Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko odmieta záruky pre Ukrajinu zo strany zahraničných vojsk

Kremeľ v piatok opätovne odmietol návrhy, aby bezpečnostné záruky pre Ukrajinu boli garantované zahraničnými vojenskými kontingentmi.

Hovorca Dmitrij Peskov pre agentúru RIA na okraji Ekonomického fóra vo Vladivostoku zdôraznil, že „ukrajinské bezpečnostné záruky nemôžu zabezpečovať európske ani americké vojenské jednotky“ a že takýto model nie je pre Rusko akceptovateľný.

Peskov pripomenul, že údajne všetky potrebné záruky boli obsiahnuté v návrhu dohody z mierového samitu v Istanbule v roku 2022. Tento rámec predpokladal, že Ukrajina sa vzdá ambícií vstúpiť do NATO a stane sa neutrálnou, bez jadrového statusu, výmenou za bezpečnostné garancie od USA, Ruska, Číny, Británie a Francúzska.

Vo štvrtok pritom 26 štátov prisľúbilo Ukrajine povojnové bezpečnostné záruky, ktoré zahŕňajú aj potenciálnu medzinárodnú vojenskú prítomnosť na zemi, vo vzduchu i na mori.

Rusko to vníma ako neprijateľné a vyžaduje pred prípadnými rokovaniami na najvyššej úrovni rozsiahlu technickú prípravu – podľa Peskova je potrebné najskôr vyriešiť množstvo detailov a menších otázok.

Kremeľ zároveň avizuje, že je spokojný s aktuálnou úrovňou reprezentácie na rokovaniach s Ukrajinou a naďalej trvá na komplexných rokovaniach pred stretnutím lídrov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Trump má záujem čoskoro hovoriť s Putinom

Prezident USA Donald Trump oznámil, že v blízkej budúcnosti plánuje hovoriť so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Vyjadrenie prišlo len pár hodín po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a rozhovoroch s európskymi lídrami.

Trump zopakoval svoju snahu o mierové riešenie vojny na Ukrajine, pričom uviedol: „Niečo sa stane, ale oni ešte nie sú pripravení. Ale niečo sa stane. Dokážeme to.“ Dodal, že pravidelne hovorí s oboma lídrami, hoci nie sú pripravení na spoločné rokovania.

Trump zároveň na stretnutí s technologickými lídrami v Bielom dome uviedol, že Spojené štáty plánujú zaviesť „pomerne značné clo“ na polovodiče dovážané do krajiny, pričom detaily zatiaľ nešpecifikoval. Ešte v auguste pohrozil možným 100-percentným clom pre firmy, ktoré neinvestujú v USA.

Biely dom potvrdil, že Trump v piatok podpíše výkonné nariadenie, ktoré povolí používanie názvu „ministerstvo vojny“ ako sekundárneho názvu pre americký rezort obrany.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal ruskej tlačovej agentúre Interfax v piatok skoro ráno, že zatiaľ nie sú žiadne prípravy na rokovania medzi prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ale tie môžu byť rýchlo zorganizované.

(tasr, reuters, sie)

Minúta  |  

Joe Biden podstúpil operáciu v dôsledku rakoviny kože

Bývalý americký prezident Joe Biden nedávno podstúpil chirurgický zákrok Mohsovou metódou na odstránenie kožných nádorov zo svojho čela, čo potvrdila jeho hovorkyňa Kelly Scullyová.

Zákrok spočíva v postupnom odstraňovaní vrstiev kože, až kým pod mikroskopom nie sú zistené žiadne zvyšky rakovinových buniek.

Biden v minulosti už absolvoval podobné zákroky, pričom mu v roku 2023 počas prezidentskej funkcie vybrali z hrudníka bazocelulárny karcinóm – najčastejšiu formu kožného nádoru.

Video s novou jazvou na Bidenovom čele zverejnil televízny program Inside Edition.

Jeho rodina má s rakovinou bohaté skúsenosti: syn Beau Biden zomrel na nádor mozgu, Bidenovej manželke Jill odstránili v roku 2023 dva kožné nádory a samotnému exprezidentovi diagnostikovali tento rok agresívnu rakovinu prostaty s metastázami do kostí.

