Preskočiť na obsah
  |  

USA nariadili Google zaplatiť 425 miliónov dolárov

Americký federálny súd v San Franciscu nariadil spoločnosti Google vyplatiť americkým používateľom celkovo viac ako 425 miliónov dolárov za neoprávnené zhromažďovanie údajov, ktoré sa uskutočňovalo medzi júlom 2016 a septembrom 2024.

Súd konštatoval, že Google zhromažďoval niektoré údaje prostredníctvom webov a služieb tretích strán aj v prípadoch, keď používatelia v nastavení explicitne zakázali zber údajov, čo porota označila za narušenie ich súkromia.

Odškodné bude rozdelené medzi dve skupiny: približne 247 miliónov dolárov dostane takmer 55 miliónov používateľov zariadení s Androidom, ďalších 178,5 milióna dolárov pripadne viac než 56 miliónom ľudí s inými operačnými systémami.

Spoločnosť Google reagovala kritikou rozsudku a argumentovala, že súd nepochopil fungovanie ich produktov – tvrdí, že zozbierané údaje neboli personalizované a boli využívané výhradne na optimalizáciu reklám v rámci ich platformy.

Google sa plánuje odvolať, pričom v Spojených štátoch je pri odvolaniach bežné, že pôvodne nariadené sumy bývajú následne znížené. Porota podotkla, že ak by išlo o zámernú manipuláciu údajmi, pokuta by bola ešte vyššia.

(tasr, sie)

  |  

Argentína vyšetruje dcéru nacistu a jej manžela pre ukradnutý obraz

Argentínske úrady vyšetrujú Patriciu Kadgien, dcéru bývalého dôstojníka SS Friedricha Kadgiena, a jej manžela Juana Carlosa Cortegosa pre podozrenie z utajovania umeleckého diela, ktoré bolo ukradnuté počas druhej svetovej vojny.

Ide o obraz Contessa Colleoni od talianskeho maliara Giuseppeho Ghislandiho, ktorý nacisti zhabali holandskému obchodníkovi s umením Jacquesovi Goudstikkerovi. Po 80 rokoch sa ho úradom podarilo nájsť – objavil sa na fotografii v realitnom inzeráte domu v Mar del Plate, ktorý patrí Kadgienovej.

Sudca manželom zrušil domáce väzenie, no udelil im 180-dňový zákaz vycestovania a nariadil odovzdanie pasov. Prokuratúra tvrdí, že sa snažili vyšetrovanie mariť – odstránili inzerát aj obraz, ktorý nahradili tapisériou. Obaja obvinenia odmietajú.

Obraz zostane v Argentíne, kým sa nerozhodne o jeho vrátení Holandsku alebo dedičom pôvodného majiteľa. Umiestnia ho v Múzeu holokaustu v Buenos Aires. Vyšetrovanie pokračuje.

(reuters, est)

  |  

Biely dom škrtá, štátom pri ruských hraniciach viac nepomôže

Spojené štáty postupne ukončia programy bezpečnostnej pomoci pre armády východnej Európy, ktoré ležia pri ruských hraniciach. Informoval Financial Times.

Pentagón minulý týždeň oznámil európskym diplomatom, že už nepožiada o nové financovanie programu podľa paragrafu 333. Ten dosiaľ umožňoval výcvik a vybavovanie armád v prvej línii potenciálneho konfliktu s Ruskom. Už schválené prostriedky budú k dispozícii do septembra budúceho roka.

Podľa Bieleho domu ide o súčasť snahy Donalda Trumpa prehodnotiť zahraničnú pomoc a prinútiť Európu prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. NATO sa už v júni pod tlakom Washingtonu dohodlo na zvýšení obranných výdavkov na päť percent HDP.

V rokoch 2018 až 2022 smerovalo do Európy približne 1,6 miliardy dolárov, teda 29 percent celosvetových výdavkov programu. Najväčšími príjemcami boli Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Ukončenie podpory vyvolalo medzi európskymi vládami obavy, že nebudú schopné pokryť vzniknuté medzery a že to oslabí aj NATO.

