Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čaputová odmietla špekulácie o jej návrate do politického diania

Zuzana Čaputová sa k aktívnej politike nevráti a ani sa neplánuje zapojiť do žiadnej inej formy politického diania. Bývalá prezidentka SR to zdôraznila na sociálnej sieti po tom, čo sa objavili počas víkendu špekulácie o jej možnom návrate či účasti na voľbách.

Podľa vlastných slov si váži dôveru tých, ktorí by si želali jej opätovný vstup do politiky. Zároveň vníma aj obavy ľudí, ktorí by to nechceli. Zdôraznila, že sa snaží byť pre spoločnosť prínosná inými cestami – predovšetkým posilňovaním súdržnosti a hľadaním spôsobov, ako znížiť rozdelenosť krajiny.

Čaputová, ktorá bola prezidentkou v rokoch 2019 až 2024, už pred vypršaním mandátu avizovala, že sa druhý raz o tento post nebude uchádzať.

O jej návrate do politiky pred parlamentnými voľbami v roku 2027 v sobotu hovoril premiér Robert Fico (Smer). Podľa neho „sa už prebúdzajú takéto postavičky vo verejnom živote“.

"Je možné, že použijú pani Čaputovú. Ale nám to vyhovuje, pani Čaputovú všetci poznáme. Vieme, kto to je - liberálna politička, ktorá neprinesie do života nič iné, len to, čo dnes hovorí PS," zhodnotil predseda vlády.

(max)

Minúta  |  

Zákaz sociálnych sietí spustil v Nepále krvavé protesty mládeže

V nepálskom hlavnom meste prepukli masové protesty, ktoré si podľa štátnej televízie vyžiadali najmenej 14 mŕtvych a vyše 50 zranených.

Tisíce mladých demonštrovali proti vládnemu zákazu sociálnych sietí a pretrvávajúcej korupcii.

Niektorí demonštranti prerazili bariéry pri parlamente, podpálili sanitku a útočili na poriadkové sily.

Polícia použila slzotvorný plyn, gumové projektily a vodné delá, situáciu pomáhala zvládať aj armáda.

Vláda obhajuje blokovanie platforiem ako ochranu pred nenávistnými prejavmi a podvodmi, no mladá generácia to chápe ako obmedzenie slobody.

Protesty sa rozšírili aj do ďalších miest a označujú ich ako „demonštrácie generácie Z“. Podľa viacerých svedkov boli policajné zásahy neprimerané. 

(reuters, red)

Minúta  |  

Volkswagen už zaplatil americké clá za miliardy eur, hovorí šéf koncernu

Volkswagen, najväčší európsky výrobca áut, už zaplatil americké clá v hodnote niekoľkých miliárd eur, uviedol šéf koncernu Oliver Blume.

Podľa neho sa clá a obchodné tarify výrazne dotýkajú značiek Volkswagen, Audi, Porsche, Cupra a Škoda. Za prvý polrok tohto roka Audi zaznamenalo v súvislosti s clami stratu 600 miliónov eur a Porsche malo počas apríla a mája colné náklady vo výške 300 miliónov eur. Väčšina týchto značiek nevyrába svoje vozidlá priamo v USA.

Volkswagen očakáva zníženie ciel na dovoz automobilov do USA zo súčasných 27,5 percenta na 15 percent.

Automobilka vedie s americkou vládou pozitívne rozhovory o daňových úľavách v súvislosti s plánovanými investíciami v USA, vrátane možnej výstavby závodu značky Audi na americkom území. Za každý dolár investovaný v USA by mala automaticky nasledovať úľava na clách v rovnakej výške.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Žiadne západné sankcie neprinútia Rusko zmeniť kurz, tvrdí Peskov

Žiadne západné sankcie nedonútia Rusko zmeniť kurz voči Ukrajine, napriek tomu, že USA a EÚ naznačili možnosť ďalších sankcií. Uviedol to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Prezident Vladimir Putin tvrdí, že ruská ekonomika, ktorá prekonala rýchlosť rastu mnohých krajín G7, zvláda sankcie dobre a podniky vyzvali k maximálnej odolnosti voči nim.

Peskov pripomenul, že Európa a Ukrajina sa snažia vtiahnuť USA do svojej sféry vplyvu a že Kremeľ preferuje diplomatické riešenie konfliktu, no ak to nebude možné, „špeciálna vojenská operácia“ bude pokračovať.

Ruská ekonomika zaznamenala rast o 4,1 percenta v roku 2023 a vlani o 4,3 percenta. Tento rok zaznamenáva výrazné spomalenie pre vysoké úrokové miery a sankčný tlak.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Hlas dostal pokutu, zmluvu o pôžičke zverejnili s oneskorením

Strana Hlas musí zaplatiť pokutu päťtisíc eur za porušenie zákona o financovaní politických strán. Informáciu priniesla TV Markíza.

Sankciu jej udelila Štátna volebná komisia, pretože neskoro zverejnila zmluvu o pôžičke vo výške 300-tisíc eur od firmy Element Business.

Túto firmu vlastní sestra Petra Pellegriniho, ktorý v tom čase kandidoval na prezidenta.

Hlas financoval jeho kampaň, no pôžičku priznal až vo výročnej správe, hoci zákon ukladá povinnosť zverejniť ju do 30 dní.

Predseda komisie Eduard Burda uviedol, že suma päťtisíc eur je zákonom pevne daná a rozhodnutie prijali členovia komisie jednomyseľne.

(red)

Minúta  |  

SaS predloží návrh konsolidácie, chce rovnú daň a lacnejšie vládne autá

Súčasná vláda preniesla ozdravovanie verejných financií na bežných ľudí a jej nominanti si žijú nad pomery. Pri konsolidácii by pritom mala šetriť hlavne na sebe a zároveň podporovať, nie dusiť ekonomiku.

Vyhlásili to v pondelok predstavitelia opozičnej SaS s tým, že v Národnej rade (NR) SR navrhujú viaceré vhodné opatrenia, ktoré by mohla podporiť aj vládna koalícia.

Jedným z nich je zákonom limitovať maximálnu cenu na nákup služobných áut pre vrcholných predstaviteľov štátu. Pre prezidenta za maximálne 90-tisíc eur, predsedu vlády za 60-tisíc eur, členov vlády, vrátane podpredsedov, za 48-tisíc eur a pre ostatných od 22-tisíc do 40-tisíc eur.

Uviedol to podpredseda liberálov a poslanec NR SR Marián Viskupič s tým, že ekologické vozidlá by mali limity vyššie o 30 percent.

Ďalším návrhom SaS na šetrenie je zrušenie okresných úradov tretieho typu. Tých je 23, majú len obmedzené právomoci a ukázali sa ako neefektívne a finančne náročné, upozornil poslanec liberálov Ondrej Dostál. „Ide o jednoduchý krok, ktorý môže priniesť reálne úspory vo výške 10 miliónov eur ročne bez dopadu na dostupnosť služieb,“ priblížil.

Slovenskej ekonomike by podľa Viskupiča pomohlo aj úplné zrušenie transakčnej dane a opätovné zavedenie rovnej 19-percentnej dane z príjmu, čo SaS rovnako navrhuje.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.