Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koaličný poslanec Pčolinský: Mikulec chce zakázať voliť neočkovaným. Rezort vnútra to odmieta

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva z dielne ministerstva vnútra podľa názoru koaličného poslanca Petra Pčolinského umožňuje vylúčiť z volieb všetkých, ktorí nie sú zaočkovaní. Pčolinský to napísal na sociálnej sieti. Ministerstvo vnútra tieto tvrdenia odmieta. Podľa ústavného právnika a bývalého politika Petra Kresáka novela nie je v súlade s ústavou.

Pčolinský poukázal na paragraf, podľa ktorého sú "orgány verejného zdravotníctva na účely vyznačenia prekážky práva voliť povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému bolo ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia". Pčolinský (Sme rodina) v tejto súvislosti skonštatoval, že minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) musí odstúpiť.

Podľa stanoviska rezortu vnútra však novela nemení pravidlá, pokiaľ ide o prekážky vo výkone volebného práva.

„Z prekážok ustanovených v paragrafe 4 zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré boli zavedené do právneho poriadku po politických a spoločenských zmenách v roku 1989, zostala už iba prekážka, ktorá má za cieľ ochranu verejného zdravia. V súvislosti s pandemickou situáciou však v zákone absentoval administratívny postup vyznačenia tejto prekážky v zozname voličov," uviedlo ministerstvo s tým, že práve tento postup je predmetom novely takzvaného volebného zákona.

To, ktorí voliči predstavujú hrozbu pre verejné zdravie a všetkých občanov, ustanovuje podľa ministerstva osobitný predpis, ktorým je zákon na ochranu verejného zdravia. „Novela volebného zákona v žiadnom prípade nesprísňuje ani nepoľavuje, teda žiadnym spôsobom nemení pravidlá zaužívané v Slovenskej republike viac ako 30 rokov," dodal rezort vnútra.

Pčolinský sa už v minulosti vyjadril, že minister vnútra, rovnako ako policajný prezident Peter Kovařík, nemajú jeho dôveru. Dôvodom bol postup polície v niektorých medializovaných kauzách, napríklad kauzy jeho brata, bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.

Novela nie je v súlade s ústavou, tvrdí ústavný právnik Kresák

Ústavný právnik a bývalý politik Peter Kresák pritom tvrdí, že novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva nie je v súlade s Ústavou SR. Naznačil, že ministerstvo vnútra mohlo nájsť aj menej invazívne riešenie, ktoré by nepripravilo občanov nachádzajúcich sa v karanténe alebo domácej izolácii o ich aktívne volebné právo.

"Zjednodušene možno povedať, že novela sa snaží dosiahnuť, aby karanténa alebo izolácia v domácom prostredí nariadená ministerstvom zdravotníctva alebo úradom verejného zdravotníctva bola automaticky vnímaná ako prekážka práva voliť, a teda dôvodom na obmedzenie (neuplatnenie) aktívneho volebného práva občanov," tvrdí Kresák.

Ministerstvu vnútra vyčíta, že sa nepokúsilo nájsť riešenie tak, aby nepripravilo občanov v karanténe či domácej izolácii o volebné právo úplne. Hovorí o viacerých možnostiach, napríklad o umožnení hlasovať poštou prostredníctvom zástupcu či o vytvorení primerane vybavených, osobitných volebných okrskov pre túto skupinu občanov podobne ako pri antigénovom testovaní.

Okrem iného sa mu javí ako takmer nevykonateľné, aby orgány verejného zdravotníctva mali k dispozícii kompletné zoznamy osôb, na ktoré sa v prípade vypuknutia tretej vlny pandémie bude vzťahovať karanténa alebo domáca izolácia.    

