Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia a Nemecko žiadajú vyšetrovanie útoku Izraela na nemocnicu v Gaze

Izraelský nálet na Násirovu nemocnicu v meste Chán Júnis v Pásme Gazy, pri ktorom zahynulo najmenej 20 ľudí vrátane piatich novinárov, vyvolal vlnu odsúdenia zo strany viacerých krajín a medzinárodných organizácií.

Útok, ktorý izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil za „tragickú nehodu“, kritizovali OSN, UNRWA a viaceré vlády vrátane Británie, Nemecka, Talianska, Turecka, Kataru a Iránu.

Britský minister David Lammy a jeho nemeckí kolegovia požadujú vyšetrovanie a ochranu novinárov. Ankara hovorí o vojnovom zločine a útoku na slobodu tlače.

Teherán útok označil za genocídny čin zo strany „sionistického režimu“ a žiada, aby USA brali na zodpovednosť. Katarská diplomacia označila zásah za ďalší ohavný zločin.

Prezident Trump sa vyjadril opatrne – uviedol, že ho správy z Gazy netešia a konflikt by sa mal čo najskôr skončiť.

Asociácia zahraničných novinárov v Jeruzaleme vyzvala izraelskú armádu na vysvetlenie incidentu a požaduje ukončenie útokov na médiá.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Močiare ako obrana: Európa skúma starú prírodnú bariéru proti Rusku

Keď sa ruské jednotky v roku 2022 blížili ku Kyjevu, ukrajinský poradca Oleksandr Dmitriev navrhol zaplaviť vysušené močiare rieky Irpiň. Tento jednoduchý zásah zastavil tanky, ktoré uviazli v bahne, a stal sa symbolom improvizovanej obrany Ukrajiny. Informuje Politico.

O tri roky neskôr sa táto skúsenosť dostáva do centra pozornosti celej Európy. Viaceré krajiny NATO, najmä Poľsko a Fínsko, skúmajú obnovu rašelinísk nielen ako ekologické opatrenie, ale aj ako prirodzenú bariéru proti prípadnej ruskej agresii.

Zdá sa, že močiare môžu byť dvojitým riešením: viažu obrovské množstvo oxidu uhličitého a zároveň bránia ťažkej vojenskej technike v postupe. Problémom však zostáva fakt, že polovicu európskych močiarov odvodnili pre poľnohospodársku pôdu, čím ich zmenili na zdroj emisií.

Poľsko už do svojho projektu Východného štítu v hodnote desať miliárd zlotých zahrnulo aj obnovu rašelinísk a zalesňovanie hraníc.

(politico, jax)

Minúta  |  

Trump zvažuje sankcie na EÚ kvôli zákonu o digitálnych službách

Administratíva Donalda Trumpa zvažuje bezprecedentný krok – uvalenie sankcií na predstaviteľov EÚ alebo jej členských štátov zodpovedných za uplatňovanie nariadenia o digitálnych službách (DSA). Podľa zdrojov Reuters by sankcie mali podobu vízových obmedzení, hoci konkrétne mená zatiaľ nie sú známe.

Biely dom dlhodobo kritizuje DSA s tým, že ide o nástroj cenzúry konzervatívnych názorov a zároveň zvyšuje náklady americkým technologickým firmám. Trump v tejto súvislosti pohrozil aj colnými opatreniami proti krajinám, ktoré uplatňujú digitálne dane. Európska komisia odmieta obvinenia z cenzúry a tvrdí, že cieľom DSA je ochrana práv občanov, boj proti nezákonnému obsahu a posilnenie slobody prejavu online.

Ak by USA pristúpili k sankciám, znamenalo by to ďalšiu eskaláciu napätia medzi Washingtonom a Bruselom v citlivej oblasti digitálnej regulácie, ktorá už teraz predstavuje významný bod sporu medzi oboma stranami Atlantiku.

