Preskočiť na obsah
  |  

Rybníček varuje pred chaosom, Únia miest žiada dialóg

Únia miest Slovenska (ÚMS) požiadala predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas) o stretnutie k témam, ktoré podľa nej výrazne ovplyvňujú fungovanie samospráv. Zdôrazňuje potrebu otvorenej a zodpovednej diskusie so všetkými relevantnými partnermi.

Prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček upozornil na niekoľko problémových iniciatív – napríklad úvahy o predlžovaní mandátov starostov a primátorov, zásahy do kompetencií samospráv v oblasti hazardu či nejasnosti okolo prípravy štátneho rozpočtu na rok 2026.

Podľa neho spôsob, akým sa tieto témy komunikujú, vytvára neistotu medzi samosprávami.

Únia preto navrhuje stretnutie na pôde parlamentu, na ktoré by boli prizvaní aj predsedovia poslaneckých klubov, zástupcovia dotknutých ministerstiev a samosprávnych združení.

Cieľom je nielen otvoriť diskusiu, ale hľadať konkrétne riešenia na upokojenie situácie.

Rybníček verí, že sa termín podarí dohodnúť ešte pred septembrovou schôdzou Národnej rady.

(tasr, red)

  |  

Stratili sme ich, tvrdí Trump. India a Rusko sa zbližujú s Pekingom

Americký exprezident Donald Trump vyjadril frustráciu z toho, že India a Rusko sa podľa neho prikláňajú k Číne.

Reagoval tak na spoločné vystúpenie lídrov týchto troch krajín – Si Ťin-pchinga, Vladimira Putina a Naréndru Módího – na samite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v čínskom Tchien-ťine.

„Vyzerá to, že sme stratili Indiu a Rusko pre najhlbšiu, najtemnejšiu Čínu. Nech majú dlhú a prosperujúcu budúcnosť,“ napísal Trump na sieti Truth Social k fotografii, kde lídri pózujú bok po boku.

India jeho slová nekomentovala, Čína ani Rusko bezprostredne nereagovali. Summit SCO hostil viac než 20 lídrov prevažne ne-západných krajín.

Trump zároveň uviedol, že je „veľmi sklamaný“ z Putina, no zatiaľ sa neobáva prehlbujúcich sa vzťahov Ruska s Čínou.

Dodal, že plánuje s ruským prezidentom čoskoro hovoriť. Frustruje ho, že sa mu zatiaľ nepodarilo dosiahnuť mier medzi Ruskom a Ukrajinou, aj viac než tri roky od začiatku invázie.

(reuters, sie)

  |  

Gazu ničí kolaps bánk. Hamas vraj vraždí ľudí za výmenu peňazí

V Pásme Gazy došlo podľa palestínsko-amerického aktivistu Ahmeda Fouada Al-Khatiba k verejnému lynčovaniu zo strany Hamasu.

Video, ktoré zverejnil na sieti X, má zachytávať bitky a popravy obyvateľov mesta Chán Júnis, ktorí si údajne účtovali vysoké poplatky za výmenu elektronických peňazí za nedostatkovú hotovosť.

Hamas sa tým podľa neho snaží udržať kontrolu nad peniazmi v regióne. Aktivista zároveň tvrdí, že civilistov nútia pod hrozbami tlieskať a schvaľovať násilie.

Incidenty sa dejú na pozadí kolapsu bankového systému v Gaze, v ktorej pretrváva blokáda a nedostatok izraelských šekelov.

Banky sú zničené, bez elektriny či internetu. Mnohí obyvatelia sa preto spoliehajú na neoficiálnych sprostredkovateľov, ktorí si často berú polovicu výplaty ako províziu.

Podľa Al-Khatiba Hamas unáša, bije a vraždí zmenárnikov, ktorí mu konkurujú.

(lup)

  |  

Raynerová končí v britskej vláde, priznala pochybenie pri kúpe domu

Podpredsedníčka britskej vlády Angela Raynerová odstúpila zo všetkých funkcií po tom, čo priznala pochybenie v daňovej záležitosti.

