Preskočiť na obsah
  |  

Exstarosta New Yorku skončil v nemocnici po havárii

Bývalý starosta New Yorku Rudy Giuliani bol v sobotu večer hospitalizovaný po vážnej dopravnej nehode neďaleko mesta Manchester (štát New Hampshire). Podľa jeho hovorcu Michaela Ragusu utrpel zlomeninu stavca a viaceré rezné poranenia po tom, čo do jeho prenajatého vozidla zozadu vo veľkej rýchlosti narazilo iné auto.

Giuliani bol okamžite prevezený do nemocnice, kde je podľa Ragusu „vo výbornej nálade“ a očakáva sa, že bude prepustený v priebehu niekoľkých dní.

Giuliani v posledných rokoch pôsobil ako právnik prezidenta Donalda Trumpa, najmä počas neúspešných pokusov o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020.

Incident sa stal v čase, keď sa Giuliani pripravoval na ďalšie vystúpenia v rámci predvolebných aktivít republikánov. Polícia zatiaľ nezverejnila ďalšie podrobnosti o nehode ani identitu druhého vodiča. Viaceré médiá však poukázali na fakt, že politik zastavil, aby pomohol žene, ktorá utekala pred „incidentom domáceho násilia“, a spolu s ňou počkal na príchod polície.

Republikán bol starostom najľudnatejšieho mesta USA v čase útoku na Dvojičky 11. septembra 2001.

(reuters, sab)

  |  

Trump znížil počet poradcov Národnej bezpečnostnej rady, obmedzil aj jej úlohy

Prezident Donald Trump radikálne obmedzil úlohu Národnej bezpečnostnej rady (NSC) a kľúčové rozhodnutia prijíma v úzkom kruhu poradcov, píše denník Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje z rady.

Bezpečnostná rada, ktorá v minulosti koordinovala zahraničnú politiku a komunikáciu s partnermi, má dnes menej ako 150 členov – oproti štyrom stovkám v predchádzajúcich administratívach.

Po tom, čo Trump v júni nariadil nálety na iránske jadrové zariadenia, diplomati v regióne zostali bez pokynov. Reakcie spojencov sa opierali len o prezidentovo verejné vyhlásenie, čo podľa kritikov ukazuje chaos a chýbajúcu koordináciu.

Trump odvolal poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza už po troch mesiacoch a úlohu prenechal šéfovi diplomacie Marcovi Rubiovi. Kritici varujú, že prezident tak ignoruje expertízu a vytvára priestor pre chybné či neuskutočniteľné rozhodnutia.

Podľa Bieleho domu ide o efektívnejší systém. „Nepotrebujeme nikomu hladkať ego, potrebujeme výsledky,“ odkázala hovorkyňa Karoline Leavittová. Cieľom sú rýchle rozhodnutia a menej únikov informácií – aj za cenu zníženej transparentnosti.

(wsj, sab)

  |  

V južnom Anglicku potvrdili vtáčiu chrípku H5N1

Britská vláda v nedeľu potvrdila výskyt vysoko patogénneho vírusu vtáčej chrípky H5N1 u hydiny na farme v juhozápadnom Anglicku, neďaleko mesta Exminster v grófstve Devon. Všetky kusy hydiny na postihnutom hospodárstve budú podľa úradov humánne utratené.

V oblasti bola zriadená trojkilometrová ochranná zóna a desaťkilometrová zóna dohľadu, v ktorej platia prísne epidemiologické opatrenia a monitoring. Cieľom je zabrániť šíreniu vírusu na ďalšie chovy a do voľne žijúcej populácie vtákov.

Britské úrady pravidelne upozorňujú na riziko šírenia vtáčej chrípky počas migračného obdobia, keď sa divé vtáctvo dostáva do kontaktu s hospodárskymi chovmi. Vírus H5N1 je známy vysokou úmrtnosťou medzi vtákmi, no v ojedinelých prípadoch môže infikovať aj ľudí, najmä pri priamom kontakte s chorými jedincami.