(sita, ste)

Minúta  |  

V Kyjeve našli obeseného bieloruského aktivistu. Jeho kolegovia hovoria o cielenej likvidácii

Bieloruského aktivistu našli v utorok v Kyjeve mŕtveho. Vitalija Šišova, šéfa skupiny Bieloruský dom na Ukrajine, našli obeseného v jednom z mestských parkov, neďaleko jeho domu, informovala polícia vo vyhlásení. Polícia začala v jeho prípade vyšetrovanie vraždy a okrem iného sa zameria aj na to, že vraždu mohli zinscenovať ako samovraždu.

Bieloruský dom na Ukrajine, ktorý sídli v Kyjeve, v pondelok informoval, že Šišov zmizol, keď si bol ráno zabehať. Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna sa odvolávala na jeho priateľov, podľa ktorých muža nedávno sledovali počas jeho behov neznámi ľudia.

Jurij Ščučko z Bieloruského domu na Ukrajine pre agentúru The Associated Press povedal, že Šišova našli so stopami po bitke na tvári. „Nič mu neukradli, bol v bežnom oblečení, ktoré si ľudia obliekajú na cvičenie, a mal so sebou len telefón,“ povedal Sčučko.

Ako tiež poznamenal, Šišov si už predtým všimol, že ho počas jeho behov sledujú a oslovujú ho cudzinci. „Varovali nás, aby sme boli opatrnejší, pretože tu operuje sieť agentov z bieloruskej KGB a možné je všetko. Vitalij ma požiadal, aby som sa postaral o jeho blízkych, mal zvláštny pocit,“ dodal.

Bieloruský dom na Ukrajine pomáha Bielorusom, ktorí sú na úteku pred perzekúciou. Poskytuje im asistenciu s ich legálnym statusom na Ukrajine, s ubytovaním a zamestnaním.

V Bielorusku hustne atmosféra

Bieloruské úrady v posledných týždňoch zintenzívnili razie a zatýkanie a podľa Viasny len v júli vykonali viac ako 200 prehliadok kancelárií a bytov aktivistov a novinárov, pričom desiatky ľudí zadržali. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko sa nedávno zaviazal pokračovať v „čistiacej operácii“ proti občianskym aktivistom, ktorí sú podľa neho „banditi a zahraniční agenti“.

Situácia v Bielorusku je napätá od vlaňajších prezidentských volieb, v ktorých podľa oficiálnych údajov zvíťazil Lukašenko. Opozícia aj mnohé krajiny považujú voľby za zmanipulované. Proti výsledkom sa uskutočnili masové demonštrácie, na ktoré Lukašenko zareagoval rozsiahlym záťahom, v rámci ktorého viac ako 35-tisíc ľudí zatkli a tisícky zbila polícia.

Skupina hovorí o likvidácii

Bieloruský dom na Ukrajine v utorok vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že Šišov sa musel odsťahovať na Ukrajinu vlani na jeseň. Na Ukrajine bol podľa vyhlásenia pod dohľadom a „miestne zdroje aj naši ľudia v Bielorusku“ upozornili skupinu na možnosť „rôznych provokácií vrátane únosu a likvidácie“.

„Niet pochýb o tom, že to bola plánovaná operácia bezpečnostných agentov zameraná na likvidáciu Bielorusa nebezpečného pre režim. Budeme pokračovať v boji za pravdu o Vitalijovej smrti,“ uviedla skupina.

(sita)

Minúta  |  

Matovič: Príprava daňovo-odvodovej reformy je v spiacom štádiu. Môže za to SaS

Príprava daňovo-odvodovej reformy je v "spiacom štádiu". Uviedol to v pondelok (2. 8.) na brífingu podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič.

"Reforma je v spiacom štádiu, lebo strana SaS svojimi krokmi a verejnými vyhláseniami v podstate 'vyhlasuje', že žiadnu daňovú a odvodovú reformu robiť nebudeme, lebo s ničím nesúhlasia," povedal.

"Musíme sa v koalícii dohodnúť, či naďalej budú blokovať reformu alebo ideme urobiť počas tejto vlády nejaké naozaj zásadné reformné kroky," dodal minister financií.

