Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump bráni Kennedyho aj napriek kritike za kontroverznú očkovaciu politiku

Americký prezident Donald Trump aj napriek politickým rizikám naďalej podporuje Roberta F. Kennedyho ml., ministra zdravotníctva, ktorý zavádza kontroverzné zmeny v očkovacej politike USA.

Kennedy znížil financovanie výskumu vakcín, obmedzil prístup k očkovaniu a odvolal šéfa CDC. Odborníci varujú pred dôsledkami týchto krokov na verejné zdravie. Trump však tvrdí, že Kennedy „je iný“ a oceňuje jeho prístup.

Politická aliancia medzi nimi vznikla po tom, čo Kennedy podporil Trumpa vo voľbách 2024. Napriek ich odlišným názorom Trump ministrovi dôveruje.

Floridské úrady medzičasom zvažujú zrušenie povinného očkovania. Prieskumy ukazujú výrazný rozdiel v postoji demokratov a republikánov k vakcínam.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Politické zemetrasenie vo Francúzsku. Vláda čelí pádu a Le Penová hľadá cestu späť

Francúzsko sa pripravuje na ďalšie otrasy na politickej scéne. Ak prezident Emmanuel Macron vyhlási predčasné parlamentné voľby, predsedníčka pravicového Národného zhromeždenia Marine Le Penová sa pokúsi eliminovať zákaz svojej kandidatúry.

Okamžite sa obráti na najvyššiu ústavnú inštanciu krajiny, aby sa mohla volieb zúčastniť. Jej strana má mimochodom veľkú šancu dostať sa do vlády, ako uvádzajú volebné prieskumy, píše bruselský denník Politico.

Le Penová sa nesmie päť rokov uchádzať o verejné funkcie, a to od marca tohto roku, keď bola súdom uznaná vinnou z defraudácie verejných prostriedkov Európskeho parlamentu. Sama obvinenia odmieta s tým, že je nevinná a rozsudok napadla.

Od pondelka má súd začať riešiť jej pôvodné odvolanie, s ktorého pomocou chcela Le Penová docieliť zrušenie zákazu, aby mohla kandidovať v prezidentských voľbách plánovaných na rok 2027. Parížsky odvolací súd predtým uviedol, že o odvolaní by sa malo rozhodnúť do leta 2026.

Lenže v ten istý deň, teda v pondelok 8. septembra bude menšinová vláda Françoisom Bayroua čeliť hlasovaniu o nedôvere a má veľkú šancu padnúť, a to nielen kvôli odporu Le Penovej a jej strany proti úspornému balíku vo výške 43,8 miliardy eur. "Ak je otázka: Máme dôveru v túto vládu? Odpoveď znie, že nie," vyhlásila po stretnutí s premiérom Françoisom Bayrouom.

(politico, echo24, luc)

Minúta  |  

Zelenskyj: Putin môže prísť na rokovania do Kyjeva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol Kyjev ako možné miesto stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Reagoval tak na predošlé vyhlásenie Putina, podľa ktorého by sa schôdzka mohla uskutočniť v Moskve.

„On (Putin) môže prísť do Kyjeva,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre americkú televíziu ABC, ktorý bol zverejnený v sobotu. Zdôraznil, že nemôže cestovať do Moskvy, kým jeho krajina čelí každodenným útokom Ruska, a označil Putinovu ponuku za taktiku na odklad rokovaní. Ukrajinský líder zároveň vyhlásil, že šéfovi Kremľa sa nedá dôverovať a že „hrá hry“ so Spojenými štátmi.

Zelenskyj opakovane vyzýva na stretnutie s Putinom s cieľom rokovať o prímerí vo vojne, ktorú Rusko začalo vo februári 2022. Podľa ukrajinských zdrojov ponúklo hostenie takéhoto samitu najmenej sedem krajín, medzi nimi Turecko a tri štáty Perzského zálivu, považované za neutrálne v konflikte.

V stredu Putin poznamenal, že Zelenskyj by mohol prísť do Moskvy, ak by rokovania mohli viesť k pozitívnemu výsledku. V piatok však opäť spochybnil užitočnosť takýchto rozhovorov a zopakoval, že neuznáva legitimitu ukrajinského prezidenta. Zelenskyj už vo štvrtok odmietol Moskvu ako miesto rokovaní. „Ak chcete, aby k stretnutiu nedošlo, potom ma pozvite do Moskvy,“ skonštatoval.

