Preskočiť na obsah
  |  

Pavel si dá vypracovať posudok pre prípad vymenovania Babiša

Prezident Českej republiky Petr Pavel si necháva vypracovať právny posudok, ktorý má určiť, či je konflikt záujmov Andreja Babiša prekážkou pre jeho vymenovanie za premiéra.

Táto analýza vzniká v prezidentskej kancelárii, ktorá však nechce jej prípravu verejne komentovať.

Český zákon o konflikte záujmov zakazuje členom vlády podnikať alebo pôsobiť v štatutárnych orgánoch firiem a zároveň im ukladajú povinnosť ukončiť tieto aktivity do 30 dní od vstupu do funkcie.

Niektorí právnici tvrdia, že konflikt záujmov nie je prekážkou menovania, ak kandidát prejaví ochotu ho riešiť, iní však zdôrazňujú, že prezident by mal na odstránení konfliktu trvať ešte pred menovaním.

Andrej Babiš zatiaľ nezverejnil, ako plánuje riešiť svoj konflikt záujmov s holdingom Agrofert, ktorý v minulosti vložil do zverenských fondov. Súdy to považujú za nedostatočné riešenie.

Prezident zdôrazňuje, že chce rešpektovať zákon a ústavu a chce sa vyhnúť podobným kontroverziám, aké sprevádzali jeho predchodcu Miloša Zemana.

Po voľbách plánuje rokovania so všetkými víťaznými stranami bez kladenia podmienok. Parlamentné voľby sa v Českej republike uskutočnia o mesiac.

(seznamzpravy, sie)

  |  

Ukrajina zaútočila na rafinériu v Riazani a na ropné sklady v Luhansku

Ukrajinské sily podnikli dronové útoky na ropnú infraštruktúru v Rusku vrátane rafinérie v oblasti Riazaň a ropného depa v okupovanom Luhansku. Útoky potvrdil veliteľ ukrajinských dronových jednotiek na sociálnej sieti Telegram.

Podľa miestnych svedkov a správ na sociálnych sieťach v Riazani vypukol výrazný požiar rafinérie. Ruské úrady nahlásili zostrelenie niekoľkých ukrajinských dronov, ktoré útočili na túto oblasť.

Miestny guvernér Pavel Malkov uviedol, že nedošlo k obetiam medzi civilným obyvateľstvom a ani k poškodeniu infraštruktúry mimo komplexu rafinérie.

Útok na ropný sklad v Luhansku lokálne obyvateľstvo spozorovalo, keď sa v oblasti objavili explózie a požiar. Ruské úrady sa k tomuto útoku zatiaľ nevyjadrili.

(kyivindependent, sie)

  |  

Trumpova administratíva vraj zvažuje zákaz predaja zbraní trans ľuďom

Ministerstvo spravodlivosti USA podľa správ médií zvažuje návrhy na obmedzenie možnosti transgender osôb kupovať zbrane. Informácie priniesli CNN a New York Post.

Rokovania sú podľa CNN „predbežné“ a vychádzajú z nedávnej streľby trans útočníka v katolíckom kostole v Minnesote, čo si vyžiadalo dve obete na životoch a niekoľko zranených.

Hovorca ministerstva spravodlivosti uviedol, že „ministerstvo aktívne vyhodnocuje možnosti, ako predísť násiliu spôsobenému jednotlivcami s určitými mentálnymi problémami či závislosťami od návykových látok“, no konkrétne návrhy zatiaľ neboli predložené.

Základné právo na nosenie zbraní v USA je chránené Druhým dodatkom Ústavy, avšak existujú výnimky, napríklad pre odsúdených páchateľov alebo osoby s mentálnymi poruchami.

(reuters, est)

  |  

Východ Afganistanu zasiahli v noci dva ďalšie otrasy

Dva silné následné otrasy zasiahli v priebehu 12 hodín východ Afganistanu, regionálne obavy z ďalších obetí a deštrukcie narastajú. Tieto otrasy nasledovali po dvoch devastačných zemetraseniach, ktoré za uplynulé štyri dni zabili približne 2 200 osôb a zranili viac ako 3 600 ďalších.