(tasr, jax)

Minúta  |  

KĽDR môže vyrábať 20 jadrových hlavíc ročne, varuje Južná Kórea

Juhokórejský prezident I Če-mjong varoval, že Severná Kórea disponuje kapacitami na výrobu 10 až 20 jadrových hlavíc ročne. Vystúpil vo Washingtone v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie, kde zdôraznil, že Pchjongjang už takmer dokončil vývoj medzikontinentálnej rakety schopnej zasiahnuť USA.

Podľa odhadov SIPRI má KĽDR približne 50 hotových jadrových hlavíc a dostatok materiálu na výrobu desiatok ďalších. I Če-mjong pripomenul, že napriek sankciám a tvrdým opatreniam sa severokórejský jadrový program nielenže nezastavil, ale naopak, počet zbraní sa za posledné roky zvýšil.

Južná Kórea podľa neho nemá v úmysle reagovať vlastným jadrovým arzenálom, ale spolieha sa na konvenčné odstrašovanie a bezpečnostnú spoluprácu s USA.

Prezident sa predtým stretol aj s Donaldom Trumpom, ktorý naznačil možnosť opätovného stretnutia s Kim Čong-unom. Ich predchádzajúce rokovania sa skončili bez dohody, keďže USA žiadali úplné zrieknutie sa severokórejských jadrových zbraní.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Rusko a Čína musia brániť svoje záujmy a poriadok, vyhlásil Si Ťin-pching

Čínsky prezident Si Ťin-pching počas utorkového stretnutia s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom vyhlásil, že Čína a Rusko by mali spoločne chrániť svoje bezpečnostné a rozvojové záujmy. Oba štáty sa podľa neho snažia o spravodlivejší medzinárodný poriadok a mali by posilniť tradičné priateľstvo a strategickú dôveru.

Volodin pricestoval do Číny pred víkendovou návštevou ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa zúčastní na bezpečnostnom fóre krajín globálneho Juhu. Si tiež povedal, že Rusko a Čína by mali „zjednotiť“ krajiny globálneho Juhu.

Vzťahy medzi Čínou a Ruskom sú „zdrojom stability pre svetový mier“, vyhlásil Si Ťin-pching.

Medzitým americký prezident Donald Trump varoval, že do dvoch týždňov môže zaviesť masívne sankcie proti Rusku, pokiaľ nedôjde k pokroku v ukončení vojny na Ukrajine. Trump sa tento mesiac stretol s Putinom na samite na Aljaške, no zatiaľ sa mu nepodarilo sprostredkovať stretnutie medzi Putinom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.

(reuters, est)

Minúta  |  

Amnesty: Ničenie civilných budov v Libanone Izraelom môže byť vojnový zločin

Amnesty International (AI) vyzvala na vyšetrovanie izraelských zásahov v južnom Libanone ako možných vojnových zločinov. Podľa organizácie izraelská armáda zámerne ničila civilné budovy a poľnohospodársku pôdu, a to aj po uzavretí prímeria s Hizballáhom koncom novembra.

Analýza AI ukazuje, že od októbra do januára bolo poškodených alebo zničených viac než 10-tisíc budov, pričom vo viacerých prípadoch išlo o domy, mešity, cintoríny či športoviská.

Organizácia tvrdí, že veľká časť ničenia prebehla bez naliehavej vojenskej potreby a v rozpore s medzinárodným právom. Izrael obhajuje operácie tým, že sú zacielené na bojovníkov Hizballáhu, no podľa Amnesty predchádzajúce využívanie civilných objektov neospravedlňuje ich systematické ničenie.

Na zdokumentovanie zásahov použila AI satelitné snímky, fotografie a videá, na ktorých sa dokonca objavujú izraelskí vojaci oslavujúci devastáciu. Svetová banka odhaduje celkové ekonomické škody vojny v Libanone na 14 miliárd dolárov, z čoho 6,8 miliardy tvoria fyzické škody na infraštruktúre.

(tasr, jax)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.