Preskočiť na obsah
  |  

Richter: Platy ústavných činiteľov môžu byť súčasťou konsolidácie

Koaličná SNS stiahne z programu parlamentu novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou chcela zvýšiť hranicu prednostných hlasov z troch na sedem percent.

Podľa šéfa poslaneckého klubu Smeru Jána Richtera tak národniari akceptovali požiadavku ministra financií Ladislava Kamenického (Smer), aby návrhy s následkami pre verejné financie riešila vláda.

Je podľa neho možné, že plat prezidenta i ďalších ústavných činiteľov bude súčasťou konsolidačného balíka. Novelu o znížení platu prezidenta na polovicu by mohli stiahnuť. "Plat prezidenta bude podľa všetkého podliehať najväčšej daňovej skupine a aj tak odovzdá jednu tretinu platu štátu," naznačil. Vládny návrh by mal nahradiť aj zmeny v oblasti hazardu.

Diskusia s SNS podľa neho ešte pokračuje o návrhu oslobodiť živnostníkov a malé firmy do obratu 100-tisíc eur od transakčnej dane.

Richter oznámil, že o vládnej novele ústavy majú hlasovať 25. septembra. Ak nenájdu dohodu s KDH či nezaradeným poslancom Richardom Vašečkom, nevylučuje odklad hlasovania na ďalšiu schôdzu.

Odmietol podmieniť podporu návrhom Jána Ferenčáka (Hlas) na zvýšenie kvóra pre ústavné zmeny z 90 na 100 poslancov.

V prípade zákona o covidových amnestiách, ktorý vrátil parlamentu prezident Peter Pellegrini, trvá Smer na pôvodnom znení a nechce podporiť veto.

(tasr, max)

  |  

Izraelský rozkaz na evakuáciu Gazy vyvolal paniku a chaos v uliciach

Rozkaz izraelskej armády na evakuáciu Gazy vyvolal medzi obyvateľmi paniku a zmätok.

Vláda Benjamina Netanjahua avizuje ďalšiu fázu pozemnej ofenzívy, ktorá má podľa jej slov zasiahnuť posledné bašty Hamasu.

Premiér zároveň varoval, že ak militanti neprepustia posledných rukojemníkov, armáda spustí „mohutný hurikán“.

Obyvatelia miliónového mesta dostali pokyn presunúť sa do južnej oblasti al-Mawásí, označenej za „humanitárnu zónu“.

Mnohí však tvrdia, že už nemajú kam ísť, a obávajú sa, že ani juh nebude bezpečný. Od začiatku vojny v októbri 2023 ich vysídlili už niekoľkokrát.

Izraelská armáda zatiaľ neoznámila nový postup tankov, no potvrdila prípravu na manéver v meste. Ofenzíva by mohla oslabiť úsilie o prímerie, na ktoré tlačia USA a Katar.

Izrael návrh podporil, Hamas zatiaľ váha.

(reuters, red)

  |  

Ezdravie opäť funguje, za výpadkom nie je kybernetický útok

Systém ezdravie, ktorý v pondelok postihol nečakaný výpadok, je už opäť plne funkčný. Národné centrum zdravotníckych informácií potvrdilo, že všetky služby už fungujú bez obmedzení a pacienti aj lekári ich môžu využívať v štandardnom režime.

Podľa hovorkyne centra Aleny Krčovej spôsobil problémy zastaralý hardvér v pôvodnom riešení systému. Nešlo teda ani o ľudské zlyhanie, ani o kybernetický útok. Ubezpečila, že žiadne dáta neunikli.

Za vzniknuté komplikácie sa ospravedlnili. Inštitúcia zároveň nepriamo naznačila potrebu modernizácie technického zázemia systému, aby sa podobné výpadky neopakovali.

Systém ezdravie patrí medzi kľúčové digitálne nástroje slovenského zdravotníctva – slúži na vedenie elektronických zdravotných záznamov, predpisovanie receptov a komunikáciu medzi lekármi, lekárňami a pacientmi.

(tasr, max)

  |  

Pyrotechnici zneškodňujú bombu v centre Bratislavy, dopravu odstavili

Centrum Bratislavy v utorok ráno ochromili rozsiahle dopravné obmedzenia po náleze leteckej bomby z druhej svetovej vojny. Polícia uzavrela ulice Mlynské nivy, Košická, Prístavná od Plynárenskej, Landererova, Pribinova a Dostojevského rad po Krupkovu ulicu.

