Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú nízke. Dôvera vlády klesá

Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú na najnižšej úrovni od mája 2020. Dlhodobo platí, že respondenti, ktorí sa epidémie obávajú menej, sú aj menej ochotní dať sa zaočkovať. Konštatuje to kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied (SAV), MNFORCE a Seesame. Ďalej z prieskumu vyplýva aj to, že dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou ostáva aj po výmene premiéra a ministra zdravotníctva na veľmi nízkej úrovni a postoj politikov k očkovaniu je dôležitý pre pätinu respondentov.

Desiata vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ na vzorke tisíc respondentov sa uskutočnila v období od 15. júla do 20. júla. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad 12 rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie. Tlačovú správu poskytla Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.

Pocit ohrozenia epidémiou koronavírusu od svojho vrcholu na začiatku roku 2021 naďalej klesal a v súčasnosti je na najnižšej úrovni od mája 2020. Epidémiou koronavírusu sa dlhodobo cítia byť menej ohrození respondenti, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať. Menej ohrození sa cítia byť aj respondenti so základným vzdelaním a muži. Na otázku „Cítite sa byť ohrození epidémiou koronavírusu? (priemer na škále 1 – vôbec sa necítim byť ohrozený po 10 – cítim sa veľmi ohrozený),“ odpovedali všetci respondenti v aktuálnom prieskume priemerne číslom 5,2. Medzi opýtanými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, bolo toto číslo 4,6.

Zlý výsledok pre vládu

Po jesennom výraznom poklese dôvery vo vládu v súvislosti s koronakrízou klesla táto dôvera na doteraz najnižšiu úroveň v marci 2021. Po odstúpení premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) a nástupe novej vlády premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou veľmi mierne stúpla, z marcových 14,2 percenta na májových 17,2 percenta.

Trend rastúcej dôvery vo vládu sa v najnovšom výskume nepotvrdil a dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou stagnuje na úrovni 16,7 percenta. Oproti máju tiež mierne poklesla dôvera v zdravotníctvo (z 50,1 percenta na 42,7 percenta) a vo vedecké inštitúcie na Slovensku (zo 46,6 percenta na 43,4 percenta).

Ochota očkovať sa

Dôvera vo vládu naďalej výrazne súvisí s ochotou dať sa zaočkovať. Celkovo 24,6 percenta už zaočkovaných respondentov a 26,1 percenta tých, ktorí sa chcú dať zaočkovať, vláde v súvislosti s koronakrízou dôveruje, pričom medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, vláde dôveruje iba 5,9 percenta respondentov. Podobné je to i so zdravotníctvom (dôveruje mu 57 percent už zaočkovaných, ale iba 25,6 percenta tých, ktorí sa nechcú zaočkovať) a tiež s dôverou vo vedecké inštitúcie na Slovensku v súvislosti s koronakrízou (dôveruje im 63,2 percenta už zaočkovaných a iba 20,8 percenta tých, ktorí sa nechcú zaočkovať).

Približne pätina (19,3 percenta) respondentov uvádza, že je pre nich dôležitý postoj k očkovaniu u politikov, ktorí sú im blízki. Pre 39,8 percenta respondentov postoj ich obľúbených politikov k očkovaniu nie je dôležitý a 40,9 percenta respondentov nemá žiadnych politikov, ktorí sú im blízki. Spomedzi tých respondentov, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, je postoj im blízkych politikov k očkovaniu dôležitý až pre 37,4 percenta.

Dôvera v inštitúcie rozdeľuje zaočkovaných a nezaočkovaných

„Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať. Ďalším faktorom môže byť odmietavé či nejednoznačné stanovisko niektorých politikov k vakcinácii, pretože pre približne pätinu respondentov je postoj ich obľúbeného politika k očkovaniu dôležitý,“ sumarizuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

„Dôvera v inštitúcie je faktor, ktorý výrazne rozdeľuje už zaočkovaných a nezaočkovaných. S blížiacim sa návratom detí do škôl a začínajúcim nástupom tretej vlny je preto kľúčové, aby verejné autority komunikovali témy spojené s manažmentom pandémie tak, aby spoločnosť ešte viac nerozdeľovali. Na druhej strane musia oveľa presvedčivejšie a jednotnejšie vysvetľovať benefity očkovania pre celú spoločnosť,“ pripomenula Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(sita, ste)

Minúta  |  

Politológ: Pre koalíciu by bolo výhodnejšie, keby sa Mikulca zbavila

Pre koalíciu by bolo výhodnejšie, keby sa ministra vnútra Romana Mikulca „zbavila" a miesto obsadila človekom bez minulosti v silových zložkách. Myslí si to politológ Radoslav Štefančík z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý to uviedol pre agentúru SITA.

