Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Kyjeve našli obeseného bieloruského aktivistu. Jeho kolegovia hovoria o cielenej likvidácii

Bieloruského aktivistu našli v utorok v Kyjeve mŕtveho. Vitalija Šišova, šéfa skupiny Bieloruský dom na Ukrajine, našli obeseného v jednom z mestských parkov, neďaleko jeho domu, informovala polícia vo vyhlásení. Polícia začala v jeho prípade vyšetrovanie vraždy a okrem iného sa zameria aj na to, že vraždu mohli zinscenovať ako samovraždu.

Bieloruský dom na Ukrajine, ktorý sídli v Kyjeve, v pondelok informoval, že Šišov zmizol, keď si bol ráno zabehať. Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna sa odvolávala na jeho priateľov, podľa ktorých muža nedávno sledovali počas jeho behov neznámi ľudia.

Jurij Ščučko z Bieloruského domu na Ukrajine pre agentúru The Associated Press povedal, že Šišova našli so stopami po bitke na tvári. „Nič mu neukradli, bol v bežnom oblečení, ktoré si ľudia obliekajú na cvičenie, a mal so sebou len telefón,“ povedal Sčučko.

Ako tiež poznamenal, Šišov si už predtým všimol, že ho počas jeho behov sledujú a oslovujú ho cudzinci. „Varovali nás, aby sme boli opatrnejší, pretože tu operuje sieť agentov z bieloruskej KGB a možné je všetko. Vitalij ma požiadal, aby som sa postaral o jeho blízkych, mal zvláštny pocit,“ dodal.

Bieloruský dom na Ukrajine pomáha Bielorusom, ktorí sú na úteku pred perzekúciou. Poskytuje im asistenciu s ich legálnym statusom na Ukrajine, s ubytovaním a zamestnaním.

V Bielorusku hustne atmosféra

Bieloruské úrady v posledných týždňoch zintenzívnili razie a zatýkanie a podľa Viasny len v júli vykonali viac ako 200 prehliadok kancelárií a bytov aktivistov a novinárov, pričom desiatky ľudí zadržali. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko sa nedávno zaviazal pokračovať v „čistiacej operácii“ proti občianskym aktivistom, ktorí sú podľa neho „banditi a zahraniční agenti“.

Situácia v Bielorusku je napätá od vlaňajších prezidentských volieb, v ktorých podľa oficiálnych údajov zvíťazil Lukašenko. Opozícia aj mnohé krajiny považujú voľby za zmanipulované. Proti výsledkom sa uskutočnili masové demonštrácie, na ktoré Lukašenko zareagoval rozsiahlym záťahom, v rámci ktorého viac ako 35-tisíc ľudí zatkli a tisícky zbila polícia.

Skupina hovorí o likvidácii

Bieloruský dom na Ukrajine v utorok vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že Šišov sa musel odsťahovať na Ukrajinu vlani na jeseň. Na Ukrajine bol podľa vyhlásenia pod dohľadom a „miestne zdroje aj naši ľudia v Bielorusku“ upozornili skupinu na možnosť „rôznych provokácií vrátane únosu a likvidácie“.

„Niet pochýb o tom, že to bola plánovaná operácia bezpečnostných agentov zameraná na likvidáciu Bielorusa nebezpečného pre režim. Budeme pokračovať v boji za pravdu o Vitalijovej smrti,“ uviedla skupina.

(sita)

Minúta  |  

Matovič: Príprava daňovo-odvodovej reformy je v spiacom štádiu. Môže za to SaS

Príprava daňovo-odvodovej reformy je v "spiacom štádiu". Uviedol to v pondelok (2. 8.) na brífingu podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič.

"Reforma je v spiacom štádiu, lebo strana SaS svojimi krokmi a verejnými vyhláseniami v podstate 'vyhlasuje', že žiadnu daňovú a odvodovú reformu robiť nebudeme, lebo s ničím nesúhlasia," povedal.

"Musíme sa v koalícii dohodnúť, či naďalej budú blokovať reformu alebo ideme urobiť počas tejto vlády nejaké naozaj zásadné reformné kroky," dodal minister financií.

Matovič predstavil obrysy daňovo-odvodovej reformy 5. mája. V tom čase deklaroval, že základnými piliermi reformy budú férové dane, jedna daň a jeden odvod a 200 eur mesačne na dieťa. Poprel aj medializované informácie o náraste dane z pridanej hodnoty (DPH) na 25 %.