Otvorená zostáva aj budúcnosť Baltskej bezpečnostnej iniciatívy, na ktorú Kongres vlani schválil 288 miliónov dolárov. Biely dom totiž nepožiadal o vyčlenenie peňazí v budúcoročnom rozpočte.

(max)

  |  

USA pokračujú v boji proti HIV. Injekčný liek smeruje dvanástim krajinám

Spojené štáty spúšťajú vo vybraných krajinách s vysokým výskytom HIV program dostupnosti lieku lenakapavir od spoločnosti Gilead Sciences. Ide o dlhodobo pôsobiaci injekčný liek na prevenciu HIV, ktorý sa podáva dvakrát ročne. V priebehu troch rokov by ho mohli dostať dovedna až dva milióny osôb.

Firma ponúka prípravok bez zisku prostredníctvom Globálneho fondu a Núdzového plánu prezidenta Spojených štátov amerických na pomoc pri HIV/AIDS.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí ide o významný záväzok, pričom presnú cenu za dávku nezverejnili.

Dohody o distribúcii sú zatiaľ podpísané s dvanástimi krajinami, ktoré však Washington taktiež nateraz odmietol menovať.

Odborníci zdôrazňujú, že liek je vhodný aj pre tehotné ženy a dojčiace matky, čo môže významne posilniť ochranu rizikových skupín. Program je súčasťou širšieho úsilia USA v boji proti globálnej epidémii HIV/AIDS.

(reuters, max)

  |  

Gaza je v troskách, Izrael kontroluje už takmer polovicu mesta

Izraelská armáda oznámila, že má pod kontrolou už 40 percent mesta Gaza. Podľa hovorcu armády Effieho Defrina operácia pokračuje v štvrti Zeitoun a Sheikh Radwan a vojaci sú len niekoľko kilometrov od centra.

Cieľom je oslobodiť rukojemníkov a ukončiť vládu Hamasu. Zdravotnícke orgány v Gaze hlásia najmenej 53 mŕtvych za jediný deň.

Defrin zároveň priznal, že absencia jasného politického plánu môže Izrael prinútiť zaviesť vojenskú správu, aj keď premiér Benjamin Netanjahu zatiaľ odmieta návrhy pravice na okupáciu a budovanie osád.

Ofenzíva, ktorá začala 10. augusta, priniesla rozsiahle ničenie a masový exodus civilistov. Napriek rozkazom na evakuáciu tisíce obyvateľov zostávajú v ruinách. Mnohí tvrdia, že útek im aj tak nezaručí bezpečie.

Medzinárodné spoločenstvo kritizuje Izrael za humanitárne následky, zatiaľ čo vnútri krajiny rastie napätie medzi armádnymi veliteľmi a politickým vedením ohľadom ďalšieho smerovania operácie.

(reuters, max)

  |  

Vstup Ukrajiny do Únie je podľa Zelenského samostatný bod rokovaní

Volodymyr Zelenskyj v Paríži zdôraznil, že členstvo Ukrajiny v Európskej únii je kľúčovou súčasťou bezpečnostných záruk pre krajinu po skončení vojny. Podľa neho má Únia poskytovať nielen politickú a ekonomickú stabilitu, ale aj geopolitickú ochranu pred ďalšou agresiou.

Ukrajinský prezident zároveň upozornil, že téma vstupu do Európskej únie je samostatným bodom v rámci rokovaní "Koalície ochotných".

Na samite, na ktorom sa zúčastnilo viac ako tridsať lídrov a prostredníctvom telemostu aj americký prezident Donald Trump, sa diskutovalo o podobe povojnovej bezpečnosti Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zopakoval, že Európa je pripravená poskytnúť bezpečnostné garancie ihneď po podpise mierovej dohody. Dodal, že 26 krajín sa zaviazalo vyslať na Ukrajinu svoje zaisťovacie jednotky, ktoré by mali prispieť k stabilizácii regiónu.

(tasr, dpa, max)