Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podpory z EÚ môžu klesnúť, slovenskí farmári sú odkázaní na eurofondy

Nový rozpočet Európskej únie na roky 2028 až 2034 môže výrazne zasiahnuť slovenské poľnohospodárstvo.

Vláda na výjazdovom rokovaní v Nitre upozornila, že v dôsledku presunu finančných priorít EÚ (napríklad na obranu, digitalizáciu či klimatické ciele) hrozí zníženie podpory pre agrosektor o 10 až 30 percent. Najviac by to pocítili základné príjmové podpory, no ohrozené sú aj ďalšie formy pomoci.

Ministerstvo pôdohospodárstva varuje, že zníženie prostriedkov môže ešte viac prehĺbiť problémy citlivých odvetví, ako je živočíšna výroba, ovocinárstvo či zeleninárstvo.

Slovenské farmy sú totiž výrazne závislé od eurofondov, ktoré tvoria až 70 percent ich príjmov. Navyše, Slovensko dlhodobo dostáva na hektár nižšie sumy ako priemer EÚ – len 80 percent.

Každý ďalší pokles tak podľa rezortu priamo ohrozuje ich životaschopnosť.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rutte očakáva jasnú dohodu o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu

Generálny tajomník NATO Mark Rutte očakáva, že čoskoro bude vyjasnená situácia ohľadom európskych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Na samite spojencov Ukrajiny, ktorý sa uskutoční vo štvrtok, budú lídri diskutovať o tom, aké záruky môže Európa Kyjevu ponúknuť po skončení vojny s Ruskom. Účelom týchto záruk mý byť odradenie Ruska od opätovného útoku na Ukrajinu.

Rutte na tlačovej konferencii v Bruseli uviedol, že dúfa v jasnú dohodu „zajtra alebo krátko po tom“.

Dodal, že po samite európskych spojencov bude nasledovať intenzívny dialóg aj s americkou stranou o ich účasti na týchto bezpečnostných zárukách. Najdôležitejším prvkom má byť podľa jeho názoru pokračujúca silná podpora ukrajinských ozbrojených síl.

Rutte zároveň uistil východoeurópskych členov NATO, že prostriedky venované bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu neoslabia obranu Aliancie na jej východnej hranici.

Zdôraznil aj potrebu vyhýbať sa prílišnému rozťahovaniu zdrojov. Tiež konštatoval, že je potrebné starostlivo vyhodnotiť dôsledky všetkých výdavkov na obranné plány NATO.

Plánovaný samit budú hostiť francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer v rámci „koalície ochotných“ európskych spojencov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Firma Rab nitrianskeho župana Becíka smeruje do dražby

Nitriansky župan Branislav Becík čelí vážnym problémom v podnikaní. Firma Rab, ktorú spolu s ďalšími vlastnil, smeruje do dražby pre finančné straty a exekučné príkazy, uvádza portál SME.

Podnik, ktorý sa zameriaval na živočíšnu a rastlinnú výrobu, roky dostával podporu aj prostredníctvom štátnych dotácií – napríklad 505-tisíc eur na sklad zemiakov či 181-tisíc na modernizáciu.

Od mája 2024 má vo firme väčšinový podiel Čech Ján Beran.

Hoci Becík v minulosti staval na rodinných skúsenostiach z agrosektora a jeho otec bol významnou postavou slovenského poľnohospodárstva, aktuálny vývoj ukazuje skôr ústup z pozícií.

(lup)

Minúta  |  

Lališovi uložili v kauze mafiánskych vrážd 25 rokov väzenia

Róberta Lališa, považovaného za bosa bratislavskej skupiny sýkorovcov, uznal v stredu senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku za vinného v kauze viacerých mafiánskych vrážd.

Súd mu v jeho neprítomnosti uložil trest odňatia slobody na 25 rokov so zaradením do maximálneho stupňa stráženia.