Matovič vtedy vyčíslil náklady reformy na asi 2,5 miliardy eur, financie by sa podľa neho mali získať z viacerých zdrojov a v konečnom dôsledku bude reforma deficitná. "Určite to bude viaczdrojové financovanie. Zároveň počítame s tým, že celkový výsledok (reformy) bude deficitný. Chceme prispieť niekoľkými sto miliónmi do tejto reformy s tým, že to budeme brať ako podporu dobrej veci, podporu prorodinnej politiky," dodal Matovič.

Začiatkom mája Matovič prisľúbil, že bližšie predstaví reformu približne o dva týždne, termín však nedodržal. Koncom mája na otázky novinárov odpovedal, že na daňovo-odvodovej reforme jeho rezort pracuje, koaličný partner (SaS, pozn. TASR) ich však "okradol" o 17 dní, počas ktorého sa v tom čase riešila novela rozpočtu.

Minúta  |  

Prieskum: Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú nízke. Dôvera vlády klesá

Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú na najnižšej úrovni od mája 2020. Dlhodobo platí, že respondenti, ktorí sa epidémie obávajú menej, sú aj menej ochotní dať sa zaočkovať. Konštatuje to kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied (SAV), MNFORCE a Seesame. Ďalej z prieskumu vyplýva aj to, že dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou ostáva aj po výmene premiéra a ministra zdravotníctva na veľmi nízkej úrovni a postoj politikov k očkovaniu je dôležitý pre pätinu respondentov.

Desiata vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ na vzorke tisíc respondentov sa uskutočnila v období od 15. júla do 20. júla. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad 12 rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie. Tlačovú správu poskytla Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.

Pocit ohrozenia epidémiou koronavírusu od svojho vrcholu na začiatku roku 2021 naďalej klesal a v súčasnosti je na najnižšej úrovni od mája 2020. Epidémiou koronavírusu sa dlhodobo cítia byť menej ohrození respondenti, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať. Menej ohrození sa cítia byť aj respondenti so základným vzdelaním a muži. Na otázku „Cítite sa byť ohrození epidémiou koronavírusu? (priemer na škále 1 – vôbec sa necítim byť ohrozený po 10 – cítim sa veľmi ohrozený),“ odpovedali všetci respondenti v aktuálnom prieskume priemerne číslom 5,2. Medzi opýtanými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, bolo toto číslo 4,6.

Zlý výsledok pre vládu

Po jesennom výraznom poklese dôvery vo vládu v súvislosti s koronakrízou klesla táto dôvera na doteraz najnižšiu úroveň v marci 2021. Po odstúpení premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) a nástupe novej vlády premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou veľmi mierne stúpla, z marcových 14,2 percenta na májových 17,2 percenta.

Trend rastúcej dôvery vo vládu sa v najnovšom výskume nepotvrdil a dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou stagnuje na úrovni 16,7 percenta. Oproti máju tiež mierne poklesla dôvera v zdravotníctvo (z 50,1 percenta na 42,7 percenta) a vo vedecké inštitúcie na Slovensku (zo 46,6 percenta na 43,4 percenta).

Ochota očkovať sa

Dôvera vo vládu naďalej výrazne súvisí s ochotou dať sa zaočkovať. Celkovo 24,6 percenta už zaočkovaných respondentov a 26,1 percenta tých, ktorí sa chcú dať zaočkovať, vláde v súvislosti s koronakrízou dôveruje, pričom medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, vláde dôveruje iba 5,9 percenta respondentov. Podobné je to i so zdravotníctvom (dôveruje mu 57 percent už zaočkovaných, ale iba 25,6 percenta tých, ktorí sa nechcú zaočkovať) a tiež s dôverou vo vedecké inštitúcie na Slovensku v súvislosti s koronakrízou (dôveruje im 63,2 percenta už zaočkovaných a iba 20,8 percenta tých, ktorí sa nechcú zaočkovať).

Približne pätina (19,3 percenta) respondentov uvádza, že je pre nich dôležitý postoj k očkovaniu u politikov, ktorí sú im blízki. Pre 39,8 percenta respondentov postoj ich obľúbených politikov k očkovaniu nie je dôležitý a 40,9 percenta respondentov nemá žiadnych politikov, ktorí sú im blízki. Spomedzi tých respondentov, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, je postoj im blízkych politikov k očkovaniu dôležitý až pre 37,4 percenta.