Matovič predstavil obrysy daňovo-odvodovej reformy 5. mája. V tom čase deklaroval, že základnými piliermi reformy budú férové dane, jedna daň a jeden odvod a 200 eur mesačne na dieťa. Poprel aj medializované informácie o náraste dane z pridanej hodnoty (DPH) na 25 %.

Matovič vtedy vyčíslil náklady reformy na asi 2,5 miliardy eur, financie by sa podľa neho mali získať z viacerých zdrojov a v konečnom dôsledku bude reforma deficitná. "Určite to bude viaczdrojové financovanie. Zároveň počítame s tým, že celkový výsledok (reformy) bude deficitný. Chceme prispieť niekoľkými sto miliónmi do tejto reformy s tým, že to budeme brať ako podporu dobrej veci, podporu prorodinnej politiky," dodal Matovič.

Začiatkom mája Matovič prisľúbil, že bližšie predstaví reformu približne o dva týždne, termín však nedodržal. Koncom mája na otázky novinárov odpovedal, že na daňovo-odvodovej reforme jeho rezort pracuje, koaličný partner (SaS, pozn. TASR) ich však "okradol" o 17 dní, počas ktorého sa v tom čase riešila novela rozpočtu.

Minúta  |  

Prieskum: Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú nízke. Dôvera vlády klesá

Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú na najnižšej úrovni od mája 2020. Dlhodobo platí, že respondenti, ktorí sa epidémie obávajú menej, sú aj menej ochotní dať sa zaočkovať. Konštatuje to kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied (SAV), MNFORCE a Seesame. Ďalej z prieskumu vyplýva aj to, že dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou ostáva aj po výmene premiéra a ministra zdravotníctva na veľmi nízkej úrovni a postoj politikov k očkovaniu je dôležitý pre pätinu respondentov.

Desiata vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ na vzorke tisíc respondentov sa uskutočnila v období od 15. júla do 20. júla. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad 12 rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie. Tlačovú správu poskytla Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.

Pocit ohrozenia epidémiou koronavírusu od svojho vrcholu na začiatku roku 2021 naďalej klesal a v súčasnosti je na najnižšej úrovni od mája 2020. Epidémiou koronavírusu sa dlhodobo cítia byť menej ohrození respondenti, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať. Menej ohrození sa cítia byť aj respondenti so základným vzdelaním a muži. Na otázku „Cítite sa byť ohrození epidémiou koronavírusu? (priemer na škále 1 – vôbec sa necítim byť ohrozený po 10 – cítim sa veľmi ohrozený),“ odpovedali všetci respondenti v aktuálnom prieskume priemerne číslom 5,2. Medzi opýtanými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, bolo toto číslo 4,6.

Zlý výsledok pre vládu

Po jesennom výraznom poklese dôvery vo vládu v súvislosti s koronakrízou klesla táto dôvera na doteraz najnižšiu úroveň v marci 2021. Po odstúpení premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) a nástupe novej vlády premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou veľmi mierne stúpla, z marcových 14,2 percenta na májových 17,2 percenta.

Trend rastúcej dôvery vo vládu sa v najnovšom výskume nepotvrdil a dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou stagnuje na úrovni 16,7 percenta. Oproti máju tiež mierne poklesla dôvera v zdravotníctvo (z 50,1 percenta na 42,7 percenta) a vo vedecké inštitúcie na Slovensku (zo 46,6 percenta na 43,4 percenta).

Ochota očkovať sa

Dôvera vo vládu naďalej výrazne súvisí s ochotou dať sa zaočkovať. Celkovo 24,6 percenta už zaočkovaných respondentov a 26,1 percenta tých, ktorí sa chcú dať zaočkovať, vláde v súvislosti s koronakrízou dôveruje, pričom medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, vláde dôveruje iba 5,9 percenta respondentov. Podobné je to i so zdravotníctvom (dôveruje mu 57 percent už zaočkovaných, ale iba 25,6 percenta tých, ktorí sa nechcú zaočkovať) a tiež s dôverou vo vedecké inštitúcie na Slovensku v súvislosti s koronakrízou (dôveruje im 63,2 percenta už zaočkovaných a iba 20,8 percenta tých, ktorí sa nechcú zaočkovať).

