Preskočiť na obsah
  |  

Izrael zvažuje anexiu Západného brehu ako reakciu na uznanie Palestíny

Izraelská vláda zvažuje anexiu okupovaného Západného brehu Jordánu ako odpoveď na iniciatívy Francúzska, Spojeného kráľovstva a ďalších krajín, ktoré plánujú formálne uznať Palestínsky štát na nadchádzajúcom Valnom zhromaždení OSN.

O tejto možnosti diskutoval bezpečnostný kabinet premiéra Benjamina Netanjahua spoločne s témou vojny v Pásme Gazy, uviedli traja anonymní izraelskí predstavitelia podľa agentúry Reuters.

Podrobnosti o realizácii takejto anexie zatiaľ nie sú známe, no takýto krok by pravdepodobne vyvolal zásadné odmietnutie Palestínčanov, arabských štátov aj západných krajín.

Predchádzajúci Netanjahuov sľub o anexii židovských osád a údolia Jordánu bol v roku 2020 odložený v prospech normalizácie vzťahov v rámci abrahámovských dohôd so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom.

Izrael čelí medzinárodnej kritike pre vojnu v Gaze a jeho politiku na okupovaných územiach, ktoré Medzinárodný súdny dvor v roku 2024 označil za nelegálne a „de facto anexiu“ v rozpore s medzinárodným právom.

Na Západnom brehu žije asi tri milióny Palestínčanov a približne 500 000 izraelských osadníkov.

(tasr, sie)

  |  

Babišovo hnutie vedie s náskokom, komunisti aj Okamura v Snemovni

Hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša pravdepodobne dostane poverenie na zloženie vlády po budúcich voľbách. Podľa volebného modelu agentúry STEM pre televíziu CNN Prima News by ho volilo 31,2 percenta opýtaných.

V trojfázovom prieskume od 7. do 26. augusta na vzorke 1 500 respondentov získala druhé miesto koalícia Spolu (ODS, KDU-ČSL, TOP 09) so ziskom 20,9 percenta. Na tretiu priečku sa po predchádzajúcom poklese vrátila národnopravicová SPD, ktorá posilnila na 12,8 percenta.

Do Poslaneckej snemovne by sa dostali aj Starostovia a nezávislí (STAN) s 10,1 percenta, Piráti s 8,9 percenta, a tiež menšie formácie – hnutie Stačilo! (6,5 percenta) a Motoristé sobě (5,1 percenta). Mimo snemovňu by zostala napríklad Přísaha, ktorá by získala len 3,4 percenta hlasov.

Rozdelenie mandátov by podľa modelu prinieslo ANO 69 kresiel, koalícii Spolu 46, SPD 27, STAN 20, Pirátom 19, hnutiu Stačilo! (ktoré tvorí KSČM, sociálni demokrati a menšie strany) 12 a Motoristom 7. Model tak naznačuje výraznú dominanciu ANO, ale aj šancu menších strán na vstup do parlamentu.

Zatiaľ čo ANO a Spolu mierne stratili, Piráti a SPD si polepšili.

(echo24, sab)

  |  

Exstarosta New Yorku skončil v nemocnici po havárii

Bývalý starosta New Yorku Rudy Giuliani bol v sobotu večer hospitalizovaný po vážnej dopravnej nehode neďaleko mesta Manchester (štát New Hampshire). Podľa jeho hovorcu Michaela Ragusu utrpel zlomeninu stavca a viaceré rezné poranenia po tom, čo do jeho prenajatého vozidla zozadu vo veľkej rýchlosti narazilo iné auto.

Giuliani bol okamžite prevezený do nemocnice, kde je podľa Ragusu „vo výbornej nálade“ a očakáva sa, že bude prepustený v priebehu niekoľkých dní.

Giuliani v posledných rokoch pôsobil ako právnik prezidenta Donalda Trumpa, najmä počas neúspešných pokusov o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020.

Incident sa stal v čase, keď sa Giuliani pripravoval na ďalšie vystúpenia v rámci predvolebných aktivít republikánov. Polícia zatiaľ nezverejnila ďalšie podrobnosti o nehode ani identitu druhého vodiča. Viaceré médiá však poukázali na fakt, že politik zastavil, aby pomohol žene, ktorá utekala pred „incidentom domáceho násilia“, a spolu s ňou počkal na príchod polície.