Dôvodom je podľa neho fakt, že konflikt v rámci silových zložiek sa zdá byť neudržateľný a minister vnútra bezmocný. Polícia si navyše podľa neho nevie dať rady ani s vulgárnymi protestujúcimi. Politológ tiež poukázal na to, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) by mohol viac udrieť po stole a trvať na podpore pre Mikulca (OĽaNO).

Nespokojnosť v Sme rodina

S pôsobením Mikulca na pozícii ministra vnútra vyjadrili v poslednej dobe nespokojnosť predovšetkým predstavitelia hnutia Sme rodina. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak svojho času povedal, že Mikulec nezvláda výkon svoje funkcie a na ministerstve má chaos. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský sa dokonca nedávno nechal počuť, že by mal Mikulec zo svojej funkcie odstúpiť.

Motív predstaviteľov Sme rodina je podľa Štefančíka jednoznačný. „Ich postoj je založený na požiadavke rozlišovať medzi našimi ľuďmi bývalej vládnej koalície a našimi ľuďmi Sme rodiny". Doplnil, že požiadavku na odchod ministra Mikulca je možné evidovať od momentu, ako bol nominant hnutia Sme rodina uväznený.

Otázne teda podľa politológa bude, či predseda vlády, respektíve hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), budú v submisívnej polohe a hnutiu Sme rodina budú po ruke, alebo sa OĽaNO za svojho nominanta jednoznačnejšie postaví.

Podpora Hegera

Predseda vlády Heger vyjadril minulý týždeň Mikulcovi svoju podporu. „Premiér vystupuje presne tak, ako si to Igor Matovič želal. Heger by bol možno dobrým štátnym úradníkom, ale na pozícii predsedu vlády je ako destilovaná voda, bez chuti a zápachu. Jeho problémom je, že vo svojej pozícii nie je svojprávny, jeho rozhodnutia musia byť v súlade s uvažovaním Matoviča. Súčasný premiér by možno aj chcel byť razantnejší, najskôr si však musí vypýtať povolenie od predsedu OĽaNO, a tomu sa do konfliktu s Borisom Kollárom nechce, pretože doteraz ho mal za najvernejšieho spojenca," vysvetlil Štefančík.

Podľa politológa nemožno vylúčiť ani tézu, že predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár „poškuľuje" po spoločnej vláde so stranami Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD). Vo vláde s lídrami strán Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim by však podľa neho nemal taký „vydieračský potenciál", ako má dnes.

„Zrejme by v nej ťahal za kratší koniec. Mal by však istotu, že mu Smer s Hlasom nepozatvárajú jeho nominantov. Lenže vláda so Smerom by pre jeho stranu znamenala istú ,politickú smrť´. Vládu so Smerom totiž doteraz neprežila žiadna strana, takže by to zrejme zlikvidovalo aj ,Kollárovu rodinu´," priblížil Štefančík s tým, že Kollár síce môže v Hegerovej vláde „vyskakovať", ale práve predstava, že by nasledujúce volebné obdobie mohlo byť jeho posledné, mu stanovuje určité mantinely.

(sita)

Minúta  |  

Bez registrácie sa proti covidu očkuje už aj v nemocniciach + zoznam

Dať sa zaočkovať proti koronavírusu bez registrácie je možné už aj v nemocniciach. Snahou je, aby vakcinácia bola čo najdostupnejšia.

Ministerstva zdravotníctva pripomína, že aj naďalej pokračuje očkovanie ľudí, ktorí sa zaregistrovali cez formulár, či vakcinácia v ambulanciách všeobecných lekárov. „Ďalšou z možností je nechať sa zaočkovať bez termínu. Od pondelka tak možno urobiť aj vo vybraných nemocniciach. Zdravotnícke zariadenia si vyčlenili na takéto očkovanie vybrané časy,“ spresnil komunikačný odbor. Záujemcovia si so sebou musia priniesť preukaz totožnosti a preukaz poistenca.