Zemetrasenie s magnitúdou 5,4 Richterovej stupnice nastalo v piatok ráno po inom otrase, ktorý sa udial v noci zo štvrtka na piatok.

Prvá tragická udalosť, zemetrasenie s magnitúdou 6, zasiahlo oblasť tesne pred polnocou v nedeľu, čo prispelo k rozsiahlemu poškodeniu domov – viac ako 6 700 bolo zničených. Druhé o sile 5,5 magnitúdy nastalo v utorok.

Prevažná väčšina obyvateľov žije v domoch z hliny a dreva, odkiaľ následkom otrasov radšej odišla do otvoreného priestoru. Tímy záchranárov, Taliban aj humanitárne organizácie čelia náročnému terénu – niektoré oblasti sú dostupné len pešo alebo z helikoptér.

Obyvatelia pochovávajú svojich blízkych do masových hrobov, pomáha OSN aj Červený kríž.

(reuters, sie)

  |  

Izrael kritizuje eurokomisárku za výroky o „genocíde“ v Gaze

Izrael ostro odsúdil vyjadrenia podpredsedníčky Európskej komisie Teresy Riberovej, ktorá označila vojnu v Pásme Gazy za „genocídu“. Hovorca izraelského rezortu diplomacie Oren Marmorštajn ju obvinil, že šíri propagandu Hamasu, a vyzval ju, aby namiesto „krvavých lží“ apelovala na prepustenie rukojemníkov a zloženie zbraní Hamasom.

Riberová, členka Španielskej socialistickej strany (PSOE), v Paríži kritizovala EÚ za nečinnosť a vyhlásila, že situácia v Gaze ukazuje neschopnosť Európy konať jednotne. Je prvou členkou Európskej komisie, ktorá verejne použila pojem „genocída“.

EÚ je v postoji k izraelsko-palestínskemu konfliktu rozdelená. Nemecko podporuje právo Izraela na sebaobranu, no Španielsko a ďalšie krajiny dlhodobo kritizujú izraelskú ofenzívu. Rozdielne postoje blokujú spoločné rozhodnutia. EK napríklad navrhla obmedziť financovanie izraelských startupov, no členské štáty návrh zatiaľ neschválili.

(tasr, est)

  |  

Rusko odmieta záruky pre Ukrajinu zo strany zahraničných vojsk

Kremeľ v piatok opätovne odmietol návrhy, aby bezpečnostné záruky pre Ukrajinu boli garantované zahraničnými vojenskými kontingentmi.

Hovorca Dmitrij Peskov pre agentúru RIA na okraji Ekonomického fóra vo Vladivostoku zdôraznil, že „ukrajinské bezpečnostné záruky nemôžu zabezpečovať európske ani americké vojenské jednotky“ a že takýto model nie je pre Rusko akceptovateľný.

Peskov pripomenul, že údajne všetky potrebné záruky boli obsiahnuté v návrhu dohody z mierového samitu v Istanbule v roku 2022. Tento rámec predpokladal, že Ukrajina sa vzdá ambícií vstúpiť do NATO a stane sa neutrálnou, bez jadrového statusu, výmenou za bezpečnostné garancie od USA, Ruska, Číny, Británie a Francúzska.

Vo štvrtok pritom 26 štátov prisľúbilo Ukrajine povojnové bezpečnostné záruky, ktoré zahŕňajú aj potenciálnu medzinárodnú vojenskú prítomnosť na zemi, vo vzduchu i na mori.

Rusko to vníma ako neprijateľné a vyžaduje pred prípadnými rokovaniami na najvyššej úrovni rozsiahlu technickú prípravu – podľa Peskova je potrebné najskôr vyriešiť množstvo detailov a menších otázok.

Kremeľ zároveň avizuje, že je spokojný s aktuálnou úrovňou reprezentácie na rokovaniach s Ukrajinou a naďalej trvá na komplexných rokovaniach pred stretnutím lídrov.

(reuters, sie)