Ministerstvo vyzvalo farmárov aj verejnosť, aby dôsledne dodržiavali biologickú bezpečnosť a okamžite hlásili akékoľvek podozrivé úhyny hydiny či divého vtáctva.

(reuters, sab)

  |  

Drucker: Školstvo čakajú zmeny, najväčšou zbraňou národa je vzdelanie

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) v príhovore k začiatku školského roka 2025/2026 vyzdvihol, že slovenské školstvo sa konečne dočká zásadných zmien. Tie majú byť podľa neho systematické, premyslené a realizované postupne – od materských škôl až po univerzity.

Kľúčová novinka sa týka zmien vo vyučovaní na stovkách základných škôl. Žiaci majú namiesto memorovania riešiť praktické úlohy, rozvíjať zručnosti a učiť sa spolupráci. Rodičia tiež získajú väčší prehľad o obsahu výučby.

Zmeny zasiahnu aj učiteľov – menej byrokracie, viac priestoru na učenie. Od septembra a opäť v januári majú pedagógovia aj ostatní zamestnanci školstva čakať zvýšenie platov. Drucker zároveň apeloval na potrebu rešpektu a dôvery voči učiteľom.

Minister zdôraznil, že „najsilnejšou zbraňou národa nie je armáda, ale vzdelanie“. Spustila sa historicky najväčšia digitalizácia škôl, pričom dôraz sa kladie aj na dostupnosť materských a základných škôl v každej komunite. Vzdelanie má byť istotou – a kľúčom k silnému Slovensku, uzavrel.

(stvr, tasr, sab)

  |  

EÚ má plán na vyslanie vojakov na Ukrajinu, potvrdila von der Leyenová

Európska únia pripravuje konkrétny plán na vyslanie mnohonárodných jednotiek na Ukrajinu po skončení vojny. V rozhovore pre britský denník Financial Times to potvrdila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa nej pôjde o súčasť bezpečnostných záruk, ktoré budú zahŕňať aj americkú podporu.

Americký prezident Donald Trump „nás uistil, že súčasťou záruk bude aj americká prítomnosť“, priblížila von der Leyenová závery nedávnych rokovaní v Bielom dome. „Bolo to opakovane potvrdené,“ dodala s tým, že vyslanie desiatok tisíc vojakov má byť koordinované s americkými systémami velenia, spravodajstva a dohľadu.

Vo štvrtok sa majú v Paríži stretnúť kľúčoví aktéri vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza, britského premiéra Keira Starmera, šéfa NATO Marka Rutteho i von der Leyenovej. Hlavnou témou budú práve bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a „udržateľné financovanie“ jej ozbrojených síl aj po uzatvorení prímeria.

(financial times, reuters, sab)

  |  

Washington Post: USA pracujú na pláne prevzatia Gazy. V hre je aj presídlenie

Americká vláda údajne pripravuje plán na správu Pásma Gazy počas najbližšej dekády vrátane presídlenia jeho obyvateľstva. Podľa denníka Washington Post, ktorý získal 38-stranový návrh, by približne dva milióny Palestínčanov mali buď opustiť územie, alebo byť premiestnení do uzavretých zón vnútri enklávy.

Dokument s názvom GREAT Trust (Gaza Reconstitution, Economic Acceleration and Transformation Trust) počíta aj s rozsiahlymi investíciami do infraštruktúry – od tovární na elektromobily až po plážové rezorty. Každý Palestínčan, ktorý dobrovoľne odíde, má dostať päťtisíc dolárov (asi 4 290 eur) a ročnú potravinovú pomoc.

Plán vychádza z úvah prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vo februári navrhol z Gazy urobiť „Riviéru Blízkeho východu“. Odborníci však varujú, že takéto riešenie by porušovalo medzinárodné právo a mohlo destabilizovať región.

Kritici upozorňujú aj na nejasné financovanie a praktickú nerealizovateľnosť celého návrhu. Vysídlenie obyvateľstva považujú za obzvlášť problematické a riskantné.

(washington post, dpa, tasr, sab)