Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump prvý raz v histórii odvolal guvernérku Fedu, odôvodňuje to podvodom

Americký prezident Donald Trump oznámil odvolanie guvernérky Federálneho rezervného systému Lisy Cookovej. Ide o prvý prípad v histórii Fedu, keď prezident takto zasiahol.

Ako píše portál CNN, tento krok zintenzívňuje Trumpov konflikt s centrálnou bankou, ktorú kritizuje za podľa neho pomalú úpravu úrokových sadzieb.

Cooková čelí obvineniam z možného hypotekárneho podvodu, ktoré spustili vyšetrovanie. Trump tvrdí, že jej konanie narúša dôveryhodnosť finančného dohľadu.

Zákonnosť takéhoto zásahu je však sporná – zákon síce pripúšťa odvolanie „z dôvodu“, no nešpecifikuje jeho presný výklad. Cooková sa bráni a odmieta odstúpiť, kým nebude jasné, či pochybenia skutočne spáchala.

Fed situáciu nekomentoval a nie je isté, či musí Cooková okamžite opustiť funkciu. Trump by mohol tak získať možnosť dosadiť na jej miesto vlastného kandidáta.

Najbližšie rokovanie Fedu je naplánované v polovici septembra.

(lup)

Minúta  |  

Ochranári vyzývajú Tarabu, aby zastavil odstrel medveďov

Ochranárske organizácie My sme les, Aevis Foundation a WWF Slovakia spoločne vyzvali ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), aby okamžite zastavil povoľovanie odstrelu medveďov.

Argumentujú tým, že rezort povolil usmrtenie takmer 240 jedincov bez presných údajov o početnosti populácie, pričom samotné ministerstvo len nedávno oznámilo spustenie DNA monitoringu, ktorý má priniesť potrebné dáta.

Podľa ochranárov je takýto postup neodborný, keďže "najskôr sa strieľa, až potom zisťuje, koľko medveďov vlastne máme".

Odstrel podľa aktivistov nevedie k väčšej bezpečnosti ľudí. Príkladom sú nedávne útoky pri Stanišovskej jaskyni a obci Hybe, kde od vlaňajška zastrelili 28 medveďov, no incidenty sa aj tak opakujú.

Podobné skúsenosti má aj zahraničie – napríklad Japonsko. "Na ostrove Hokkaidó za rok ulovili rekordných 1 804 medveďov, a ani to nezabránilo smrteľnému útoku z augusta tohto roka," napísali.

Ochranári preto považujú za kľúčové preventívne opatrenia, ako zabezpečenie odpadu, ochranu hospodárskych zvierat, včelstiev a plodín, budovanie migračných koridorov a osvetu pre verejnosť.

(max)

Minúta  |  

Úrody obilnín a repky vzrástli, Slovensko nebude musieť dovážať pšenicu

Tohtoročná žatva priniesla Slovensku lepšie výsledky než vlani aj v porovnaní s päťročným priemerom. Slovensko tak ostane sebestačné v produkcii hustosiatych obilnín a časť úrody smeruje na export.

Jarná a ozimná pšenica priniesli priemerný výnos 6,44 tony z hektára, čo je o trinásť percent viac ako minulý rok. Jačmeň dosiahol 6,29 tony z hektára (medziročný rast o 26 percent).

Celkovo hustosiate obilniny poskytli priemer 6,26 tony z hektára, vyšší o 16 percent oproti minulému roku. Mimoriadne sa darilo aj repke, ktorá dosiahla 3,67 tony z hektára, čo je nárast o tretinu.

Žatva sa tento rok skončila neskôr, predĺžili ju výkyvy počasia. Kvalita zrna sa líšila podľa regiónov, napríklad na Liptove skončila všetka pšenica ako krmivo pre zvieratá.

Mlyny ani pekári tak nebudú musieť nakupovať kvalitnú pšenicu v zahraničí. Pekári však upozorňujú, že domácu produkciu ohrozuje masívny dovoz pečiva zo zahraničia – vlani to bolo viac ako päťtisíc kamiónov, v prvom štvrťroku pritom dovoz zvýšili o ďalších sedem percent.

