Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zemetrasenie v Afganistane si vyžiadalo najmenej 620 životov

Pondelkové zemetrasenie s magnitúdou 6,0 na východe Afganistanu v blízkosti hraníc s Pakistanom si vyžiadalo podľa štátnej tlačovej agentúry Bachtar spravovanej hnutím Taliban najmenej 620 mŕtvych a 1500 zranených.

Provinčné úrady informujú o stovkách zranených, ktorých prevážajú do nemocníc. Ich počet sa pravdepodobne bude ešte zvyšovať, nakoľko v odľahlých oblastiach nie je dostatočne rozvinutá infraštruktúra.

Zemetrasenie s epicentrom v hĺbke približne osem až desať kilometrov udrelo 27 kilometrov severovýchodne od mesta Džalálábád v provincii Nangarhár o 23.47 h miestneho času (21.17 h SELČ). Silno zasiahnutá bola aj susedná provincia Kúnar.

Otrasy po dobu niekoľkých sekúnd pocítili ľudia od afganského Kábulu až po pakistanské hlavné mesto Islamabad vzdialené viac ako 300 kilometrov od epicentra zemetrasenia.

Afganistan často postihujú zemetrasenia a to najmä v okolí pohoria Hindúkuš, kde sa stretáva eurázijská a indická tektonická doska. Séria otrasov na západe krajiny si vlani vyžiadala viac ako tisíc životov.

(tasr, dpa, reuters, est, sie)

Minúta  |  

Putin: Dohody zo samitu s Trumpom otvárajú cestu k mieru na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyjadril ocenenie za snahy a návrhy Číny a Indie usilujúce sa o vyriešenie krízy na Ukrajine.

Počas samitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Tchien-ťine uviedol, že porozumenia dosiahnuté na nedávnom summite Ruska a USA v Aljaške „otvárajú cestu k nájdeniu riešenia ukrajinskej krízy“.

Putin deklaroval, že Rusko dodržiava princíp, že žiadna krajina nemôže zabezpečiť svoju bezpečnosť na úkor inej, a zdôraznil, že podľa jeho názoru príčiny krízy na Ukrajine treba riešiť a dosiahnuť vyváženú bezpečnosť.

Opätovne zopakoval názor, že kríza nevznikla v dôsledku ruskej invázie, ale v dôsledku „prevratu v Kyjeve, ktorý bol podporovaný západnými spojencami a pokusmi Západu vtiahnuť Ukrajinu do NATO“.

Putin vyjadril nádej, že dohody dosiahnuté na aljašskom samite prinesú mier na Ukrajinu a informoval, že podrobnosti o stretnutí s Trumpom z tohto samitu plánuje oznámiť počas bilaterálnych stretnutí s ďalšími lídrami.

(reuters, sie)

Minúta  |  

V pondelok sa začína nový školský rok pre viac ako 750-tisíc žiakov

V pondelok sa po dvoch mesiacoch letných prázdnin opäť otvárajú brány základných a stredných škôl na Slovensku, pričom školský rok 2025/2026 začína pre vyše 530 000 žiakov základných škôl a viac než 220 000 stredoškolákov.

Prvýkrát zasadne do lavíc približne 62 400 prváčikov, informovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.

V novom školskom roku prejde približne polovica základných škôl na nový školský vzdelávací program a zapojí sa tak do kurikulárnej reformy. Pokračuje tiež zákaz používania mobilných telefónov pre mladších žiakov.

Medzi novinky patrí aj obnovenie polročných prázdnin a zmeny v systéme ospravedlňovania vymeškaných hodín.

Polícia bude počas prvých dní školského roka dohliadať na bezpečnosť detí v okolí škôl a na priechodoch pre chodcov, pričom vodičov vyzýva k zvýšenej ohľaduplnosti a trpezlivosti.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Si Ťin-pching otvoril samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu

Čínsky prezident Si Ťin-pching v pondelok oficiálne otvoril samit lídrov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v meste Tchien-ťin.

Na samite sa zúčastňuje viac ako 20 svetových lídrov vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina a indického premiéra Naréndru Módího. Pred rokovaním lídri desiatich členských krajín pózovali na spoločnej fotografii, pričom Si, Putin a Módí spolu krátko debatovali.

Vo svojom úvodnom prejave Si zdôraznil, že Čína bude s partnermi v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu intenzívne spolupracovať a región posúvať na novú úroveň bezpečnosti.

Organizáciu označil za platformu stojacu proti vonkajšiemu zasahovaniu do vnútorných záležitostí štátov. Kritizoval „šikanovanie“ v medzinárodných vzťahoch a vyzval na spravodlivosť, rovnosť a odmietnutie mentality studenej vojny a blokovej konfrontácie.

Podľa Siho je globálna situácia stále zložitejšia a členské štáty čelia rastúcim bezpečnostným a rozvojovým výzvam.

Samit je vnímaný aj ako protiváha voči NATO. Po skončení samitu sa v Pekingu uskutoční veľká vojenská prehliadka pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Ázii.

(tasr, sie)

Minúta  |  

USA dočasne pozastavujú vydávanie víz pre Palestínčanov

Spojené štáty dočasne pozastavujú schvaľovanie a vydávanie víz pre takmer všetkých držiteľov palestínskych pasov, informoval denník The New York Times na základe správy agentúry Reuters.

Nové obmedzenia rozširujú už existujúce pravidlá administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktoré platia pre cestujúcich z Pásma Gazy. Po novom nebude Palestínčanom udeľované vízum na návštevu priateľov alebo rodiny, lekárske ošetrenie, štúdium či služobnú cestu do USA.

Americké ministerstvo zahraničných vecí už pred dvomi týždňami oznámilo pozastavenie vydávania návštevníckych víz pre ľudí z Gazy až kým neprebehne „úplné a dôkladné“ preskúmanie systému.

Rezort diplomacie tiež predtým avizoval, že nevydá víza palestínskym predstaviteľom na účasť na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Izrael zvažuje anexiu Západného brehu ako reakciu na uznanie Palestíny

Izraelská vláda zvažuje anexiu okupovaného Západného brehu Jordánu ako odpoveď na iniciatívy Francúzska, Spojeného kráľovstva a ďalších krajín, ktoré plánujú formálne uznať Palestínsky štát na nadchádzajúcom Valnom zhromaždení OSN.

O tejto možnosti diskutoval bezpečnostný kabinet premiéra Benjamina Netanjahua spoločne s témou vojny v Pásme Gazy, uviedli traja anonymní izraelskí predstavitelia podľa agentúry Reuters.

Podrobnosti o realizácii takejto anexie zatiaľ nie sú známe, no takýto krok by pravdepodobne vyvolal zásadné odmietnutie Palestínčanov, arabských štátov aj západných krajín.

Predchádzajúci Netanjahuov sľub o anexii židovských osád a údolia Jordánu bol v roku 2020 odložený v prospech normalizácie vzťahov v rámci abrahámovských dohôd so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom.

Izrael čelí medzinárodnej kritike pre vojnu v Gaze a jeho politiku na okupovaných územiach, ktoré Medzinárodný súdny dvor v roku 2024 označil za nelegálne a „de facto anexiu“ v rozpore s medzinárodným právom.

Na Západnom brehu žije asi tri milióny Palestínčanov a približne 500 000 izraelských osadníkov.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.