Dôvera v inštitúcie rozdeľuje zaočkovaných a nezaočkovaných

„Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať. Ďalším faktorom môže byť odmietavé či nejednoznačné stanovisko niektorých politikov k vakcinácii, pretože pre približne pätinu respondentov je postoj ich obľúbeného politika k očkovaniu dôležitý,“ sumarizuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

„Dôvera v inštitúcie je faktor, ktorý výrazne rozdeľuje už zaočkovaných a nezaočkovaných. S blížiacim sa návratom detí do škôl a začínajúcim nástupom tretej vlny je preto kľúčové, aby verejné autority komunikovali témy spojené s manažmentom pandémie tak, aby spoločnosť ešte viac nerozdeľovali. Na druhej strane musia oveľa presvedčivejšie a jednotnejšie vysvetľovať benefity očkovania pre celú spoločnosť,“ pripomenula Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(sita, ste)

Minúta  |  

Politológ: Pre koalíciu by bolo výhodnejšie, keby sa Mikulca zbavila

Pre koalíciu by bolo výhodnejšie, keby sa ministra vnútra Romana Mikulca „zbavila" a miesto obsadila človekom bez minulosti v silových zložkách. Myslí si to politológ Radoslav Štefančík z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý to uviedol pre agentúru SITA.

Dôvodom je podľa neho fakt, že konflikt v rámci silových zložiek sa zdá byť neudržateľný a minister vnútra bezmocný. Polícia si navyše podľa neho nevie dať rady ani s vulgárnymi protestujúcimi. Politológ tiež poukázal na to, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) by mohol viac udrieť po stole a trvať na podpore pre Mikulca (OĽaNO).

Nespokojnosť v Sme rodina

S pôsobením Mikulca na pozícii ministra vnútra vyjadrili v poslednej dobe nespokojnosť predovšetkým predstavitelia hnutia Sme rodina. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak svojho času povedal, že Mikulec nezvláda výkon svoje funkcie a na ministerstve má chaos. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský sa dokonca nedávno nechal počuť, že by mal Mikulec zo svojej funkcie odstúpiť.

Motív predstaviteľov Sme rodina je podľa Štefančíka jednoznačný. „Ich postoj je založený na požiadavke rozlišovať medzi našimi ľuďmi bývalej vládnej koalície a našimi ľuďmi Sme rodiny". Doplnil, že požiadavku na odchod ministra Mikulca je možné evidovať od momentu, ako bol nominant hnutia Sme rodina uväznený.

Otázne teda podľa politológa bude, či predseda vlády, respektíve hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), budú v submisívnej polohe a hnutiu Sme rodina budú po ruke, alebo sa OĽaNO za svojho nominanta jednoznačnejšie postaví.

Podpora Hegera

Predseda vlády Heger vyjadril minulý týždeň Mikulcovi svoju podporu. „Premiér vystupuje presne tak, ako si to Igor Matovič želal. Heger by bol možno dobrým štátnym úradníkom, ale na pozícii predsedu vlády je ako destilovaná voda, bez chuti a zápachu. Jeho problémom je, že vo svojej pozícii nie je svojprávny, jeho rozhodnutia musia byť v súlade s uvažovaním Matoviča. Súčasný premiér by možno aj chcel byť razantnejší, najskôr si však musí vypýtať povolenie od predsedu OĽaNO, a tomu sa do konfliktu s Borisom Kollárom nechce, pretože doteraz ho mal za najvernejšieho spojenca," vysvetlil Štefančík.

Podľa politológa nemožno vylúčiť ani tézu, že predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár „poškuľuje" po spoločnej vláde so stranami Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD). Vo vláde s lídrami strán Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim by však podľa neho nemal taký „vydieračský potenciál", ako má dnes.

„Zrejme by v nej ťahal za kratší koniec. Mal by však istotu, že mu Smer s Hlasom nepozatvárajú jeho nominantov. Lenže vláda so Smerom by pre jeho stranu znamenala istú ,politickú smrť´. Vládu so Smerom totiž doteraz neprežila žiadna strana, takže by to zrejme zlikvidovalo aj ,Kollárovu rodinu´," priblížil Štefančík s tým, že Kollár síce môže v Hegerovej vláde „vyskakovať", ale práve predstava, že by nasledujúce volebné obdobie mohlo byť jeho posledné, mu stanovuje určité mantinely.

(sita)

Minúta  |  

Bez registrácie sa proti covidu očkuje už aj v nemocniciach + zoznam

Dať sa zaočkovať proti koronavírusu bez registrácie je možné už aj v nemocniciach. Snahou je, aby vakcinácia bola čo najdostupnejšia.

