Preskočiť na obsah
  |  

OpenAI prudko zvýšila výdavky. Do roku 2028 minie až 45 miliárd dolárov

Spoločnosť OpenAI výrazne navýšila svoju prognózu výdavkov na umelú inteligenciu. Len tento rok očakáva náklady presahujúce osem miliárd dolárov, čo je o 1,5 miliardy viac než pôvodne plánovala.

Podľa správy denníka The Information by sa tieto výdavky do roku 2028 mohli vyšplhať až na 45 miliárd dolárov.

Prudký rast výdavkov súvisí s masívnym využívaním cloudových serverov a ambicióznymi plánmi na vývoj vlastných čipov. Prvý čip chce OpenAI vyrobiť v spolupráci s Broadcomom už v roku 2026, pričom bude určený výhradne na interné použitie.

Firma zároveň prehĺbila partnerstvo so spoločnosťou Oracle v rámci projektu Stargate, ktorý má ambície dosiahnuť kapacitu dátového centra až 10 gigawattov. Do infraštruktúry sa zapojili aj Google Cloud a SoftBank.

Krok k vývoju vlastných čipov naznačuje snahu OpenAI znížiť náklady a získať väčšiu kontrolu nad výpočtovým výkonom, ktorý jej systémy poháňajú.

(reuters, lup)

  |  

Venezuelský prezident Maduro vyzýva po americkej hrozbe na dialóg

Venezuelský prezident Nicolás Maduro vyzval na dialóg s Washingtonom, niekoľko hodín po tom, ako prezident Donald Trump pohrozil zostrelením venezuelských vojenských lietadiel, ak budú predstavovať nebezpečenstvo pre americké sily.

Napätie medzi oboma krajinami v posledných dňoch vzrástlo, keď Pentagón obvinil Venezuelu z provokatívneho preletu lietadiel ponad americkú loď v Karibiku po tom ako USA zaútočili na plavidlo, ktoré smerovalo z Venezuely a údajne prevážalo zásielku drog.

„Žiadny z rozdielov, ktoré máme a mali sme, nemôže viesť k vojenskému konfliktu,“ povedal Maduro v posolstve, ktoré vysielali všetky rozhlasové a televízne stanice v krajine. „Venezuela bola vždy ochotná komunikovať, viesť dialóg, ale požadujeme rešpekt,“ dodal.

Spojené štáty v piatok nariadili nasadiť na ostrov Portoriko v Karibskom mori 10 stíhačiek F-35. Z ostrova by mali pomáhať ôsmim americkým lodiam v Karibiku v boji proti drogovým kartelom.

Trump zvyšuje tlak na Madura, ktorého Spojené štáty obviňujú z vedenia drogového kartelu a zdvojnásobili odmenu za jeho dolapenie na 50 miliónov dolárov. Maduro tieto obvinenia popiera.

(lup, tasr, afp)

  |  

Ukrajina zachránila ďalšie deti z okupácie, čaká ich rehabilitácia, oznámil Jermak

Z okupovaných území sa podarilo zachrániť ďalšiu skupinu ukrajinských detí. Informoval o tom šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, no detaily operácie ako presný počet detí či spôsob evakuácie zostali nezverejnené.

Deti boli podľa neho vystavené prenasledovaniu, nátlaku a ruskej propagande.

Jeden z evakuovaných tínedžerov bol napriek zdravotným problémom násilne zapísaný do ruskej armády, jeho matku trestali za odpor voči vojenskej indoktrinácii.

Vrátili sa aj sestry, ktoré po smrti matky chceli úrady poslať do internátu, a ďalšie deti, ktoré museli spievať ruskú hymnu. Všetky deti teraz čaká psychologická pomoc a obnova dokladov.

Jermak poďakoval partnerom Ukrajiny za spoluprácu na ich záchrane. Repatriácia prebieha v rámci iniciatívy Bring Kids Back UA, ktorú spustil prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj s cieľom prinavrátiť všetky unesené ukrajinské deti.

