Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpova administratíva vraj zvažuje zákaz predaja zbraní trans ľuďom

Ministerstvo spravodlivosti USA podľa správ médií zvažuje návrhy na obmedzenie možnosti transgender osôb kupovať zbrane. Informácie priniesli CNN a New York Post.

Rokovania sú podľa CNN „predbežné“ a vychádzajú z nedávnej streľby trans útočníka v katolíckom kostole v Minnesote, čo si vyžiadalo dve obete na životoch a niekoľko zranených.

Hovorca ministerstva spravodlivosti uviedol, že „ministerstvo aktívne vyhodnocuje možnosti, ako predísť násiliu spôsobenému jednotlivcami s určitými mentálnymi problémami či závislosťami od návykových látok“, no konkrétne návrhy zatiaľ neboli predložené.

Základné právo na nosenie zbraní v USA je chránené Druhým dodatkom Ústavy, avšak existujú výnimky, napríklad pre odsúdených páchateľov alebo osoby s mentálnymi poruchami.

(reuters, est)

Minúta  |  

Východ Afganistanu zasiahli v noci dva ďalšie otrasy

Dva silné následné otrasy zasiahli v priebehu 12 hodín východ Afganistanu, regionálne obavy z ďalších obetí a deštrukcie narastajú. Tieto otrasy nasledovali po dvoch devastačných zemetraseniach, ktoré za uplynulé štyri dni zabili približne 2 200 osôb a zranili viac ako 3 600 ďalších.

Zemetrasenie s magnitúdou 5,4 Richterovej stupnice nastalo v piatok ráno po inom otrase, ktorý sa udial v noci zo štvrtka na piatok.

Prvá tragická udalosť, zemetrasenie s magnitúdou 6, zasiahlo oblasť tesne pred polnocou v nedeľu, čo prispelo k rozsiahlemu poškodeniu domov – viac ako 6 700 bolo zničených. Druhé o sile 5,5 magnitúdy nastalo v utorok.

Prevažná väčšina obyvateľov žije v domoch z hliny a dreva, odkiaľ následkom otrasov radšej odišla do otvoreného priestoru. Tímy záchranárov, Taliban aj humanitárne organizácie čelia náročnému terénu – niektoré oblasti sú dostupné len pešo alebo z helikoptér.

Obyvatelia pochovávajú svojich blízkych do masových hrobov, pomáha OSN aj Červený kríž.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Izrael kritizuje eurokomisárku za výroky o „genocíde“ v Gaze

Izrael ostro odsúdil vyjadrenia podpredsedníčky Európskej komisie Teresy Riberovej, ktorá označila vojnu v Pásme Gazy za „genocídu“. Hovorca izraelského rezortu diplomacie Oren Marmorštajn ju obvinil, že šíri propagandu Hamasu, a vyzval ju, aby namiesto „krvavých lží“ apelovala na prepustenie rukojemníkov a zloženie zbraní Hamasom.

Riberová, členka Španielskej socialistickej strany (PSOE), v Paríži kritizovala EÚ za nečinnosť a vyhlásila, že situácia v Gaze ukazuje neschopnosť Európy konať jednotne. Je prvou členkou Európskej komisie, ktorá verejne použila pojem „genocída“.

EÚ je v postoji k izraelsko-palestínskemu konfliktu rozdelená. Nemecko podporuje právo Izraela na sebaobranu, no Španielsko a ďalšie krajiny dlhodobo kritizujú izraelskú ofenzívu. Rozdielne postoje blokujú spoločné rozhodnutia. EK napríklad navrhla obmedziť financovanie izraelských startupov, no členské štáty návrh zatiaľ neschválili.

(tasr, est)

Minúta  |  

Rusko odmieta záruky pre Ukrajinu zo strany zahraničných vojsk

Kremeľ v piatok opätovne odmietol návrhy, aby bezpečnostné záruky pre Ukrajinu boli garantované zahraničnými vojenskými kontingentmi.

