Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Raynerová končí v britskej vláde, priznala pochybenie pri kúpe domu

Podpredsedníčka britskej vlády Angela Raynerová odstúpila zo všetkých funkcií po tom, čo priznala pochybenie v daňovej záležitosti.

Ako „tieňová podpredsedníčka vlády“ a „tieňová ministerka pre bývanie“ pôsobila v najužšom vedení labouristov.

Chybu priznala v podcaste televízie Sky News, kde uviedla, že pri kúpe svojho druhého domu v Hove vo Východnom Sussexe mala zaplatiť vyššie kolkovné, čo sa nestalo.

Poradca pre štandardy Laurie Magnus uznal, že konala s integritou, no označil jej konanie za porušenie ministerského kódexu.

Raynerová zároveň priznala, že tlak médií a verejnosti sa stal pre jej rodinu, najmä deti, neúnosný. Vyhlásila, že jej cieľom nikdy nebolo vyhýbať sa povinnostiam a že ľutuje, že nevyhľadala dôkladnejšiu odbornú radu.

Rezignácia Raynerovej spustila širšiu rekonštrukciu tieňovej vlády. V jej rámci boli podľa Sky News odvolaní aj ďalší významní členovia – predsedníčka Dolnej snemovne Lucy Powellová a minister pre Škótsko Ian Murray.

Opoziční lídri vrátane Kemi Badenochovej a Nigela Faragea odchod Raynerovej skritizovali.

Predseda vlády Spojeného kráľovstva Keir Starmer jej poďakoval za dlhoročnú spoluprácu a označil ju za kľúčovú osobnosť Labouristickej strany.

(lup)

Minúta  |  

Trump údajne schválil misiu, pri ktorej zomreli severokorejskí civilisti

Počas utajenej americkej misie v Severnej Kórei v roku 2019, schválenej prezidentom USA Donaldom Trumpom, zastrelili jednotky SEAL viacerých civilistov.

Cieľom operácie bolo nainštalovať odpočúvacie zariadenie na území krajiny s jadrovým arzenálom.

Ako uviedol denník New York Times, civilisti zrejme narazili na americkú jednotku náhodou – počas nočného zberu mäkkýšov. Američania následne spustili paľbu a zabili všetkých členov malej rybárskej lode.

Pentagón neskôr vo svojom internom hodnotení vyhodnotil zásah ako oprávnený podľa pravidiel nasadenia.

K incidentu došlo v čase intenzívnych diplomatických rokovaní medzi Trumpom a vodcom KĽDR Kim Čong-unom, ktoré sa však napokon skončili neúspechom.

Odvtedy Severná Kórea pokračuje vo vývoji jadrových zbraní a raketových technológií.

Biely dom a Pentagón sa k celej veci odmietli vyjadriť.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Zásobníky sa plnia pomaly, Slovensko patrí k najslabším v EÚ

Slovenské zásobníky plynu sú pred zimou naplnené pomalšie ako vlani. Kým na začiatku septembra minulého roka dosahovala ich naplnenosť takmer 95 percent, teraz je to len necelých 72 percent.

Podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša boli vlani na takejto úrovni už v polovici mája.

Európsky priemer pritom dosahuje okolo 79 percent a Slovensko má siedmu najnižšiu naplnenosť v rámci EÚ.

Spomedzi vnútrozemských krajín bez prístupu k moru sú na tom najhoršie Slovensko a Maďarsko.

Lepšie sú na tom Česko aj Rakúsko, ktoré majú zásobníky výrazne plnšie. Práve tieto štyri štáty majú kapacity, ktoré dokážu pokryť aj vyše polovicu ročnej spotreby.

Zaujímavosťou je, že najpomalšie zásobovanie vykazujú práve krajiny najviac závislé od ruského potrubného plynu.

Tým, ktoré diverzifikovali dodávky, sa darí lepšie. Ratingové agentúry pritom dlhodobo upozorňujú na riziko vysokej energetickej závislosti Slovenska ako hrozbu pre ekonomiku.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rekordné pôžičky ženú čínsky trh nahor, úrady bijú na poplach

Tento týždeň dosiahla výška pôžičiek na nákup akcií v Číne rekordných 322 miliárd amerických dolárov (približne 275 miliárd eur), čo predstavuje historický rekord.

Investori si požičali značné sumy na nákup akcií, čo prispelo k rýchlemu rastu akciového trhu, ktorý minulý týždeň dosiahol desaťročné maximá.

Napriek rastu, ktorý je čiastočne motivovaný optimizmom o nových technológiách a umelej inteligencii, regulátori vyjadrujú obavy z možného prehrievania trhu.

Banky už obmedzili využívanie spotrebiteľských pôžičiek na investovanie, tiež vydali aj výstrahy proti používaniu kreditných kariet.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Berlín investuje miliardy do armády, nakúpi tisíce obrnených vozidiel

Nemecko plánuje v druhej polovici roku 2025 rozsiahly nákup vojenskej techniky, ktorý zahŕňa približne 20 stíhacích lietadiel Eurofighter, až 3 000 obrnených transportérov Boxer a systémy protivzdušnej obrany IRIS-T SLM.

Celkové náklady na nákup stíhačiek Eurofighter by mohli dosiahnuť približne štyri až päť miliárd eur, zatiaľ čo výdavky na obrnené vozidlá Boxer sa pohybujú okolo 10 miliárd eur.

Ministerstvo obrany tiež plánuje rozšíriť kapacity v oblasti protivzdušnej obrany vrátane obranných dronov SkyRanger.

IRIS-T SLM je systém protivzdušnej obrany so stredným dostrelom vyrobený v Nemecku, ktorý dokáže zasahovať vo vzdialenosť do 40 kilometrov a vo výške do 20 kilometrov.

Tento systém je súčasťou európskej iniciatívy European Sky Shield na zvýšenie kolektívnej obrany Európy.

Nemecko a Švajčiarsko tento systém spoločne nakupujú, pričom Švajčiarsko nedávno získalo päť kompletov tohto systému za približne 500 miliónov švajčiarskych frankov.

Nemecké obrnené vozidlá Boxer sú výrobkom konzorcia KNDS Rheinmetall a patria k moderným a vysoko mobilným vozidlám určeným najmä pre výsadkové a pozemné jednotky.

Dodávky vozidiel a systémov protivzdušnej obrany sú plánované na nasledujúce desaťročie.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Europarlament bude diskutovať o stave právneho štátu na Slovensku

Poslanci Európskeho parlamentu budú 10. septembra 2025 v Štrasburgu diskutovať o stave právneho štátu na Slovensku a možnom zneužívaní európskych fondov.

Rozprava sa uskutoční so zástupcami Európskej komisie a dánskeho predsedníctva.

Diskusia reflektuje obavy z právnych zmien na Slovensku, ktoré môžu negatívne ovplyvniť slobodu médií, občiansku spoločnosť a schopnosť bojovať proti korupcii.

Medzi témami, ktoré budú poslanci otvárať, sú reformy týkajúce sa verejnoprávnych médií, transparentnosť mimovládnych organizácií a zmeny v trestnom zákone.

Diskusia však nevedie k prijatiu žiadneho uznesenia.

Vedúci Kancelárie EP na Slovensku Robert Sermek pripomenul, že podobné debaty sú bežné aj v prípade ďalších členských krajín ako Malta, Slovinsko, Poľsko či Maďarsko.

Rozhodnutie zaradiť tému Slovenska na program plenárneho zasadnutia EP súvisí aj s nedávnymi návštevami europarlamentných delegácií, ktoré poukázali na obavy o stav právneho štátu a správnosť čerpania fondov EÚ na Slovensku.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.