Nemocnice počas nasledujúcich siedmich dní očkujú vakcínami Comirnaty (Pfizer/BioNTech) a Spikevax (Moderna).

Prehľad nemocníc v jednotlivých krajoch

V Bratislavskom kraji sa môžu dospelí nechať zaočkovať v Onkologickom ústave sv. Alžbety, v Trnavskom zas vo Fakultnej nemocnici Trnava – Starý areál.            

V Banskobystrickom kraji túto možnosť ponúka Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nemocnica s poliklinikou Brezno a Veľkokapacitné očkovacie centrum Zvolen Doprastav - Jedáleň.

V Nitrianskom kraji je očkovanie možné vo Fakultnej nemocnici Nitra, Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky, Veľkokapacitnom očkovacom centre Nové Zámky a vo Svete zdravia Nemocnica Topoľčany.

Dospelí záujemcovia zo Žilinského kraja sa môžu dať vakcinovať v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca, Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši Jégého Dolný Kubín, v Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok a vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina.

V Trenčianskom kraji je možné sa dať zaočkovať v Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Poliklinike Dubnica nad Váhom, Nemocnici na okraji mesta v Partizánskom, Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica, Fakultnej nemocnici Trenčín a v Poliklinike Juh Trenčín.

Očkovanie je možné aj v Košickom kraji. Ponúka ho Nemocnica AGEL Košice-Šaca, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a Nemocnica AGEL Krompachy.

Vakcináciu vo vybraných časoch bez registrácie umožňuje v Prešovskom kraji Nemocnica AGEL Kežmarok, Nemocnica AGEL Levoča, Nemocnica Poprad, všeobecná nemocnica, Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Nemocnica Snina a Ľubovnianska nemocnica.

(tasr, est)

Minúta  |  

Rusko sa obáva Talibanu. Na hranice s Afganistanom vyslalo viac vojakov

Rusko zvýšilo počet svojich vojakov vysielaných na vojenské cvičenia, ktoré sa počas augusta uskutočnia v blízkosti hraníc s Afganistanom. Ako v pondelok informovala agentúra Interfax, ruské velenie sa rozhodlo takmer zdvojnásobiť aj počet kusov vojenskej techniky.

Podľa tlačovej služby Centrálneho vojenského okruhu (CVO) tak Rusko na cvičenia vysiela 1800 vojakov a 420 kusov vojenskej techniky. Ide o ľudí a techniku z delostreleckých, tankových, motorizovaných a prieskumných jednotiek 201. vojenskej základne ruskej armády v Tadžikistane, uvádza sa v tlačovej správe.

V blízkosti hraníc s Afganistanom sa v auguste uskutočnia spoločné vojenské cvičenia ruských jednotiek s vojakmi armád Tadžikistanu a Uzbekistanu; celkovo sa na nich zúčastní viac ako 2500 vojakov a asi 500 kusov zbraní a vojenskej techniky, dodal Interfax.

Tieto manévre sa konajú v situácii, keď sa stredná Ázia snaží získať podporu Moskvy v dôsledku ofenzívy fundamentalistického hnutia Taliban v Afganistane, ktoré získava pod svoju kontrolu čoraz väčšie územie predstavujúce predovšetkým vidiecke oblasti Afganistanu. Deje sa tak v situácii, keď sa z Afganistanu po takmer 20 rokoch sťahujú americké jednotky. Ich odsun by mal byť ukončený do 31. augusta 2021.

Tlačová služba CVO v pondelok oznámila začatie spoločných rusko-uzbeckých cvičení na polygóne Termez v rovnomennom pohorí, ktoré sa nachádza v Surchandarjinskej oblasti. Cvičenie bude trvať päť dní a zúčastní sa na ňom asi 1500 príslušníkov ozbrojených síl Ruska a Uzbekistanu.

