Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Protesty rastú, Francúzsko čaká na kľúčové hlasovanie o dôvere vláde

Francúzsko čelí ďalšej politickej kríze, keď väčšina obyvateľov chce predčasné parlamentné voľby, ak vláda premiéra Françoisa Bayroua padne.

Bayrou nedávno vyvolal hlasovanie o dôvere svojmu kabinetu, ktoré je naplánované na 8. septembra a týka sa jeho návrhu na rozpočtové škrty vo výške 44 miliárd eur.

Opozícia vrátane Národného frontu a socialistov oznámila, že ho nepodporí, čím hrozí pád vlády.

Ankety ukazujú, že medzi Francúzmi panuje hlboká nespokojnosť s politikou, 56 až 69 percent občanov si želá rozpad parlamentu a predčasné voľby.

Väčšina chce tiež aj odstúpenie prezidenta Emmanuela Macrona, pričom Národný front získal v niektorých prieskumoch najväčšiu podporu na vedenie budúcej vlády, hoci bez väčšiny.

Bayrou sa snaží riešiť dlh, ktorý minulý rok presiahol 113 percent HDP, a deficit takmer dvojnásobne prekročil európsky limit troch percent.

Jeho návrh zahŕňa zrušenie dvoch štátnych sviatkov a zmrazenie väčšiny verejných výdavkov, čím chce presadiť finančnú disciplínu. Pretrvávajú však protesty a nejasná politická situácia.

Premiér upozornil, že odmietnutie jeho návrhu by mohlo znamenať koniec jeho vlády, čo by vyvolalo značnú neistotu na trhoch a medzi voličmi.

Prezident Macron zatiaľ situáciu nechcel komentovať.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Minister financií Siluanov: Rast ekonomiky bude pomalší, než sme očakávali

Rusko znížilo oficiálnu prognózu ekonomického rastu na rok 2025 z 2,5 percenta na 1,5 percenta, oznámil minister financií Anton Siluanov počas stretnutia v Kremli.

Po výraznom raste ekonomiky v rokoch 2023 a 2024 sa tento rok rast výrazne spomaľuje.

Siluanov povedal prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že ministerstvo hospodárstva očakáva rast 1,5 percenta v tomto roku, čo je o jeden percentuálny bod menej, než hovorila predchádzajúca prognóza.

Spomínal, že udržiavanie vyváženého rozpočtu umožní centrálnej banke zmierniť menovú politiku, čím by mali vo väčšej miere sprístupniť úverové zdroje, a podnietiť tak ďalší sociálno-ekonomický rozvoj.

Ruská ekonomika rástla o 4,3 percenta v roku 2024, no centrálna banka tentoraz predpovedá rast medzi jedným až dvoma percentami v roku 2025.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. vyzýva na trvalé prímerie medzi Izraelom a Hamasom

Pápež Lev XIV. v stredajšom vyhlásení vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby ukončilo takmer dvojročný konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Píše portál The Times of Israel.

Vo svojom prejave vo Vatikáne zdôraznil potrebu trvalého prímeria, prepustenia rukojemníkov a umožnenia bezpečného vstupu humanitárnej pomoci do oblasti. Pápež zároveň vyzval na plné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a vyjadril hlbokú sústrasť obetiam násilia.

Táto výzva nadväzuje na predchádzajúce apely pápeža Leva, ktorý už viackrát požadoval okamžité zastavenie vojny v Gaze a rešpektovanie práv civilistov. V minulosti vyjadril tiež znepokojenie nad útokmi na náboženské objekty a civilné oblasti, pričom vyzval na ochranu nespravodlivo zasiahnutých obyvateľov.

Podobne tieto výzvy podporili aj ďalšie cirkevné autority ako jeruzalemskí patriarchovia, ktorí žiadajú ukončenie bojov a poskytovanie humanitárnej pomoci.