(tasr, dpa, luc)

Minúta  |  

Izrael vyzýva obyvateľov Gazy na odchod, armáda postupuje k centru

Izraelská armáda vyzvala obyvateľov mesta Gaza, aby sa presunuli na juh, keďže pokračuje v pozemnej ofenzíve s cieľom dobyť mesto – podľa premiéra Benjamina Netanjahua - kľúčovú baštu Hamasu.

Ofenzíva ohrozuje osud státisícov civilistov, ktorí v Gaze zostávajú aj po mesiacoch bojov. Hoci armáda tvrdí, že kontroluje už tri štvrtiny pásma Gazy, mnohí obyvatelia odmietajú opustiť mesto.

Netanjahu napriek nesúhlasu armádneho velenia posilnil ofenzívu, čím ďalej izoluje Izrael na medzinárodnej scéne. Medzitým prebiehajú rokovania o prepustení rukojemníkov, pričom Hamas žiada koniec vojny výmenou za ich oslobodenie.

Izrael naopak trvá na úplnej kapitulácii Hamasu. Podľa izraelskej armády bol Hamas výrazne oslabený, no boje pokračujú.

(reuters, lup)

Minúta  |  

SNS nesúhlasí so slovenskou podporou vstupu Ukrajiny do EÚ

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) nesúhlasí so slovenskou podporou vstupu Ukrajiny do Európskej únie (EÚ). Európske spoločenstvo sa podľa nej nemôže rozširovať donekonečna. Je pritom najvyšší čas prijať štáty ako Srbsko a Čierna Hora a ukončiť rokovania s krajinami, ktoré do neho nepatria.

SNS to vyhlásila v súvislosti s piatkovým (5. 9.) vyjadrením podpory pre vstup Ukrajiny do EÚ od premiéra Roberta Fica (Smer). Informovala o tom riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

„SNS bude o svojom stanovisku informovať koaličných partnerov na koaličnej rade a požiada predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica o zmenu jeho postoja. Zároveň SNS očakáva, že predseda vlády otvorí tému rokovania s prezidentom Volodymyrom Zelenským aj vo veci útoku ukrajinských bezpečnostných zložiek na ropovod Družba,“ uviedla Škopcová.

Strana je podľa nej presvedčená, že Ukrajina pre členské štáty predstavuje bezpečnostné riziko. Na členstvo nie je pripravená politicky ani ekonomicky. Hospodárstvo a štátna správa krajiny je podľa nej „v katastrofálnom stave“. V tejto súvislosti Škopcová vyhlásila, že Ukrajina svoje nerastné bohatstvo „odovzdala“ Spojeným štátom americkým a je preto podľa nej otázne, ako by dokázala plniť záväzky voči EÚ.

Prvým krokom musí byť podľa SNS ukončenie vojny v krajine. Až potom sa dá hovoriť o jej budúcnosti. „Európska únia si nemôže dovoliť neustále míňať peniaze členských štátov na podporu Ukrajiny, keďže ekonomiky členských krajín sú samy ohrozené,“ tvrdí strana. SNS podľa Škopcovej verí, že Fico svoj postoj prehodnotí.

Fico sa v piatok v Užhorode stretol so Zelenským. Na spoločnej tlačovej konferencii vyjadril podporu pre spravodlivý mier v krajine, vstup Ukrajiny do EÚ i bezpečnostné záruky pre ňu.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Čína prijíma ďalší sankcionovaný plyn z Ruska, tanker Voskhod LNG už zakotvil

Druhý známy tanker s plynom z ruského projektu Arctic LNG 2 dorazil do Číny, len pár dní po návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina v Pekingu.

Loď Voskhod LNG, plaviaca sa pod ruskou vlajkou, zakotvila v čínskom prístave Tieshan s nákladom 150-tisíc m³ skvapalneného plynu, ktorý bol naložený v polovici júla v arktickom zariadení na severe Sibíri.

Ide o druhý prípad, keď sa sankcionovaný ruský plyn z tohto projektu dostal do Číny – po tankeri Arctic Mulan, ktorý zakotvil koncom augusta. Projekt Arctic LNG 2 síce odštartoval výrobu v decembri 2023, no dodávky viaznu kvôli sankciám a nedostatku vhodných lodí.

Novatek, ktorý projekt väčšinovo vlastní, pôvodne plánoval ročnú produkciu takmer 20 miliónov ton.

Napriek komplikáciám však niektoré tankery pokračujú v preprave plynu cez Severnú námornú trasu a ďalšie sú aktuálne zakotvené v oblasti Kamčatky a Juhočínskeho mora.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.