa Zelenského kancelárie Andrija Jermaka, aby sa pripojil k politickému tímu Volodymyra Zelenského pred budúcimi voľbami. Prisľúbil však, že počas vojny nebude verejne kritizovať prezidenta a prípadné politické ambície oznámi najprv v súkromí.

Zatiaľ tak neurobil, no v Kyjeve rastie presvedčenie, že sa pripravuje na vstup do politiky. Prajú mu aj prieskumy verejnej mienky.

(guardian, jax)

Minúta  |  

Venezuela posiela 15-tisíc vojakov na hranicu, USA nasadzujú vojnové lode

Venezuela reaguje na rastúci tlak zo strany Spojených štátov rozsiahlym vojenským nasadením. Vláda Nicolása Madura oznámila, že k hranici s Kolumbiou presúva 15-tisíc vojakov.

Podľa ministra vnútra Diosdada Cabella má ísť o posilnenie boja proti drogovým kartelom, pričom Caracas uvádza, že od začiatku roka zhabal už 53 ton narkotík.

Situácia sa vyostruje v čase, keď americké torpédoborce triedy Aegis smerujú k venezuelským brehom a Washington plánuje vyslať aj štyritisíc mariňákov.

USA zároveň zvýšili odmenu za Madurovo zadržanie na 50 miliónov dolárov a obviňujú ho z prepojenia na takzvaný Kartel Sĺnk, ktorý zaradili medzi teroristické organizácie. Maduro, naopak, tvrdí, že ide o pokus o zmenu režimu a mobilizuje domáce milície.

(tasr, jax)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.