Rastie aj záujem pestovateľov o tvrdú pšenicu durum, ktorej produkcia stúpla na pol milióna ton. Ceny obilnín však po žatve klesli, napríklad pri repke z 510 na 470 eur za tonu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Británia a Nemecko žiadajú vyšetrovanie útoku Izraela na nemocnicu v Gaze

Izraelský nálet na Násirovu nemocnicu v meste Chán Júnis v Pásme Gazy, pri ktorom zahynulo najmenej 20 ľudí vrátane piatich novinárov, vyvolal vlnu odsúdenia zo strany viacerých krajín a medzinárodných organizácií.

Útok, ktorý izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil za „tragickú nehodu“, kritizovali OSN, UNRWA a viaceré vlády vrátane Británie, Nemecka, Talianska, Turecka, Kataru a Iránu.

Britský minister David Lammy a jeho nemeckí kolegovia požadujú vyšetrovanie a ochranu novinárov. Ankara hovorí o vojnovom zločine a útoku na slobodu tlače.

Teherán útok označil za genocídny čin zo strany „sionistického režimu“ a žiada, aby USA brali na zodpovednosť. Katarská diplomacia označila zásah za ďalší ohavný zločin.

Prezident Trump sa vyjadril opatrne – uviedol, že ho správy z Gazy netešia a konflikt by sa mal čo najskôr skončiť.

Asociácia zahraničných novinárov v Jeruzaleme vyzvala izraelskú armádu na vysvetlenie incidentu a požaduje ukončenie útokov na médiá.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Močiare ako obrana: Európa skúma starú prírodnú bariéru proti Rusku

Keď sa ruské jednotky v roku 2022 blížili ku Kyjevu, ukrajinský poradca Oleksandr Dmitriev navrhol zaplaviť vysušené močiare rieky Irpiň. Tento jednoduchý zásah zastavil tanky, ktoré uviazli v bahne, a stal sa symbolom improvizovanej obrany Ukrajiny. Informuje Politico.

O tri roky neskôr sa táto skúsenosť dostáva do centra pozornosti celej Európy. Viaceré krajiny NATO, najmä Poľsko a Fínsko, skúmajú obnovu rašelinísk nielen ako ekologické opatrenie, ale aj ako prirodzenú bariéru proti prípadnej ruskej agresii.

Zdá sa, že močiare môžu byť dvojitým riešením: viažu obrovské množstvo oxidu uhličitého a zároveň bránia ťažkej vojenskej technike v postupe. Problémom však zostáva fakt, že polovicu európskych močiarov odvodnili pre poľnohospodársku pôdu, čím ich zmenili na zdroj emisií.

Poľsko už do svojho projektu Východného štítu v hodnote desať miliárd zlotých zahrnulo aj obnovu rašelinísk a zalesňovanie hraníc.

(politico, jax)

Minúta  |  

Trump zvažuje sankcie na EÚ kvôli zákonu o digitálnych službách

Administratíva Donalda Trumpa zvažuje bezprecedentný krok – uvalenie sankcií na predstaviteľov EÚ alebo jej členských štátov zodpovedných za uplatňovanie nariadenia o digitálnych službách (DSA). Podľa zdrojov Reuters by sankcie mali podobu vízových obmedzení, hoci konkrétne mená zatiaľ nie sú známe.

Biely dom dlhodobo kritizuje DSA s tým, že ide o nástroj cenzúry konzervatívnych názorov a zároveň zvyšuje náklady americkým technologickým firmám. Trump v tejto súvislosti pohrozil aj colnými opatreniami proti krajinám, ktoré uplatňujú digitálne dane. Európska komisia odmieta obvinenia z cenzúry a tvrdí, že cieľom DSA je ochrana práv občanov, boj proti nezákonnému obsahu a posilnenie slobody prejavu online.

Ak by USA pristúpili k sankciám, znamenalo by to ďalšiu eskaláciu napätia medzi Washingtonom a Bruselom v citlivej oblasti digitálnej regulácie, ktorá už teraz predstavuje významný bod sporu medzi oboma stranami Atlantiku.

(tasr, jax)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.