Rovnako mu uložil trest prepadnutia majetku a povinnosť uhradiť časť nároku na náhradu škody poškodeným.

So zvyškom nároku ich odkázali na civilný proces. V skutku týkajúcom sa obzvlášť závažného zločinu podvodu Lališa spod obžaloby oslobodili.

Rozsudok nie je právoplatný. Prokurátor aj obžalovaný sa voči nemu odvolali.

Lališa, prezývaného Kýbel, pôvodne odsúdili na doživotie v roku 2018 spolu s ďalším členom skupiny Ivanom Cuperom, prezývaným Vincko. Odsúdili aj ďalšie osoby.

Najvyšší súd SR minulý rok v marci Lališovi doživotie zrušil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil zistením porušenia zákona v neprospech obvineného. Stíhaný je vo väzbe.

Obžaloba súvisí s vraždami z rokov 1998 a 1999 - Eduarda a Roberta Diničovcov, Romana Deáka, Alojza Házyho, Dalera Hlavačku, Miloša Piliara a zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Svoju vinu Lališ viackrát odmietol.

(tasr, red)

Minúta  |  

V Česku rastú mzdy rýchlejšie než ceny. Reálne príjmy zamestnancov stúpajú

V Českej republike pokračuje pozitívny trend rastu miezd – priemerná hrubá mzda v druhom štvrťroku 2025 vzrástla medziročne o 7,8 percenta na 49 402 Kč, čo predstavuje 2 017 eur. Ešte výraznejšie, o 5,3 percenta, stúpla reálna mzda, teda po očistení o infláciu.

Analytici pritom očakávali slabší rast na úrovni 4,4 percenta. Mzdy tak rastú už šiesty kvartál po sebe, a to výraznejšie, než predpokladali odborníci.

Medián sa zvýšil na 41 115 Kč, pričom muži zarábali v priemere viac než ženy – rozdiel bol vyše 6 500 Kč. Najväčší nárast zaznamenali profesie v technických a vedeckých oblastiach, ako aj stavebníctvo. Naopak, najmenej si prilepšili pracovníci v baníctve a iných službách.

Aj v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom mzdy mierne stúpli – po sezónnej úprave o 2,2 percenta. Za celý prvý polrok predstavoval reálny rast miezd 4,5 percenta.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Merz: Nemecká ekonomika zažíva stagnáciu, produktivita sa nezvyšuje

Nemecký kancelár Friedrich Merz v exkluzívnom rozhovore pre :newstime bilancoval prvé tri mesiace vlády a zhodnotil stav nemeckej ekonomiky a politiky.

Upozornil, že nemecká ekonomika prežíva stagnáciu, pričom produktivita pracovnej sily sa už viac ako desať rokov nezvyšuje.

Zároveň zdôraznil, že Nemecko je vzhľadom na svoje náklady a cenovú konkurencieschopnosť už menej atraktívne pre globálny trh, čo podľa neho ohrozuje dlhodobý hospodársky rast.

Podľa Merza je nevyhnutné okamžité prijatie hlbokých reforiem najmä v oblasti sociálnych dávok, kde chce pripraviť úspory okolo desať percent, čo predstavuje približne päť miliárd eur.

Poukázal tiež na pokles nelegálnej migrácie ako na faktor zmierňujúci tlak na sociálny systém. Základom pre ekonomický obrat by mal byť rast pracovného nasadenia a lepšia podpora produktivity.

Zahraničná politika podľa Merza reflektuje kľúčovú prioritu aktívnej a strategickej obrany Nemecka pred hybridnými hrozbami, najmä zo strany Ruska.

Na adresu Putina povedal, že je „najväčším vojnovým zločincom našej doby“ a v otázke nasadenia vojsk do Ukrajiny odmietol rozhodnutie pred prípadným prímerím. 

V oblasti Ukrajiny je pritom flexibilný, no jasne vylučuje nasadenie nemeckých vojakov pred dosiahnutím prímeria.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.