Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína uvalila viac než 78-percentné clá na vybrané produkty USA

Čína od 4. septembra 2025 uvalila clá až do výšky 78,2 percenta na dovoz určitých typov amerických optických vlákien, informovalo čínske ministerstvo obchodu.

Tieto clá majú zabrániť firmám obchádzať existujúce opatrenia na ochranu domáceho čínskeho trhu. V marci tohto roka začalo čínske ministerstvo obchodu vyšetrovanie, ktoré konštatovalo, že americkí vývozcovia menili obchodné metódy, aby sa vyhli clám, ktoré boli zavedené už dávnejšie.

Uvalené clá budú platiť do apríla 2028.

Podľa Reuters ide o reakciu Číny na snahy administratívy USA o obmedzenie výroby čipov v Číne. Čínske ministerstvo o tejto situácii povedalo, že „Washington by sa mal zdržať krokov, ktoré poškodzujú dôveru a zhoršujú obchodnú atmosféru“.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Zelenskyj sa snažil vtiahnuť Poľsko do vojny, vyhlásil exprezident Duda

Dňa 15. novembra 2022 dopadla v poľskej dedine Przewodów pri hranici s Ukrajinou časť rakety, v dôsledku čoho zahynuli dvaja občania Poľska. K udalosti došlo počas masívneho ruského raketového ostreľovania ukrajinských miest a infraštruktúry.

Ukrajina okamžite pôvod útoku pripisovala Rusku, čo Poľsko a neskôr aj medzinárodné vyšetrovanie vyvrátili. Podľa dostupných informácií išlo o strelu ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá sa snažila zneškodniť ruský raketový útok, ale zlyhala a dopadla na poľské územie. Tento incident bol prvým prípadom počas ruskej invázie, keď bol zasiahnutý člen NATO.

Poľský exprezident Andrzej Duda v rozhovore s Bogdanom Rymanowským priznal, že krátko po incidente mu volal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vyvíjal naňho nátlak, aby Poľsko okamžite vyhlásilo, že išlo o ruskú raketu.

Duda povedal, že to vnímal ako snahu zatiahnuť Poľsko do vojny s Ruskom, ale nebol šokovaný. „Oni sa od začiatku snažia zatiahnuť všetkých do vojny. Je to očividné, je to v ich záujme – a najlepšie by bolo, keby sa im podarilo zatiahnuť do vojny krajiny NATO. Je jasné, že hľadajú tých, ktorí by na ich strane aktívne bojovali proti Rusom. Toto prebieha od prvého dňa,“ poznamenal exprezident.

(sie)

Minúta  |  

Kennedy ml. vymenoval sedem nových členov vakcinačnej poradnej rady

Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy mladší v stredu oznámil vymenovanie siedmich nových členov do poradnej rady pre vakcíny pri Centrách na kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Tento krok prichádza po tom, ako v júni vyhodil všetkých 17 členov predchádzajúceho panelu a nahradil ich ôsmimi vlastnými poradcami, z ktorých jeden už odišiel.

Medzi novými kandidátmi sú odborníci s rôznorodým lekárskym a vedeckým zázemím, vrátane doktora Raymonda Pollaka, transplantačného chirurga so skúsenosťami v imunológii. Výber nových členov vyvolal obavy o nezávislosť a odbornú kvalifikáciu panelu.

Tento poradný výbor zodpovedá za odporúčania pre Centrá na kontrolu a prevenciu chorôb týkajúce sa očkovacích programov a očkovacích schém.

Najbližšie zasadnutie výboru je plánované na 18. september, kde môže dôjsť k hlasovaniu o očkovaniach proti hepatitíde B, osýpkam, mumpsu, rubeole, ovčím kiahňam a respiračnému syncyciálnemu vírusu.

