Preskočiť na obsah
  |  

Si Ťin-pching otvoril samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu

Čínsky prezident Si Ťin-pching v pondelok oficiálne otvoril samit lídrov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v meste Tchien-ťin.

Na samite sa zúčastňuje viac ako 20 svetových lídrov vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina a indického premiéra Naréndru Módího. Pred rokovaním lídri desiatich členských krajín pózovali na spoločnej fotografii, pričom Si, Putin a Módí spolu krátko debatovali.

Vo svojom úvodnom prejave Si zdôraznil, že Čína bude s partnermi v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu intenzívne spolupracovať a región posúvať na novú úroveň bezpečnosti.

Organizáciu označil za platformu stojacu proti vonkajšiemu zasahovaniu do vnútorných záležitostí štátov. Kritizoval „šikanovanie“ v medzinárodných vzťahoch a vyzval na spravodlivosť, rovnosť a odmietnutie mentality studenej vojny a blokovej konfrontácie.

Podľa Siho je globálna situácia stále zložitejšia a členské štáty čelia rastúcim bezpečnostným a rozvojovým výzvam.

Samit je vnímaný aj ako protiváha voči NATO. Po skončení samitu sa v Pekingu uskutoční veľká vojenská prehliadka pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Ázii.

(tasr, sie)

  |  

USA dočasne pozastavujú vydávanie víz pre Palestínčanov

Spojené štáty dočasne pozastavujú schvaľovanie a vydávanie víz pre takmer všetkých držiteľov palestínskych pasov, informoval denník The New York Times na základe správy agentúry Reuters.

Nové obmedzenia rozširujú už existujúce pravidlá administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktoré platia pre cestujúcich z Pásma Gazy. Po novom nebude Palestínčanom udeľované vízum na návštevu priateľov alebo rodiny, lekárske ošetrenie, štúdium či služobnú cestu do USA.

Americké ministerstvo zahraničných vecí už pred dvomi týždňami oznámilo pozastavenie vydávania návštevníckych víz pre ľudí z Gazy až kým neprebehne „úplné a dôkladné“ preskúmanie systému.

Rezort diplomacie tiež predtým avizoval, že nevydá víza palestínskym predstaviteľom na účasť na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.

(tasr, sie)

  |  

Izrael zvažuje anexiu Západného brehu ako reakciu na uznanie Palestíny

Izraelská vláda zvažuje anexiu okupovaného Západného brehu Jordánu ako odpoveď na iniciatívy Francúzska, Spojeného kráľovstva a ďalších krajín, ktoré plánujú formálne uznať Palestínsky štát na nadchádzajúcom Valnom zhromaždení OSN.

O tejto možnosti diskutoval bezpečnostný kabinet premiéra Benjamina Netanjahua spoločne s témou vojny v Pásme Gazy, uviedli traja anonymní izraelskí predstavitelia podľa agentúry Reuters.

Podrobnosti o realizácii takejto anexie zatiaľ nie sú známe, no takýto krok by pravdepodobne vyvolal zásadné odmietnutie Palestínčanov, arabských štátov aj západných krajín.

Predchádzajúci Netanjahuov sľub o anexii židovských osád a údolia Jordánu bol v roku 2020 odložený v prospech normalizácie vzťahov v rámci abrahámovských dohôd so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom.

Izrael čelí medzinárodnej kritike pre vojnu v Gaze a jeho politiku na okupovaných územiach, ktoré Medzinárodný súdny dvor v roku 2024 označil za nelegálne a „de facto anexiu“ v rozpore s medzinárodným právom.

Na Západnom brehu žije asi tri milióny Palestínčanov a približne 500 000 izraelských osadníkov.

(tasr, sie)

  |  

Babišovo hnutie vedie s náskokom, komunisti aj Okamura v Snemovni

Hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša pravdepodobne dostane poverenie na zloženie vlády po budúcich voľbách. Podľa volebného modelu agentúry STEM pre televíziu CNN Prima News by ho volilo 31,2 percenta opýtaných.