Republikán bol starostom najľudnatejšieho mesta USA v čase útoku na Dvojičky 11. septembra 2001.

(reuters, sab)

  |  

Trump znížil počet poradcov Národnej bezpečnostnej rady, obmedzil aj jej úlohy

Prezident Donald Trump radikálne obmedzil úlohu Národnej bezpečnostnej rady (NSC) a kľúčové rozhodnutia prijíma v úzkom kruhu poradcov, píše denník Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje z rady.

Bezpečnostná rada, ktorá v minulosti koordinovala zahraničnú politiku a komunikáciu s partnermi, má dnes menej ako 150 členov – oproti štyrom stovkám v predchádzajúcich administratívach.

Po tom, čo Trump v júni nariadil nálety na iránske jadrové zariadenia, diplomati v regióne zostali bez pokynov. Reakcie spojencov sa opierali len o prezidentovo verejné vyhlásenie, čo podľa kritikov ukazuje chaos a chýbajúcu koordináciu.

Trump odvolal poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza už po troch mesiacoch a úlohu prenechal šéfovi diplomacie Marcovi Rubiovi. Kritici varujú, že prezident tak ignoruje expertízu a vytvára priestor pre chybné či neuskutočniteľné rozhodnutia.

Podľa Bieleho domu ide o efektívnejší systém. „Nepotrebujeme nikomu hladkať ego, potrebujeme výsledky,“ odkázala hovorkyňa Karoline Leavittová. Cieľom sú rýchle rozhodnutia a menej únikov informácií – aj za cenu zníženej transparentnosti.

(wsj, sab)

  |  

V južnom Anglicku potvrdili vtáčiu chrípku H5N1

Britská vláda v nedeľu potvrdila výskyt vysoko patogénneho vírusu vtáčej chrípky H5N1 u hydiny na farme v juhozápadnom Anglicku, neďaleko mesta Exminster v grófstve Devon. Všetky kusy hydiny na postihnutom hospodárstve budú podľa úradov humánne utratené.

V oblasti bola zriadená trojkilometrová ochranná zóna a desaťkilometrová zóna dohľadu, v ktorej platia prísne epidemiologické opatrenia a monitoring. Cieľom je zabrániť šíreniu vírusu na ďalšie chovy a do voľne žijúcej populácie vtákov.

Britské úrady pravidelne upozorňujú na riziko šírenia vtáčej chrípky počas migračného obdobia, keď sa divé vtáctvo dostáva do kontaktu s hospodárskymi chovmi. Vírus H5N1 je známy vysokou úmrtnosťou medzi vtákmi, no v ojedinelých prípadoch môže infikovať aj ľudí, najmä pri priamom kontakte s chorými jedincami.

Ministerstvo vyzvalo farmárov aj verejnosť, aby dôsledne dodržiavali biologickú bezpečnosť a okamžite hlásili akékoľvek podozrivé úhyny hydiny či divého vtáctva.

(reuters, sab)

  |  

Drucker: Školstvo čakajú zmeny, najväčšou zbraňou národa je vzdelanie

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) v príhovore k začiatku školského roka 2025/2026 vyzdvihol, že slovenské školstvo sa konečne dočká zásadných zmien. Tie majú byť podľa neho systematické, premyslené a realizované postupne – od materských škôl až po univerzity.

Kľúčová novinka sa týka zmien vo vyučovaní na stovkách základných škôl. Žiaci majú namiesto memorovania riešiť praktické úlohy, rozvíjať zručnosti a učiť sa spolupráci. Rodičia tiež získajú väčší prehľad o obsahu výučby.

Zmeny zasiahnu aj učiteľov – menej byrokracie, viac priestoru na učenie. Od septembra a opäť v januári majú pedagógovia aj ostatní zamestnanci školstva čakať zvýšenie platov. Drucker zároveň apeloval na potrebu rešpektu a dôvery voči učiteľom.

Minister zdôraznil, že „najsilnejšou zbraňou národa nie je armáda, ale vzdelanie“. Spustila sa historicky najväčšia digitalizácia škôl, pričom dôraz sa kladie aj na dostupnosť materských a základných škôl v každej komunite. Vzdelanie má byť istotou – a kľúčom k silnému Slovensku, uzavrel.

(stvr, tasr, sab)