Ministerstva zdravotníctva pripomína, že aj naďalej pokračuje očkovanie ľudí, ktorí sa zaregistrovali cez formulár, či vakcinácia v ambulanciách všeobecných lekárov. „Ďalšou z možností je nechať sa zaočkovať bez termínu. Od pondelka tak možno urobiť aj vo vybraných nemocniciach. Zdravotnícke zariadenia si vyčlenili na takéto očkovanie vybrané časy,“ spresnil komunikačný odbor. Záujemcovia si so sebou musia priniesť preukaz totožnosti a preukaz poistenca.

Nemocnice počas nasledujúcich siedmich dní očkujú vakcínami Comirnaty (Pfizer/BioNTech) a Spikevax (Moderna).

Prehľad nemocníc v jednotlivých krajoch

V Bratislavskom kraji sa môžu dospelí nechať zaočkovať v Onkologickom ústave sv. Alžbety, v Trnavskom zas vo Fakultnej nemocnici Trnava – Starý areál.            

V Banskobystrickom kraji túto možnosť ponúka Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nemocnica s poliklinikou Brezno a Veľkokapacitné očkovacie centrum Zvolen Doprastav - Jedáleň.

V Nitrianskom kraji je očkovanie možné vo Fakultnej nemocnici Nitra, Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky, Veľkokapacitnom očkovacom centre Nové Zámky a vo Svete zdravia Nemocnica Topoľčany.

Dospelí záujemcovia zo Žilinského kraja sa môžu dať vakcinovať v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca, Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši Jégého Dolný Kubín, v Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok a vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina.

V Trenčianskom kraji je možné sa dať zaočkovať v Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Poliklinike Dubnica nad Váhom, Nemocnici na okraji mesta v Partizánskom, Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica, Fakultnej nemocnici Trenčín a v Poliklinike Juh Trenčín.

Očkovanie je možné aj v Košickom kraji. Ponúka ho Nemocnica AGEL Košice-Šaca, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a Nemocnica AGEL Krompachy.

Vakcináciu vo vybraných časoch bez registrácie umožňuje v Prešovskom kraji Nemocnica AGEL Kežmarok, Nemocnica AGEL Levoča, Nemocnica Poprad, všeobecná nemocnica, Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Nemocnica Snina a Ľubovnianska nemocnica.

(tasr, est)

Minúta  |  

Rusko sa obáva Talibanu. Na hranice s Afganistanom vyslalo viac vojakov

Rusko zvýšilo počet svojich vojakov vysielaných na vojenské cvičenia, ktoré sa počas augusta uskutočnia v blízkosti hraníc s Afganistanom. Ako v pondelok informovala agentúra Interfax, ruské velenie sa rozhodlo takmer zdvojnásobiť aj počet kusov vojenskej techniky.

Podľa tlačovej služby Centrálneho vojenského okruhu (CVO) tak Rusko na cvičenia vysiela 1800 vojakov a 420 kusov vojenskej techniky. Ide o ľudí a techniku z delostreleckých, tankových, motorizovaných a prieskumných jednotiek 201. vojenskej základne ruskej armády v Tadžikistane, uvádza sa v tlačovej správe.

V blízkosti hraníc s Afganistanom sa v auguste uskutočnia spoločné vojenské cvičenia ruských jednotiek s vojakmi armád Tadžikistanu a Uzbekistanu; celkovo sa na nich zúčastní viac ako 2500 vojakov a asi 500 kusov zbraní a vojenskej techniky, dodal Interfax.

Tieto manévre sa konajú v situácii, keď sa stredná Ázia snaží získať podporu Moskvy v dôsledku ofenzívy fundamentalistického hnutia Taliban v Afganistane, ktoré získava pod svoju kontrolu čoraz väčšie územie predstavujúce predovšetkým vidiecke oblasti Afganistanu. Deje sa tak v situácii, keď sa z Afganistanu po takmer 20 rokoch sťahujú americké jednotky. Ich odsun by mal byť ukončený do 31. augusta 2021.

Tlačová služba CVO v pondelok oznámila začatie spoločných rusko-uzbeckých cvičení na polygóne Termez v rovnomennom pohorí, ktoré sa nachádza v Surchandarjinskej oblasti. Cvičenie bude trvať päť dní a zúčastní sa na ňom asi 1500 príslušníkov ozbrojených síl Ruska a Uzbekistanu.

Ruské ministerstvo obrany predtým oznámilo, že od 5. do 10. augusta sa v blízkosti hraníc Tadžikistanu s Afganistanom uskutoční aj spoločné rusko-uzbecko-tadžické vojenské cvičenie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.