Hovorca Dmitrij Peskov pre agentúru RIA na okraji Ekonomického fóra vo Vladivostoku zdôraznil, že „ukrajinské bezpečnostné záruky nemôžu zabezpečovať európske ani americké vojenské jednotky“ a že takýto model nie je pre Rusko akceptovateľný.

Peskov pripomenul, že údajne všetky potrebné záruky boli obsiahnuté v návrhu dohody z mierového samitu v Istanbule v roku 2022. Tento rámec predpokladal, že Ukrajina sa vzdá ambícií vstúpiť do NATO a stane sa neutrálnou, bez jadrového statusu, výmenou za bezpečnostné garancie od USA, Ruska, Číny, Británie a Francúzska.

Vo štvrtok pritom 26 štátov prisľúbilo Ukrajine povojnové bezpečnostné záruky, ktoré zahŕňajú aj potenciálnu medzinárodnú vojenskú prítomnosť na zemi, vo vzduchu i na mori.

Rusko to vníma ako neprijateľné a vyžaduje pred prípadnými rokovaniami na najvyššej úrovni rozsiahlu technickú prípravu – podľa Peskova je potrebné najskôr vyriešiť množstvo detailov a menších otázok.

Kremeľ zároveň avizuje, že je spokojný s aktuálnou úrovňou reprezentácie na rokovaniach s Ukrajinou a naďalej trvá na komplexných rokovaniach pred stretnutím lídrov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Trump má záujem čoskoro hovoriť s Putinom

Prezident USA Donald Trump oznámil, že v blízkej budúcnosti plánuje hovoriť so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Vyjadrenie prišlo len pár hodín po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a rozhovoroch s európskymi lídrami.

Trump zopakoval svoju snahu o mierové riešenie vojny na Ukrajine, pričom uviedol: „Niečo sa stane, ale oni ešte nie sú pripravení. Ale niečo sa stane. Dokážeme to.“ Dodal, že pravidelne hovorí s oboma lídrami, hoci nie sú pripravení na spoločné rokovania.

Trump zároveň na stretnutí s technologickými lídrami v Bielom dome uviedol, že Spojené štáty plánujú zaviesť „pomerne značné clo“ na polovodiče dovážané do krajiny, pričom detaily zatiaľ nešpecifikoval. Ešte v auguste pohrozil možným 100-percentným clom pre firmy, ktoré neinvestujú v USA.

Biely dom potvrdil, že Trump v piatok podpíše výkonné nariadenie, ktoré povolí používanie názvu „ministerstvo vojny“ ako sekundárneho názvu pre americký rezort obrany.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal ruskej tlačovej agentúre Interfax v piatok skoro ráno, že zatiaľ nie sú žiadne prípravy na rokovania medzi prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ale tie môžu byť rýchlo zorganizované.

(tasr, reuters, sie)

Minúta  |  

Joe Biden podstúpil operáciu v dôsledku rakoviny kože

Bývalý americký prezident Joe Biden nedávno podstúpil chirurgický zákrok Mohsovou metódou na odstránenie kožných nádorov zo svojho čela, čo potvrdila jeho hovorkyňa Kelly Scullyová.

Zákrok spočíva v postupnom odstraňovaní vrstiev kože, až kým pod mikroskopom nie sú zistené žiadne zvyšky rakovinových buniek.

Biden v minulosti už absolvoval podobné zákroky, pričom mu v roku 2023 počas prezidentskej funkcie vybrali z hrudníka bazocelulárny karcinóm – najčastejšiu formu kožného nádoru.

Video s novou jazvou na Bidenovom čele zverejnil televízny program Inside Edition.

Jeho rodina má s rakovinou bohaté skúsenosti: syn Beau Biden zomrel na nádor mozgu, Bidenovej manželke Jill odstránili v roku 2023 dva kožné nádory a samotnému exprezidentovi diagnostikovali tento rok agresívnu rakovinu prostaty s metastázami do kostí.

Biden uviedol, že nádor je hormonálne citlivý a podstupuje liečbu.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.