Približne pätina (19,3 percenta) respondentov uvádza, že je pre nich dôležitý postoj k očkovaniu u politikov, ktorí sú im blízki. Pre 39,8 percenta respondentov postoj ich obľúbených politikov k očkovaniu nie je dôležitý a 40,9 percenta respondentov nemá žiadnych politikov, ktorí sú im blízki. Spomedzi tých respondentov, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, je postoj im blízkych politikov k očkovaniu dôležitý až pre 37,4 percenta.

Dôvera v inštitúcie rozdeľuje zaočkovaných a nezaočkovaných

„Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať. Ďalším faktorom môže byť odmietavé či nejednoznačné stanovisko niektorých politikov k vakcinácii, pretože pre približne pätinu respondentov je postoj ich obľúbeného politika k očkovaniu dôležitý,“ sumarizuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

„Dôvera v inštitúcie je faktor, ktorý výrazne rozdeľuje už zaočkovaných a nezaočkovaných. S blížiacim sa návratom detí do škôl a začínajúcim nástupom tretej vlny je preto kľúčové, aby verejné autority komunikovali témy spojené s manažmentom pandémie tak, aby spoločnosť ešte viac nerozdeľovali. Na druhej strane musia oveľa presvedčivejšie a jednotnejšie vysvetľovať benefity očkovania pre celú spoločnosť,“ pripomenula Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(sita, ste)

Minúta  |  

Politológ: Pre koalíciu by bolo výhodnejšie, keby sa Mikulca zbavila

Pre koalíciu by bolo výhodnejšie, keby sa ministra vnútra Romana Mikulca „zbavila" a miesto obsadila človekom bez minulosti v silových zložkách. Myslí si to politológ Radoslav Štefančík z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý to uviedol pre agentúru SITA.

Dôvodom je podľa neho fakt, že konflikt v rámci silových zložiek sa zdá byť neudržateľný a minister vnútra bezmocný. Polícia si navyše podľa neho nevie dať rady ani s vulgárnymi protestujúcimi. Politológ tiež poukázal na to, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) by mohol viac udrieť po stole a trvať na podpore pre Mikulca (OĽaNO).

Nespokojnosť v Sme rodina

S pôsobením Mikulca na pozícii ministra vnútra vyjadrili v poslednej dobe nespokojnosť predovšetkým predstavitelia hnutia Sme rodina. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak svojho času povedal, že Mikulec nezvláda výkon svoje funkcie a na ministerstve má chaos. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský sa dokonca nedávno nechal počuť, že by mal Mikulec zo svojej funkcie odstúpiť.

Motív predstaviteľov Sme rodina je podľa Štefančíka jednoznačný. „Ich postoj je založený na požiadavke rozlišovať medzi našimi ľuďmi bývalej vládnej koalície a našimi ľuďmi Sme rodiny". Doplnil, že požiadavku na odchod ministra Mikulca je možné evidovať od momentu, ako bol nominant hnutia Sme rodina uväznený.

Otázne teda podľa politológa bude, či predseda vlády, respektíve hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), budú v submisívnej polohe a hnutiu Sme rodina budú po ruke, alebo sa OĽaNO za svojho nominanta jednoznačnejšie postaví.

