Preskočiť na obsah
  |  

Zacharovová: Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu ohrozia Európu

Rusko jednoznačne odmieta rokovania o nasadení cudzích vojsk na Ukrajine. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vyhlásila, že „Rusko nebude diskutovať o zásahu cudzích vojsk, ktorý je zásadne neprijateľný a ohrozuje bezpečnosť Ukrajiny, v akejkoľvek forme či formáte“.

Podľa nej majú európski lídri, ktorí pripravujú plány na nasadenie vojenskej sily po ukončení vojny, brať na vedomie ruský postoj.

Zacharovová zároveň označila požiadavky Ukrajiny na bezpečnostné záruky za „odrazový mostík pre teror a provokácie proti Rusku“ a dodala, že „nie sú zárukami pre ukrajinskú bezpečnosť, ale predstavujú ohrozenie európskeho kontinentu“.

V Paríži sa vo štvrtok stretli lídri koalície ochotných, medzi ktorých patrí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Macron potvrdil, že Európa je pripravená poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v deň podpísania mierovej dohody, pričom ich detaily sú „extrémne dôverné“. Zelenskyj však upozornil, že doteraz nevidel žiadne náznaky ochoty Ruska ukončiť vojnu.

(aljazeera, sie)

  |  

Trump o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou: Niečo sa uskutoční

Americký prezident Donald Trump vyjadril odhodlanie pokračovať v snahe o mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou napriek rastúcej neistote v oblasti osobných rokovaní medzi Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským, informovala vo štvrtok americká televízna stanica CBS News.

„Sledujem to, vidím to a rozprávam sa o tom s prezidentmi Putinom aj Zelenským,“ povedal Trump v telefonickom rozhovore.

„Niečo sa uskutoční, ale ešte nie sú pripravení. Ale niečo sa uskutoční. Dosiahneme to.“ Trump plánuje v najbližších dňoch viesť ďalšie rozhovory o vojne na Ukrajine, pričom sa očakáva, že vo štvrtok bude telefonicky hovoriť so Zelenským.

Putin zároveň uviedol, že je pripravený stretnúť sa so Zelenským, ak ukrajinský prezident príde do Moskvy, ale stretnutie musí byť dobre pripravené a viesť ku konkrétnym výsledkom.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil Moskvu za neprijateľné miesto na také stretnutie.

Trump vyjadril nespokojnosť s pokračujúcim násilím, ale trvá na snahách o mier: „Myslím, že to všetko vyriešime. Úprimne, s Ruskom som si myslel, že to bude ľahšie, ale ukazuje sa, že je to náročné.“

(reuters, sie)

  |  

Čína uvalila viac než 78-percentné clá na vybrané produkty USA

Čína od 4. septembra 2025 uvalila clá až do výšky 78,2 percenta na dovoz určitých typov amerických optických vlákien, informovalo čínske ministerstvo obchodu.

Tieto clá majú zabrániť firmám obchádzať existujúce opatrenia na ochranu domáceho čínskeho trhu. V marci tohto roka začalo čínske ministerstvo obchodu vyšetrovanie, ktoré konštatovalo, že americkí vývozcovia menili obchodné metódy, aby sa vyhli clám, ktoré boli zavedené už dávnejšie.

Uvalené clá budú platiť do apríla 2028.

Podľa Reuters ide o reakciu Číny na snahy administratívy USA o obmedzenie výroby čipov v Číne. Čínske ministerstvo o tejto situácii povedalo, že „Washington by sa mal zdržať krokov, ktoré poškodzujú dôveru a zhoršujú obchodnú atmosféru“.

(reuters, sie)

  |  

Zelenskyj sa snažil vtiahnuť Poľsko do vojny, vyhlásil exprezident Duda

Dňa 15. novembra 2022 dopadla v poľskej dedine Przewodów pri hranici s Ukrajinou časť rakety, v dôsledku čoho zahynuli dvaja občania Poľska. K udalosti došlo počas masívneho ruského raketového ostreľovania ukrajinských miest a infraštruktúry.

