Preskočiť na obsah
  |  

Odvolací súd zamietol Trumpovu snahu o zmenu pasovej politiky

Federálny odvolací súd vo štvrtok zamietol pokus administratívy prezidenta Donalda Trumpa zastaviť vydávanie amerických pasov, ktoré nezodpovedajú biologickému pohlaviu.

Podľa odvolacieho súdu musí ministerstvo zahraničných vecí naďalej postupovať podľa doterajších pravidiel.

Pred Trumpom úrad viac než 30 rokov umožňoval zmeniť pohlavie v pase. V roku 2022 administratíva prezidenta Joea Bidena zaviedla možnosť zvoliť si aj neutrálne označenie „X“.

Politika zavedená na základe Trumpovho výkonného nariadenia z januára 2025 požadovala, aby sa uznávali iba dve biologické pohlavia – mužské a ženské, a aby pasy vyjadrovali pohlavie podľa biologického pohlavia pri narodení.

Na základe tejto politiky ministerstvo zahraničia zmenilo pravidlá tak, že od žiadateľov o vydanie pasu vyžadovalo výkaz biologického pohlavia pri narodení.

(reuters, sie)

  |  

Ekonomika Slovenska v 2. štvrťroku vzrástla najpomalšie za 2,5 roka

Slovenská ekonomika rástla v 2. štvrťroku 2025 medziročne o 0,6 percenta, čo je najpomalšie tempo za posledné 2,5 roka a druhý štvrťrok po sebe nezaznamenala rast vyšší ako percento.

Po sezónnej úprave HDP medzikvartálne vzrástol o 0,2 percenta.

Podľa Štatistického úradu SR ekonomiku najviac podporila domáca spotreba, s rastom výdavkov domácností o 2 percentá a verejnej správy o 2,2 percenta. Investície zaznamenali oživenie, aj keď tvorba hrubého kapitálu medziročne klesla o 4,2 percenta.

Rast HDP však tlmili poklesy vo viacerých odvetviach, najmä v realitách, stavebníctve, priemysle a obchode.

Vývoz výrobkov a služieb vzrástol o 3 percentá, dovoz o 2,9 percenta, pričom saldo zahraničného obchodu dosiahlo po dlhšom čase mierne kladné hodnoty.

Za prvý polrok 2025 HDP Slovenska v stálych cenách vzrástol o 0,7 percenta s nominálnym objemom 65,6 miliardy eur.

Celkový rast podporil domáci dopyt, ktorý stúpol o 1,8 percenta, pričom konečná spotreba domácností vzrástla o 1,2 percenta a vo verejnej správe o 1,7 percenta.

Zahraničný obchod prispel k rastu negatívne, keďže rast dovozu prevýšil rast vývozu, čo viedlo k deficitu salda zahraničného obchodu v hodnote 47 miliónov eur za prvý polrok.

(tasr, sie)

  |  

Zemný plyn je o 36 percent drahší, môže za to údržba, ale aj politika EÚ

Tento týždeň došlo k nárastu cien zemného plynu, ktorý ovplyvnili rastúci globálny dopyt a obmedzená ponuka.

Cena plynu na americkom trhu stúpla na približne 3,10 amerického dolára za britskú tepelnú jednotku (pozn. red. merná jednotka energie alebo tepla). Za posledný mesiac cena vzrástla, pričom medziročne je vyššia o takmer 36 percent.

Hlavným faktorom je rastúci dopyt po skvapalnenom zemnom plyne (LNG), najmä zo strany Európy, ktorá navyše rozširuje kapacitu svojich LNG terminálov.

Rast dopytu po LNG je dôsledkom znižovania nákupov cez zemného plynu cez plynovod z Ruska.

V USA zároveň rastie ťažba plynu, pričom denné dodávky dosahujú rekordnú úroveň aj napriek technickým výpadkom.

V Európe sa ceny zemného plynu pohybujú okolo 3,13 eura za britskú tepelnú jednotku. Situáciu ovplyvňuje sezónny prechod z leta na jeseň, ako aj zásoby plynu, ktoré zostávajú na dobrej úrovni, no trh očakáva možné výkyvy počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny.