Generálna riaditeľka CDC Susan Monarez minulý týždeň odvolali po tom, ako sa postavila proti zmenám v očkovacej politike iniciovanej Kennedym. Toto vyvolalo rezignácie troch vysokých predstaviteľov tohto centra, ktorí kritizovali prístup ministerstva zdravotníctva.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Kim Čong-un a Putin rokovali v Pekingu o dlhodobej spolupráci

Severokórejský vodca Kim Čong-un a ruský prezident Vladimir Putin sa stretli v Pekingu na okraj osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Počas zhruba 2,5-hodinového rokovania diskutovali o „dlhodobých plánoch spolupráce“ medzi KĽDR a Ruskom a potvrdili „pevnú vôľu viesť bilaterálne vzťahy na vysokej úrovni“.

Putin označil vzťahy Moskvy a Pchjongjangu za „špeciálne, založené na dôvere, priateľstve a spojenectve“, a ocenil pomoc severokórejských vojakov v konfliktných oblastiach.

Kim Čong-un vyhlásil, že Severná Kórea plne podporuje snahy Ruska brániť „jeho suverenitu a územnú celistvosť“, pričom pomoc Moskve označil za „bratskú povinnosť“.

Obaja lídri si vymenili názory na dôležité medzinárodné a regionálne otázky, konkrétne detaily však médiá neuviedli. Putin po rokovaniach pozval Kim Čong-una na návštevu Ruska. Kim zároveň pozval bieloruského prezidenta Lukašenka na návštevu Severnej Kórey.

(tasr, sie)

Minúta  |  

V Jeruzaleme sa konali protesty za prepustenie rukojemníkov

V Jeruzaleme sa 4. septembra konali rozsiahle protesty príbuzných izraelských rukojemníkov, ktorých Hamas zadržiava v Pásme Gazy, a ďalších demonštrantov žiadajúcich ukončenie vojny a prepustenie zajatcov. Zhromaždenie sa uskutočnilo pred domom premiéra Benjamina Netanjahua.

Polícia zasiahla proti protestujúcim v centre mesta vodným delom, demonštráciu označila za „násilné nepokoje“ a použila donucovacie prostriedky, nehlásila však žiadne zadržania.

Premiér Netanjahu obvinil demonštrantov z blokovania ciest a vyhrážania sa jemu i jeho rodine. Zároveň ostro kritizoval protestujúcich ako „fašistov“ a poukázal na zlyhanie polície pri zabezpečení poriadku.

Matky rukojemníkov obvinili vládu z opustenia vlastných vojakov a rukojemníkov. Anat Angrestová vyhlásila, že ich blízki sú „obklopení armádou teroristov a nik ich nezachraňuje“.

Kritici uvádzajú, že rozšírenie vojenskej ofenzívy Izraela v Gaze ohrozuje životy rukojemníkov, pričom v meste narastá nespokojnosť s povolaním záložníkov na ďalšie nasadenie.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Sudkyňa označila škrty Trumpovej administratívy pre Harvard za protiprávne

Americká federálna sudkyňa Allison Burroughsová v stredu nariadila zrušenie škrtov vo financovaní výskumných grantov pre Harvardovu univerzitu vo výške viac ako dve miliardy dolárov, ktoré nariadila Trumpova administratíva. Rozhodla, že škrty boli nezákonnou odvetou za odmietnutie požiadaviek Bieleho domu na zmeny v riadení univerzity a porušili práva na slobodu prejavu.

Sudkyňa v 84-stranovom rozhodnutí uviedla, že obvinenia z antisemitizmu boli zo strany vlády využité ako „zásterka na ideologicky motivovaný útok na poprednú univerzitu“. Zároveň zakázala vláde blokovať ďalšie financovanie. Harvard obvinil administratívu z vyvíjania tlaku na univerzitu prostredníctvom odňatia financovania po tom, ako odmietla podmienky vrátane auditu, zmeny prijímacích procesov, zrušenia podpory diverzity a ďalších.

Biely dom oznámil zámer voči rozsudku podať odvolanie. Harvard trvá na tom, že podniká opatrenia na boj proti antisemitizmu, avšak nepripúšťa nezákonné zásahy do svojho riadenia.

(cnn, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.