Ukrajina okamžite pôvod útoku pripisovala Rusku, čo Poľsko a neskôr aj medzinárodné vyšetrovanie vyvrátili. Podľa dostupných informácií išlo o strelu ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá sa snažila zneškodniť ruský raketový útok, ale zlyhala a dopadla na poľské územie. Tento incident bol prvým prípadom počas ruskej invázie, keď bol zasiahnutý člen NATO.

Poľský exprezident Andrzej Duda v rozhovore s Bogdanom Rymanowským priznal, že krátko po incidente mu volal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vyvíjal naňho nátlak, aby Poľsko okamžite vyhlásilo, že išlo o ruskú raketu.

Duda povedal, že to vnímal ako snahu zatiahnuť Poľsko do vojny s Ruskom, ale nebol šokovaný. „Oni sa od začiatku snažia zatiahnuť všetkých do vojny. Je to očividné, je to v ich záujme – a najlepšie by bolo, keby sa im podarilo zatiahnuť do vojny krajiny NATO. Je jasné, že hľadajú tých, ktorí by na ich strane aktívne bojovali proti Rusom. Toto prebieha od prvého dňa,“ poznamenal exprezident.

(sie)

  |  

Kennedy ml. vymenoval sedem nových členov vakcinačnej poradnej rady

Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy mladší v stredu oznámil vymenovanie siedmich nových členov do poradnej rady pre vakcíny pri Centrách na kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Tento krok prichádza po tom, ako v júni vyhodil všetkých 17 členov predchádzajúceho panelu a nahradil ich ôsmimi vlastnými poradcami, z ktorých jeden už odišiel.

Medzi novými kandidátmi sú odborníci s rôznorodým lekárskym a vedeckým zázemím, vrátane doktora Raymonda Pollaka, transplantačného chirurga so skúsenosťami v imunológii. Výber nových členov vyvolal obavy o nezávislosť a odbornú kvalifikáciu panelu.

Tento poradný výbor zodpovedá za odporúčania pre Centrá na kontrolu a prevenciu chorôb týkajúce sa očkovacích programov a očkovacích schém.

Najbližšie zasadnutie výboru je plánované na 18. september, kde môže dôjsť k hlasovaniu o očkovaniach proti hepatitíde B, osýpkam, mumpsu, rubeole, ovčím kiahňam a respiračnému syncyciálnemu vírusu.

Generálna riaditeľka CDC Susan Monarez minulý týždeň odvolali po tom, ako sa postavila proti zmenám v očkovacej politike iniciovanej Kennedym. Toto vyvolalo rezignácie troch vysokých predstaviteľov tohto centra, ktorí kritizovali prístup ministerstva zdravotníctva.

(reuters, sie)

  |  

Kim Čong-un a Putin rokovali v Pekingu o dlhodobej spolupráci

Severokórejský vodca Kim Čong-un a ruský prezident Vladimir Putin sa stretli v Pekingu na okraj osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Počas zhruba 2,5-hodinového rokovania diskutovali o „dlhodobých plánoch spolupráce“ medzi KĽDR a Ruskom a potvrdili „pevnú vôľu viesť bilaterálne vzťahy na vysokej úrovni“.

Putin označil vzťahy Moskvy a Pchjongjangu za „špeciálne, založené na dôvere, priateľstve a spojenectve“, a ocenil pomoc severokórejských vojakov v konfliktných oblastiach.

Kim Čong-un vyhlásil, že Severná Kórea plne podporuje snahy Ruska brániť „jeho suverenitu a územnú celistvosť“, pričom pomoc Moskve označil za „bratskú povinnosť“.

Obaja lídri si vymenili názory na dôležité medzinárodné a regionálne otázky, konkrétne detaily však médiá neuviedli. Putin po rokovaniach pozval Kim Čong-una na návštevu Ruska. Kim zároveň pozval bieloruského prezidenta Lukašenka na návštevu Severnej Kórey.

(tasr, sie)