Analytici upozorňujú, že vyššie ceny plynu môžu viesť k zvýšeniu cien elektriny a to zvýši tlak na energetické náklady domácností a priemyslu.

(sie)

  |  

Envirorezort povolil výstavbu novej hydroelektrárne v Čunove

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky povolilo výstavbu novej hydroelektrárne v bratislavskom Čunove s odhadovanými nákladmi minimálne 50 miliónov eur.

Projekt zastrešuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba a ide o doplnenie už existujúcej elektrárne Čunovo, pričom nová elektráreň vyrobý ročne približne 82 Gigawatthodiny elektriny.

Nová Čunovská elektráreň nevyžaduje vytváranie nového vzdutia ani zmenu dotačných prietokov Dunaja, využije sa pritom súčasný nevyužívaný prietok do starého koryta Dunaja.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba zdôraznil, že projekt podporí výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a nebude narúšať platné medzinárodné dohody s Maďarskom o riešení prietokov Dunaja.

V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo investorovi uložených 22 technických opatrení na zniženie negatívnych dopadov, vrátane zabezpečenia migrácie rýb prostredníctvom rybovodov a ich monitoringu.

Začiatok výstavby je plánovaný na rok 2028, pričom momentálne prebiehajú dokončovacie štúdie realizovateľnosti a analýzy nákladov a prínosov.

(tasr, red)

  |  

Pavel si dá vypracovať posudok pre prípad vymenovania Babiša

Prezident Českej republiky Petr Pavel si necháva vypracovať právny posudok, ktorý má určiť, či je konflikt záujmov Andreja Babiša prekážkou pre jeho vymenovanie za premiéra.

Táto analýza vzniká v prezidentskej kancelárii, ktorá však nechce jej prípravu verejne komentovať.

Český zákon o konflikte záujmov zakazuje členom vlády podnikať alebo pôsobiť v štatutárnych orgánoch firiem a zároveň im ukladajú povinnosť ukončiť tieto aktivity do 30 dní od vstupu do funkcie.

Niektorí právnici tvrdia, že konflikt záujmov nie je prekážkou menovania, ak kandidát prejaví ochotu ho riešiť, iní však zdôrazňujú, že prezident by mal na odstránení konfliktu trvať ešte pred menovaním.

Andrej Babiš zatiaľ nezverejnil, ako plánuje riešiť svoj konflikt záujmov s holdingom Agrofert, ktorý v minulosti vložil do zverenských fondov. Súdy to považujú za nedostatočné riešenie.

Prezident zdôrazňuje, že chce rešpektovať zákon a ústavu a chce sa vyhnúť podobným kontroverziám, aké sprevádzali jeho predchodcu Miloša Zemana.

Po voľbách plánuje rokovania so všetkými víťaznými stranami bez kladenia podmienok. Parlamentné voľby sa v Českej republike uskutočnia o mesiac.

(seznamzpravy, sie)

  |  

Ukrajina zaútočila na rafinériu v Riazani a na ropné sklady v Luhansku

Ukrajinské sily podnikli dronové útoky na ropnú infraštruktúru v Rusku vrátane rafinérie v oblasti Riazaň a ropného depa v okupovanom Luhansku. Útoky potvrdil veliteľ ukrajinských dronových jednotiek na sociálnej sieti Telegram.

Podľa miestnych svedkov a správ na sociálnych sieťach v Riazani vypukol výrazný požiar rafinérie. Ruské úrady nahlásili zostrelenie niekoľkých ukrajinských dronov, ktoré útočili na túto oblasť.

Miestny guvernér Pavel Malkov uviedol, že nedošlo k obetiam medzi civilným obyvateľstvom a ani k poškodeniu infraštruktúry mimo komplexu rafinérie.

Útok na ropný sklad v Luhansku lokálne obyvateľstvo spozorovalo, keď sa v oblasti objavili explózie a požiar. Ruské úrady sa k tomuto útoku zatiaľ nevyjadrili.

(kyivindependent, sie)