Ako „tieňová podpredsedníčka vlády“ a „tieňová ministerka pre bývanie“ pôsobila v najužšom vedení labouristov.

Chybu priznala v podcaste televízie Sky News, kde uviedla, že pri kúpe svojho druhého domu v Hove vo Východnom Sussexe mala zaplatiť vyššie kolkovné, čo sa nestalo.

Poradca pre štandardy Laurie Magnus uznal, že konala s integritou, no označil jej konanie za porušenie ministerského kódexu.

Raynerová zároveň priznala, že tlak médií a verejnosti sa stal pre jej rodinu, najmä deti, neúnosný. Vyhlásila, že jej cieľom nikdy nebolo vyhýbať sa povinnostiam a že ľutuje, že nevyhľadala dôkladnejšiu odbornú radu.

Rezignácia Raynerovej spustila širšiu rekonštrukciu tieňovej vlády. V jej rámci boli podľa Sky News odvolaní aj ďalší významní členovia – predsedníčka Dolnej snemovne Lucy Powellová a minister pre Škótsko Ian Murray.

Opoziční lídri vrátane Kemi Badenochovej a Nigela Faragea odchod Raynerovej skritizovali.

Predseda vlády Spojeného kráľovstva Keir Starmer jej poďakoval za dlhoročnú spoluprácu a označil ju za kľúčovú osobnosť Labouristickej strany.

(lup)

  |  

Trump údajne schválil misiu, pri ktorej zomreli severokorejskí civilisti

Počas utajenej americkej misie v Severnej Kórei v roku 2019, schválenej prezidentom USA Donaldom Trumpom, zastrelili jednotky SEAL viacerých civilistov.

Cieľom operácie bolo nainštalovať odpočúvacie zariadenie na území krajiny s jadrovým arzenálom.

Ako uviedol denník New York Times, civilisti zrejme narazili na americkú jednotku náhodou – počas nočného zberu mäkkýšov. Američania následne spustili paľbu a zabili všetkých členov malej rybárskej lode.

Pentagón neskôr vo svojom internom hodnotení vyhodnotil zásah ako oprávnený podľa pravidiel nasadenia.

K incidentu došlo v čase intenzívnych diplomatických rokovaní medzi Trumpom a vodcom KĽDR Kim Čong-unom, ktoré sa však napokon skončili neúspechom.

Odvtedy Severná Kórea pokračuje vo vývoji jadrových zbraní a raketových technológií.

Biely dom a Pentagón sa k celej veci odmietli vyjadriť.

(reuters, lup)

  |  

Zásobníky sa plnia pomaly, Slovensko patrí k najslabším v EÚ

Slovenské zásobníky plynu sú pred zimou naplnené pomalšie ako vlani. Kým na začiatku septembra minulého roka dosahovala ich naplnenosť takmer 95 percent, teraz je to len necelých 72 percent.

Podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša boli vlani na takejto úrovni už v polovici mája.

Európsky priemer pritom dosahuje okolo 79 percent a Slovensko má siedmu najnižšiu naplnenosť v rámci EÚ.

Spomedzi vnútrozemských krajín bez prístupu k moru sú na tom najhoršie Slovensko a Maďarsko.

Lepšie sú na tom Česko aj Rakúsko, ktoré majú zásobníky výrazne plnšie. Práve tieto štyri štáty majú kapacity, ktoré dokážu pokryť aj vyše polovicu ročnej spotreby.

Zaujímavosťou je, že najpomalšie zásobovanie vykazujú práve krajiny najviac závislé od ruského potrubného plynu.

Tým, ktoré diverzifikovali dodávky, sa darí lepšie. Ratingové agentúry pritom dlhodobo upozorňujú na riziko vysokej energetickej závislosti Slovenska ako hrozbu pre ekonomiku.

(tasr, red)