(tasr, lup)

  |  

Trump hostí samit G20 v Dorale, tvrdí, že z neho nič nezarobí

Americký prezident Donald Trump oznámil, že samit G20 v roku 2026 sa bude konať v jeho golfovom rezorte Trump National Doral v Miami.

Počas prvého mandátu od podobného zámeru ustúpil pre kritiku z možného konfliktu záujmov. Teraz však tvrdí, že z udalosti nezíska žiadny finančný prospech.

Zdôvodňuje to praktickými výhodami rezortu: blízkosťou letiska, dostatkom priestoru a priaznivým počasím. Tvrdí tiež, že iné hotely v Miami sú v decembri zvyčajne plné.

Trump zároveň vyjadril otvorenosť voči účasti ruského prezidenta Vladimira Putina aj čínskeho lídra Si Ťin-pchinga, hoci obaja štátnici patria k členom G20 a Rusko je stále pod medzinárodným tlakom pre inváziu na Ukrajinu.

Obaja by podľa Trumpa mohli prísť len ako pozorovatelia. Zároveň oznámil, že sa nezúčastní tohtoročného samitu G20 v Juhoafrickej republike, kde ho zastúpi viceprezident JD Vance.

(tasr, lup)

  |  

Trump premenoval Pentagón na ministerstvo vojny

Americký prezident Donald Trump podpísal výkonný príkaz, ktorým sa ministerstvo obrany premenovalo na „ministerstvo vojny“.

Vrátilo sa tak k názvu, ktorý malo až do konca druhej svetovej vojny, keď sa predstavitelia snažili zdôrazniť úlohu Pentagónu v predchádzaní konfliktom.

Trumpov krok predstavuje jeho najnovšie úsilie o premenovanie americkej armády, ktoré zahŕňalo aj jeho rozhodnutie predsedať mimoriadnej vojenskej prehliadke v centre Washingtonu, D. C., a obnovenie pôvodných názvov vojenských základní, ktoré boli zmenené po protestoch za rasovú spravodlivosť v roku 2020.

„Je to oveľa vhodnejší názov vzhľadom na to, v akom stave sa svet práve nachádza,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni po boku šéfa Pentagónu Peta Hegsetha, ktorý sa odteraz môže volať „minister vojny“.        

Pentagón rýchlo zmenil označenia na veliteľstve americkej armády, pričom titul ministra obrany Peta Hegsetha na jeho dverách zmenil na „minister vojny“ a titul jeho dvojky Steva Feinberga na „zástupcu ministra vojny“.

Ministerstvo obrany USA sa nazývalo ministerstvo vojny až do roku 1949, keď Kongres po druhej svetovej vojne zjednotil armádu, námorníctvo a letectvo. Historici tvrdia, že názov bol zvolený čiastočne preto, aby signalizoval, že v jadrovom veku sa USA zameriavali na predchádzanie konfliktom.

(reuters, lup)

  |  

Trump tlačí na Európu: znižuje výdavky na obranu jej východného krídla

Spojené štáty prestanú financovať výcvik a vyzbrojovanie armád vo východnej Európe. Oznámili to minulý týždeň diplomatickým zástupcom krajín susediacich s Ruskom.

Podľa denníkov The Washington Post a Financial Times ide o súčasť širšej politiky Donalda Trumpa.
Americký prezident chce obmedziť zahraničné výdavky a prinútiť spojencov investovať viac do obrany.
V prípade Litvy sa zmeny dotknú nákupu zbraní aj výcviku.

Litovské ministerstvo obrany uviedlo, že financovanie výcviku a vyzbrojovania litovskej armády zo strany USA pokrývalo tretinu až 80 percent celkovej vojenskej pomoci, ktorú Litva dostávala.

Podľa Estónska ide o negatívny symbolický krok, ktorý oslabuje jednotu NATO na východnej hranici.

(tasr, pmi)