Preskočiť na obsah
  |  

Zemný plyn je o 36 percent drahší, môže za to údržba, ale aj politika EÚ

Tento týždeň došlo k nárastu cien zemného plynu, ktorý ovplyvnili rastúci globálny dopyt a obmedzená ponuka.

Cena plynu na americkom trhu stúpla na približne 3,10 amerického dolára za britskú tepelnú jednotku (pozn. red. merná jednotka energie alebo tepla). Za posledný mesiac cena vzrástla, pričom medziročne je vyššia o takmer 36 percent.

Hlavným faktorom je rastúci dopyt po skvapalnenom zemnom plyne (LNG), najmä zo strany Európy, ktorá navyše rozširuje kapacitu svojich LNG terminálov.

Rast dopytu po LNG je dôsledkom znižovania nákupov cez zemného plynu cez plynovod z Ruska.

V USA zároveň rastie ťažba plynu, pričom denné dodávky dosahujú rekordnú úroveň aj napriek technickým výpadkom.

V Európe sa ceny zemného plynu pohybujú okolo 3,13 eura za britskú tepelnú jednotku. Situáciu ovplyvňuje sezónny prechod z leta na jeseň, ako aj zásoby plynu, ktoré zostávajú na dobrej úrovni, no trh očakáva možné výkyvy počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny.

Analytici upozorňujú, že vyššie ceny plynu môžu viesť k zvýšeniu cien elektriny a to zvýši tlak na energetické náklady domácností a priemyslu.

(sie)

  |  

Envirorezort povolil výstavbu novej hydroelektrárne v Čunove

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky povolilo výstavbu novej hydroelektrárne v bratislavskom Čunove s odhadovanými nákladmi minimálne 50 miliónov eur.

Projekt zastrešuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba a ide o doplnenie už existujúcej elektrárne Čunovo, pričom nová elektráreň vyrobý ročne približne 82 Gigawatthodiny elektriny.

Nová Čunovská elektráreň nevyžaduje vytváranie nového vzdutia ani zmenu dotačných prietokov Dunaja, využije sa pritom súčasný nevyužívaný prietok do starého koryta Dunaja.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba zdôraznil, že projekt podporí výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a nebude narúšať platné medzinárodné dohody s Maďarskom o riešení prietokov Dunaja.

V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo investorovi uložených 22 technických opatrení na zniženie negatívnych dopadov, vrátane zabezpečenia migrácie rýb prostredníctvom rybovodov a ich monitoringu.

Začiatok výstavby je plánovaný na rok 2028, pričom momentálne prebiehajú dokončovacie štúdie realizovateľnosti a analýzy nákladov a prínosov.

(tasr, red)

  |  

Pavel si dá vypracovať posudok pre prípad vymenovania Babiša

Prezident Českej republiky Petr Pavel si necháva vypracovať právny posudok, ktorý má určiť, či je konflikt záujmov Andreja Babiša prekážkou pre jeho vymenovanie za premiéra.

Táto analýza vzniká v prezidentskej kancelárii, ktorá však nechce jej prípravu verejne komentovať.

Český zákon o konflikte záujmov zakazuje členom vlády podnikať alebo pôsobiť v štatutárnych orgánoch firiem a zároveň im ukladajú povinnosť ukončiť tieto aktivity do 30 dní od vstupu do funkcie.

Niektorí právnici tvrdia, že konflikt záujmov nie je prekážkou menovania, ak kandidát prejaví ochotu ho riešiť, iní však zdôrazňujú, že prezident by mal na odstránení konfliktu trvať ešte pred menovaním.

Andrej Babiš zatiaľ nezverejnil, ako plánuje riešiť svoj konflikt záujmov s holdingom Agrofert, ktorý v minulosti vložil do zverenských fondov. Súdy to považujú za nedostatočné riešenie.

Prezident zdôrazňuje, že chce rešpektovať zákon a ústavu a chce sa vyhnúť podobným kontroverziám, aké sprevádzali jeho predchodcu Miloša Zemana.

Po voľbách plánuje rokovania so všetkými víťaznými stranami bez kladenia podmienok. Parlamentné voľby sa v Českej republike uskutočnia o mesiac.

(seznamzpravy, sie)

  |  

Ukrajina zaútočila na rafinériu v Riazani a na ropné sklady v Luhansku

Ukrajinské sily podnikli dronové útoky na ropnú infraštruktúru v Rusku vrátane rafinérie v oblasti Riazaň a ropného depa v okupovanom Luhansku. Útoky potvrdil veliteľ ukrajinských dronových jednotiek na sociálnej sieti Telegram.

Podľa miestnych svedkov a správ na sociálnych sieťach v Riazani vypukol výrazný požiar rafinérie. Ruské úrady nahlásili zostrelenie niekoľkých ukrajinských dronov, ktoré útočili na túto oblasť.

Miestny guvernér Pavel Malkov uviedol, že nedošlo k obetiam medzi civilným obyvateľstvom a ani k poškodeniu infraštruktúry mimo komplexu rafinérie.

Útok na ropný sklad v Luhansku lokálne obyvateľstvo spozorovalo, keď sa v oblasti objavili explózie a požiar. Ruské úrady sa k tomuto útoku zatiaľ nevyjadrili.

(kyivindependent, sie)

  |  

Trumpova administratíva vraj zvažuje zákaz predaja zbraní trans ľuďom

Ministerstvo spravodlivosti USA podľa správ médií zvažuje návrhy na obmedzenie možnosti transgender osôb kupovať zbrane. Informácie priniesli CNN a New York Post.

Rokovania sú podľa CNN „predbežné“ a vychádzajú z nedávnej streľby trans útočníka v katolíckom kostole v Minnesote, čo si vyžiadalo dve obete na životoch a niekoľko zranených.

Hovorca ministerstva spravodlivosti uviedol, že „ministerstvo aktívne vyhodnocuje možnosti, ako predísť násiliu spôsobenému jednotlivcami s určitými mentálnymi problémami či závislosťami od návykových látok“, no konkrétne návrhy zatiaľ neboli predložené.

Základné právo na nosenie zbraní v USA je chránené Druhým dodatkom Ústavy, avšak existujú výnimky, napríklad pre odsúdených páchateľov alebo osoby s mentálnymi poruchami.

(reuters, est)

  |  

Východ Afganistanu zasiahli v noci dva ďalšie otrasy

Dva silné následné otrasy zasiahli v priebehu 12 hodín východ Afganistanu, regionálne obavy z ďalších obetí a deštrukcie narastajú. Tieto otrasy nasledovali po dvoch devastačných zemetraseniach, ktoré za uplynulé štyri dni zabili približne 2 200 osôb a zranili viac ako 3 600 ďalších.

Zemetrasenie s magnitúdou 5,4 Richterovej stupnice nastalo v piatok ráno po inom otrase, ktorý sa udial v noci zo štvrtka na piatok.

Prvá tragická udalosť, zemetrasenie s magnitúdou 6, zasiahlo oblasť tesne pred polnocou v nedeľu, čo prispelo k rozsiahlemu poškodeniu domov – viac ako 6 700 bolo zničených. Druhé o sile 5,5 magnitúdy nastalo v utorok.

Prevažná väčšina obyvateľov žije v domoch z hliny a dreva, odkiaľ následkom otrasov radšej odišla do otvoreného priestoru. Tímy záchranárov, Taliban aj humanitárne organizácie čelia náročnému terénu – niektoré oblasti sú dostupné len pešo alebo z helikoptér.

Obyvatelia pochovávajú svojich blízkych do masových hrobov, pomáha OSN aj Červený kríž.

(reuters, sie)