Koaličný poslanec Pčolinský: Mikulec chce zakázať voliť neočkovaným. Rezort vnútra to odmieta

Pčolinský poukázal na paragraf, podľa ktorého sú „orgány verejného zdravotníctva na účely vyznačenia prekážky práva voliť povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému bolo ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia“. Pčolinský (Sme rodina) v tejto súvislosti skonštatoval, že minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) musí odstúpiť.

Podľa stanoviska rezortu vnútra však novela nemení pravidlá, pokiaľ ide o prekážky vo výkone volebného práva.

„Z prekážok ustanovených v paragrafe 4 zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré boli zavedené do právneho poriadku po politických a spoločenských zmenách v roku 1989, zostala už iba prekážka, ktorá má za cieľ ochranu verejného zdravia. V súvislosti s pandemickou situáciou však v zákone absentoval administratívny postup vyznačenia tejto prekážky v zozname voličov,“ uviedlo ministerstvo s tým, že práve tento postup je predmetom novely takzvaného volebného zákona.

To, ktorí voliči predstavujú hrozbu pre verejné zdravie a všetkých občanov, ustanovuje podľa ministerstva osobitný predpis, ktorým je zákon na ochranu verejného zdravia. „Novela volebného zákona v žiadnom prípade nesprísňuje ani nepoľavuje, teda žiadnym spôsobom nemení pravidlá zaužívané v Slovenskej republike viac ako 30 rokov,“ dodal rezort vnútra.

Pčolinský sa už v minulosti vyjadril, že minister vnútra, rovnako ako policajný prezident Peter Kovařík, nemajú jeho dôveru. Dôvodom bol postup polície v niektorých medializovaných kauzách, napríklad kauzy jeho brata, bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.

Novela nie je v súlade s ústavou, tvrdí ústavný právnik Kresák

Ústavný právnik a bývalý politik Peter Kresák pritom tvrdí, že novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva nie je v súlade s Ústavou SR. Naznačil, že ministerstvo vnútra mohlo nájsť aj menej invazívne riešenie, ktoré by nepripravilo občanov nachádzajúcich sa v karanténe alebo domácej izolácii o ich aktívne volebné právo.

„Zjednodušene možno povedať, že novela sa snaží dosiahnuť, aby karanténa alebo izolácia v domácom prostredí nariadená ministerstvom zdravotníctva alebo úradom verejného zdravotníctva bola automaticky vnímaná ako prekážka práva voliť, a teda dôvodom na obmedzenie (neuplatnenie) aktívneho volebného práva občanov,“ tvrdí Kresák.

Ministerstvu vnútra vyčíta, že sa nepokúsilo nájsť riešenie tak, aby nepripravilo občanov v karanténe či domácej izolácii o volebné právo úplne. Hovorí o viacerých možnostiach, napríklad o umožnení hlasovať poštou prostredníctvom zástupcu či o vytvorení primerane vybavených, osobitných volebných okrskov pre túto skupinu občanov podobne ako pri antigénovom testovaní.

Okrem iného sa mu javí ako takmer nevykonateľné, aby orgány verejného zdravotníctva mali k dispozícii kompletné zoznamy osôb, na ktoré sa v prípade vypuknutia tretej vlny pandémie bude vzťahovať karanténa alebo domáca izolácia.    

(sita, ste)