(sie)

Minúta  |  

Prezident USA obviňuje Sorosa z podpory násilných protestov v krajine

Prezident USA Donald Trump v stredu vyzval, aby miliardára Georgea Sorosa a jeho syna obvinili podľa zákona RICO (Racketeer Influenced and Corrupt Organizations Act), ktorý používajú proti organizovanému zločinu.

Trump ich obvinil z podpory násilných protestov a ďalších podobných aktivít v Spojených štátoch.

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti Truth Social Trump označil Sorosa a jeho „radikálneho ľavicového“ syna za „psychopatov“, ktorí spôsobili veľké škody krajine. Varoval aj ich spojencov na západnom pobreží USA, že sú pod dohľadom.

Trumpove výroky odrážajú jeho dlhodobý postoj a opakované útoky na Sorosa, ktorý je častým terčom konšpiračných teórií zo strany niektorých konzervatívnych politikov. Soros prostredníctvom svojich nadácií podporuje rôzne progresívne projekty a kandidátov v USA.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Tri slovenské mestá figurujú medzi mestami s najhoršou dostupnosťou bývania v EÚ

Košice, Banská Bystrica a Bratislava patria medzi najmenej dostupné európske mestá na kúpu nového bytu. Podľa tohtoročného Deloitte Property Indexu si obyvatelia Košíc musia našetriť na byt viac ako 14 ročných platov, v Banskej Bystrici 12,8 a v Bratislave 12,3.

Slovenské mestá tak figurujú medzi najhoršími v Európe, pričom Amsterdam, Atény a Praha sú ešte menej dostupné.

Priemerná cena bytu v Bratislave je najvyššia zo slovenských miest – 3 909 eur za meter štvorcový. Nasledujú Košice a Banská Bystrica.

Napriek tomu v Bratislave v roku 2024 predali vyše 1 600 nových bytov, čo je dvojnásobok oproti roku 2023, čo mohlo súvisieť aj s plánovaným zvýšením DPH na 23 percent od roku 2025.

Priemerné mesačné nájomné v Bratislave je 15,4 eura za meter štvorcový, čo je viac ako v Budapešti či vo Viedni, ale menej než v Prahe alebo Varšave. Najvyššie nájomné má Luxemburg, a to 43,4 eura za meter štvorcový.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Volebná komisia oficiálne rieši Hlas pre pôžičku od Pellegriniho sestry

Štátna volebná komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán začala konanie o uložení pokuty strane Hlas. Dôvodom je podozrenie, že strana nesplnila svoju zákonnú povinnosť a oneskorene zverejnila údaje o prijatej pôžičke, ktorú použila na prezidentskú kampaň súčasného prezidenta Petra Pellegriniho.

Podľa zákona o politických stranách musia strany uverejniť na svojich webových stránkach informácie o prijatých pôžičkách do 30 dní od uzavretia zmluvy. V prípade Hlasu išlo o pôžičku od spoločnosti Element Business – konateľkou je sestra prezidenta Eva – vo výške 300-tisíc eur.

Strana ju prijala vlani 26. januára a splatila 8. októbra. Informácia o pôžičke na webovej stránke dlhé mesiace chýbala. Transakcia sa zjavila až vo výročnej správe za uplynulý rok.

Štátna komisia pre voľby, ktorej predsedá nominant Hlasu Eduard Burda, tvrdí, že pri kontrole webu 30. apríla 2025 – teda v deň doručenia výročnej správy – boli všetky povinné údaje zverejnené. Mesiac predtým však podľa medializovaných informácií tomu tak ešte nebolo.

Strana priznala pochybenie. Najprv to pripisovali administratívnemu zlyhaniu, neskôr predseda strany Matúš Šutaj Eštok vyslovil, že to spravili z taktických dôvodov, pretože by sa pôžička stala súčasťou predvolebnej kampane. Ak by sa preukázalo, že strana zákon porušila, hrozí jej pokuta do päťtisíc eur.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.