Biden uviedol, že nádor je hormonálne citlivý a podstupuje liečbu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

USA nariadili Google zaplatiť 425 miliónov dolárov

Americký federálny súd v San Franciscu nariadil spoločnosti Google vyplatiť americkým používateľom celkovo viac ako 425 miliónov dolárov za neoprávnené zhromažďovanie údajov, ktoré sa uskutočňovalo medzi júlom 2016 a septembrom 2024.

Súd konštatoval, že Google zhromažďoval niektoré údaje prostredníctvom webov a služieb tretích strán aj v prípadoch, keď používatelia v nastavení explicitne zakázali zber údajov, čo porota označila za narušenie ich súkromia.

Odškodné bude rozdelené medzi dve skupiny: približne 247 miliónov dolárov dostane takmer 55 miliónov používateľov zariadení s Androidom, ďalších 178,5 milióna dolárov pripadne viac než 56 miliónom ľudí s inými operačnými systémami.

Spoločnosť Google reagovala kritikou rozsudku a argumentovala, že súd nepochopil fungovanie ich produktov – tvrdí, že zozbierané údaje neboli personalizované a boli využívané výhradne na optimalizáciu reklám v rámci ich platformy.

Google sa plánuje odvolať, pričom v Spojených štátoch je pri odvolaniach bežné, že pôvodne nariadené sumy bývajú následne znížené. Porota podotkla, že ak by išlo o zámernú manipuláciu údajmi, pokuta by bola ešte vyššia.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Argentína vyšetruje dcéru nacistu a jej manžela pre ukradnutý obraz

Argentínske úrady vyšetrujú Patriciu Kadgien, dcéru bývalého dôstojníka SS Friedricha Kadgiena, a jej manžela Juana Carlosa Cortegosa pre podozrenie z utajovania umeleckého diela, ktoré bolo ukradnuté počas druhej svetovej vojny.

Ide o obraz Contessa Colleoni od talianskeho maliara Giuseppeho Ghislandiho, ktorý nacisti zhabali holandskému obchodníkovi s umením Jacquesovi Goudstikkerovi. Po 80 rokoch sa ho úradom podarilo nájsť – objavil sa na fotografii v realitnom inzeráte domu v Mar del Plate, ktorý patrí Kadgienovej.

Sudca manželom zrušil domáce väzenie, no udelil im 180-dňový zákaz vycestovania a nariadil odovzdanie pasov. Prokuratúra tvrdí, že sa snažili vyšetrovanie mariť – odstránili inzerát aj obraz, ktorý nahradili tapisériou. Obaja obvinenia odmietajú.

Obraz zostane v Argentíne, kým sa nerozhodne o jeho vrátení Holandsku alebo dedičom pôvodného majiteľa. Umiestnia ho v Múzeu holokaustu v Buenos Aires. Vyšetrovanie pokračuje.

(reuters, est)

Minúta  |  

Biely dom škrtá, štátom pri ruských hraniciach viac nepomôže

Spojené štáty postupne ukončia programy bezpečnostnej pomoci pre armády východnej Európy, ktoré ležia pri ruských hraniciach. Informoval Financial Times.

Pentagón minulý týždeň oznámil európskym diplomatom, že už nepožiada o nové financovanie programu podľa paragrafu 333. Ten dosiaľ umožňoval výcvik a vybavovanie armád v prvej línii potenciálneho konfliktu s Ruskom. Už schválené prostriedky budú k dispozícii do septembra budúceho roka.

Podľa Bieleho domu ide o súčasť snahy Donalda Trumpa prehodnotiť zahraničnú pomoc a prinútiť Európu prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. NATO sa už v júni pod tlakom Washingtonu dohodlo na zvýšení obranných výdavkov na päť percent HDP.

V rokoch 2018 až 2022 smerovalo do Európy približne 1,6 miliardy dolárov, teda 29 percent celosvetových výdavkov programu. Najväčšími príjemcami boli Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Ukončenie podpory vyvolalo medzi európskymi vládami obavy, že nebudú schopné pokryť vzniknuté medzery a že to oslabí aj NATO.

Otvorená zostáva aj budúcnosť Baltskej bezpečnostnej iniciatívy, na ktorú Kongres vlani schválil 288 miliónov dolárov. Biely dom totiž nepožiadal o vyčlenenie peňazí v budúcoročnom rozpočte.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.