Pre dopravu je úplne uzavretý aj Most Apollo. Obyvateľov aj vodičov polícia vyzvala, aby sa oblasti vyhli a rešpektovali pokyny hliadok. Pyrotechnické práce na zneškodnení munície by mali ukončiť do poludnia.

Nález bomby pri výkopových prácach v pondelok večer na stavenisku pri križovatke Landererova – Čulenova si vyžiadal aj evakuáciu obyvateľov z priľahlej lokality.

Pyrotechnici potvrdili, že ide o 500-librovú leteckú bombu z druhej svetovej vojny, ktorú bezpečne zaistili a pripravujú na likvidáciu.

Dopravný podnik Bratislavy upozornil, že od 9.00 oblasť Mlynských nív, Mosta Apollo a Dostojevského radu neobsluhuje mestská hromadná doprava. Odklon sa dotkol viacerých liniek vrátane trolejbusov 40, 42, 60 a 72, ako aj autobusov 50, 68, 70, 78, 87, 88 a 90.

Polícia zdôrazňuje, že obyvatelia nie sú priamo ohrození, no bezpečnostné opatrenia sú nevyhnutné na bezpečné zneškodnenie historickej munície.

(tasr, max)

  |  

Polícia vtrhla k tínedžerke pre nápisy proti Merzovi. Spustila sa vlna kritiky

V Severnom Porýní-Vestfálsku sa odohral prípad, ktorý vyvolal podľa nemeckého denníka Bild vážne pochybnosti o fungovaní nemeckého právneho štátu.

V skorých ranných hodinách 1. apríla zaklopala polícia na dom 17-ročnej Nely Kruschinskiovej – študentky a šéfky miestnej mládežníckej organizácie SPD (Juso).

Na základe príkazu na domovú prehliadku jej zaistili notebook a mobil.

Dôvodom zásahu bolo podozrenie, že stojí za protimerzovskými grafitmi v meste – medzi inými bol aj nápis „Merz aufs Maul“ [v preklade Merzovi na papuľu, pozn. red.], ktoré sa objavili počas návštevy nemeckého kancelára Friedricha Merza.

Podľa verejnoprávnej stanice WDR Kruschinskiová obvinenia odmieta. Prípadu sa ujal bývalý minister spravodlivosti Thomas Kutschaty, ktorý namietal nezákonnosť zásahu – a súd mu dal za pravdu.

Postup kompetentných orgánov sa totiž opieral len o anonymný list a neurčité svedectvo.

Prípad ešte viac komplikuje fakt, že šéfkou miestneho súdu je Merzova manželka, ktorá však akýkoľvek vplyv odmietla.

(red)

  |  

Európania vnímajú dohodu s USA ako ponižujúcu a jednostrannú

Prieskum spoločnosti Cluster17 ukázal, že väčšina obyvateľov piatich najväčších členských štátov Európskej únie považuje obchodnú dohodu medzi Bruselom a Washingtonom za ponižujúcu a jednostranne výhodnú pre USA. Píše Guardian.

Až 77 percent opýtaných verí, že dohoda prospieva predovšetkým americkej ekonomike, zatiaľ čo len dve percentá sa domnievajú, že európskej. V priemere 52 percent respondentov označilo výsledok rokovaní predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s Donaldom Trumpom za "poníženie".

Podľa dohody má Únia zrušiť clá na všetok priemyselný tovar z USA, sprístupniť svoj trh americkým morským plodom a poľnohospodárskym produktom, investovať v Spojených štátoch ďalších 600 miliárd dolárov, nakúpiť americké energie za 750 miliárd dolárov a zvýšiť výdavky na export amerického obranného materiálu.

Na oplátku bude väčšina európskeho exportu do USA čeliť 15-percentnému clu. Viac ako dve tretiny respondentov tieto podmienky hodnotia negatívne.

Aj keď von der Leyenová označila dohodu za "obrovský úspech" a spôsob, ako sa vyhnúť 30-percentným clám, až 75 percent Európanov si myslí, že zle obhájila záujmy Únie. Takmer 70 percent by bolo ochotných bojkotovať americký tovar, 44 percent považuje Trumpa za "nepriateľa Európy" a viac než tretina ho vníma ako politika so "sklonmi diktátora".

(max)