V trojfázovom prieskume od 7. do 26. augusta na vzorke 1 500 respondentov získala druhé miesto koalícia Spolu (ODS, KDU-ČSL, TOP 09) so ziskom 20,9 percenta. Na tretiu priečku sa po predchádzajúcom poklese vrátila národnopravicová SPD, ktorá posilnila na 12,8 percenta.

Do Poslaneckej snemovne by sa dostali aj Starostovia a nezávislí (STAN) s 10,1 percenta, Piráti s 8,9 percenta, a tiež menšie formácie – hnutie Stačilo! (6,5 percenta) a Motoristé sobě (5,1 percenta). Mimo snemovňu by zostala napríklad Přísaha, ktorá by získala len 3,4 percenta hlasov.

Rozdelenie mandátov by podľa modelu prinieslo ANO 69 kresiel, koalícii Spolu 46, SPD 27, STAN 20, Pirátom 19, hnutiu Stačilo! (ktoré tvorí KSČM, sociálni demokrati a menšie strany) 12 a Motoristom 7. Model tak naznačuje výraznú dominanciu ANO, ale aj šancu menších strán na vstup do parlamentu.

Zatiaľ čo ANO a Spolu mierne stratili, Piráti a SPD si polepšili.

(echo24, sab)

  |  

Exstarosta New Yorku skončil v nemocnici po havárii

Bývalý starosta New Yorku Rudy Giuliani bol v sobotu večer hospitalizovaný po vážnej dopravnej nehode neďaleko mesta Manchester (štát New Hampshire). Podľa jeho hovorcu Michaela Ragusu utrpel zlomeninu stavca a viaceré rezné poranenia po tom, čo do jeho prenajatého vozidla zozadu vo veľkej rýchlosti narazilo iné auto.

Giuliani bol okamžite prevezený do nemocnice, kde je podľa Ragusu „vo výbornej nálade“ a očakáva sa, že bude prepustený v priebehu niekoľkých dní.

Giuliani v posledných rokoch pôsobil ako právnik prezidenta Donalda Trumpa, najmä počas neúspešných pokusov o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020.

Incident sa stal v čase, keď sa Giuliani pripravoval na ďalšie vystúpenia v rámci predvolebných aktivít republikánov. Polícia zatiaľ nezverejnila ďalšie podrobnosti o nehode ani identitu druhého vodiča. Viaceré médiá však poukázali na fakt, že politik zastavil, aby pomohol žene, ktorá utekala pred „incidentom domáceho násilia“, a spolu s ňou počkal na príchod polície.

Republikán bol starostom najľudnatejšieho mesta USA v čase útoku na Dvojičky 11. septembra 2001.

(reuters, sab)

  |  

Trump znížil počet poradcov Národnej bezpečnostnej rady, obmedzil aj jej úlohy

Prezident Donald Trump radikálne obmedzil úlohu Národnej bezpečnostnej rady (NSC) a kľúčové rozhodnutia prijíma v úzkom kruhu poradcov, píše denník Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje z rady.

Bezpečnostná rada, ktorá v minulosti koordinovala zahraničnú politiku a komunikáciu s partnermi, má dnes menej ako 150 členov – oproti štyrom stovkám v predchádzajúcich administratívach.

Po tom, čo Trump v júni nariadil nálety na iránske jadrové zariadenia, diplomati v regióne zostali bez pokynov. Reakcie spojencov sa opierali len o prezidentovo verejné vyhlásenie, čo podľa kritikov ukazuje chaos a chýbajúcu koordináciu.

Trump odvolal poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza už po troch mesiacoch a úlohu prenechal šéfovi diplomacie Marcovi Rubiovi. Kritici varujú, že prezident tak ignoruje expertízu a vytvára priestor pre chybné či neuskutočniteľné rozhodnutia.

Podľa Bieleho domu ide o efektívnejší systém. „Nepotrebujeme nikomu hladkať ego, potrebujeme výsledky,“ odkázala hovorkyňa Karoline Leavittová. Cieľom sú rýchle rozhodnutia a menej únikov informácií – aj za cenu zníženej transparentnosti.

(wsj, sab)