Podpora Hegera

Predseda vlády Heger vyjadril minulý týždeň Mikulcovi svoju podporu. „Premiér vystupuje presne tak, ako si to Igor Matovič želal. Heger by bol možno dobrým štátnym úradníkom, ale na pozícii predsedu vlády je ako destilovaná voda, bez chuti a zápachu. Jeho problémom je, že vo svojej pozícii nie je svojprávny, jeho rozhodnutia musia byť v súlade s uvažovaním Matoviča. Súčasný premiér by možno aj chcel byť razantnejší, najskôr si však musí vypýtať povolenie od predsedu OĽaNO, a tomu sa do konfliktu s Borisom Kollárom nechce, pretože doteraz ho mal za najvernejšieho spojenca," vysvetlil Štefančík.

Podľa politológa nemožno vylúčiť ani tézu, že predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár „poškuľuje" po spoločnej vláde so stranami Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD). Vo vláde s lídrami strán Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim by však podľa neho nemal taký „vydieračský potenciál", ako má dnes.

„Zrejme by v nej ťahal za kratší koniec. Mal by však istotu, že mu Smer s Hlasom nepozatvárajú jeho nominantov. Lenže vláda so Smerom by pre jeho stranu znamenala istú ,politickú smrť´. Vládu so Smerom totiž doteraz neprežila žiadna strana, takže by to zrejme zlikvidovalo aj ,Kollárovu rodinu´," priblížil Štefančík s tým, že Kollár síce môže v Hegerovej vláde „vyskakovať", ale práve predstava, že by nasledujúce volebné obdobie mohlo byť jeho posledné, mu stanovuje určité mantinely.

(sita)

Minúta  |  

Bez registrácie sa proti covidu očkuje už aj v nemocniciach + zoznam

Dať sa zaočkovať proti koronavírusu bez registrácie je možné už aj v nemocniciach. Snahou je, aby vakcinácia bola čo najdostupnejšia.

Ministerstva zdravotníctva pripomína, že aj naďalej pokračuje očkovanie ľudí, ktorí sa zaregistrovali cez formulár, či vakcinácia v ambulanciách všeobecných lekárov. „Ďalšou z možností je nechať sa zaočkovať bez termínu. Od pondelka tak možno urobiť aj vo vybraných nemocniciach. Zdravotnícke zariadenia si vyčlenili na takéto očkovanie vybrané časy,“ spresnil komunikačný odbor. Záujemcovia si so sebou musia priniesť preukaz totožnosti a preukaz poistenca.

Nemocnice počas nasledujúcich siedmich dní očkujú vakcínami Comirnaty (Pfizer/BioNTech) a Spikevax (Moderna).

Prehľad nemocníc v jednotlivých krajoch

V Bratislavskom kraji sa môžu dospelí nechať zaočkovať v Onkologickom ústave sv. Alžbety, v Trnavskom zas vo Fakultnej nemocnici Trnava – Starý areál.            

V Banskobystrickom kraji túto možnosť ponúka Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nemocnica s poliklinikou Brezno a Veľkokapacitné očkovacie centrum Zvolen Doprastav - Jedáleň.

V Nitrianskom kraji je očkovanie možné vo Fakultnej nemocnici Nitra, Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky, Veľkokapacitnom očkovacom centre Nové Zámky a vo Svete zdravia Nemocnica Topoľčany.

Dospelí záujemcovia zo Žilinského kraja sa môžu dať vakcinovať v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca, Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši Jégého Dolný Kubín, v Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok a vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina.

V Trenčianskom kraji je možné sa dať zaočkovať v Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Poliklinike Dubnica nad Váhom, Nemocnici na okraji mesta v Partizánskom, Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica, Fakultnej nemocnici Trenčín a v Poliklinike Juh Trenčín.

Očkovanie je možné aj v Košickom kraji. Ponúka ho Nemocnica AGEL Košice-Šaca, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a Nemocnica AGEL Krompachy.

Vakcináciu vo vybraných časoch bez registrácie umožňuje v Prešovskom kraji Nemocnica AGEL Kežmarok, Nemocnica AGEL Levoča, Nemocnica Poprad, všeobecná nemocnica, Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Nemocnica Snina a Ľubovnianska nemocnica.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.