Ruské ministerstvo obrany predtým oznámilo, že od 5. do 10. augusta sa v blízkosti hraníc Tadžikistanu s Afganistanom uskutoční aj spoločné rusko-uzbecko-tadžické vojenské cvičenie.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko má ôsmy zápis v UNESCO. Je ním rímsky Limes

Slovensko má v poradí ôsmy zápis v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Zapísaná bola lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť), ktorej súčasťou sú aj dve národné kultúrne pamiatky na území SR. V tajnom hlasovaní o tom v piatok rozhodol Výbor Svetového dedičstva UNESCO v čínskom meste Fu-čou.

Zápis sa týka prvej, západnej časti Dunajského Limesu od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku a zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj. Nomináciu predložilo Slovensko spoločne s Nemeckom a Rakúskom. Na území Slovenska sú súčasťou novej lokality svetového dedičstva UNESCO dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži.

"Zápis je nielen ocenením výnimočnej hodnoty týchto pamiatok, ale zároveň aj stimulom pre skvalitnenie ich ochrany a zachovania, a rovnako aj príležitosťou pre udržateľný rozvoj dotknutých obcí a regiónov založený na kultúrnom dedičstve," uviedla Ľubica Pinčíková, vedúca odboru pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu (PÚ) SR, ktorý za slovenskú stranu koordinoval nominačný projekt.

Doterajšie slovenské zápisy

Avizovala tiež, že predmetom nominácie na zápis do Zoznamu svetového dedičstva má byť v najbližších rokoch aj východná časť Dunajského Limesu a rozšírenie lokality o rímske pamiatky v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku, Bulharsku a Rumunsku.

Dunajský Limes je už ôsmou slovenskou lokalitou v Zozname svetového dedičstva. Doteraz sa do zoznamu z územia SR dostalo päť kultúrnych a dve prírodné lokality. Z kultúrnych sú to Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia; Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia; Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (všetky tri lokality boli zapísané v roku 1993); Historické jadro mesta Bardejov (zápis v roku 2000) a Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (zápis v roku 2008).

Medzi prírodnými lokalitami sú zapísané Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu – spoločná lokalita s Maďarskom (zápis v roku 1995, rozšírenie v roku 2000) a Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy – spoločná lokalita s Nemeckom, Ukrajinou, Rakúskom, Albánskom, Belgickom, Bulharskom, Chorvátskom, Talianskom, Rumunskom, Slovinskom a Španielskom (zápis v roku 2007, rozšírenie v rokoch 2011, 2017 a 2021).

(tasr)

Minúta  |  

Peter Pčolinský avizuje trestné oznámenie na expolicajta za krivé obvinenie jeho brata

Poslanec Sme rodina a brat stíhaného exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského na sociálnej sieti spochybnil dôkazy proti nemu. Policajta Mariána Kučerku, ktorý jeho brata usvedčuje vo veci odovzdanie úplatku, chce ho žalovať.

Peter Pčolinský uvádza, že boli doručené výsledky znaleckého skúmania z daktyloskopie, stôp DNA a pachových stôp z bankoviek. Tie mal Vladimír Pčolinský odovzdať bývalému šéfovi operatívy NAKA Mariánovi Kučerkovi, ako to tvrdí samotný Kučerka, ktorý ako takzvaný kajúcnik spolupracuje s políciou.

„Žiadne otlačky, ani pachové stopy, ani stopy DNA sa tam nenachádzali,“ tvrdí Peter Pčolinský, ktorý to považuje za dôkaz krivého obvinenia kajúcnika.

"Vypovedalo už x svedkov, ktorí nepotvrdili jeho verziu, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy," tvrdí Peter Pčolinský.

Pčolinský avizuje trestné oznámenie na Kučerku pre krivé obvinenie.

Polícia stanovisko neposkytla, keďže informovanie a podávanie stanovísk v tejto veci si vyhradil Úrad špeciálnej prokuratúry. "Vzhľadom na to, že prebieha prípravné konanie, nebudeme sa vyjadrovať k vykonaným dôkazom," reagovala pre Štandard hovorkyňa špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Vladimír Pčolinský je okrem tejto veci obvinený aj za prijatie úplatku 20-tisíc od Zoroslava Kollára za to, že ho SIS prestane rozpracovávať a sledovať. Vypovedá proti nemu Ľudovít Makó a Boris Beňa.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.