Ruské drony narušili poľský vzdušný priestor. NATO aktivovalo článok 4
Počas masívneho ruského útoku dronmi na západnú Ukrajinu muselo Poľsko nasadiť vlastné aj spojenecké systémy protivzdušnej obrany. Ide o prvý prípad od začiatku vojny, keď Varšava použila vojenské prostriedky priamo vo svojom vzdušnom priestore.
Miesto dopadu dronu v obci Wohyň, 10. septembra 2025. Foto: Wojtek Jargiloú ČTK/ PAP
Vzdušný priestor Poľska podľa vedenia krajiny v noci na stredu opakovane narušilo 19 dronov. Premiér Donald Tusk vyhlásil, že značná časť dronov priletela z územia Bieloruska.
Armáda potvrdila zostrelenie tých, ktoré predstavovali riziko. Dokopy našla trosky siedmich dronov a časti jednej rakety.
Ide o prvý prípad od začiatku vojny na Ukrajine, keď Varšava použila vojenské prostriedky vo svojom vzdušnom priestore.
Tusk požiadal o aktivovanie článku 4 zmluvy NATO, na základe ktorého môžu členovia Aliancie požiadať o konzultácie so svojimi spojencami. Na základe tejto žiadosti sa v stredu dopoludnia uskutočnili konzultácie členských štátov Aliancie, čo potvrdil hovorca poľskej vlády Adam Szlapka.
Vládne bezpečnostné stredisko (RCB) upozorňuje občanov, aby sa nedotýkali padnutých častí dronov. Foto: Daniel Halaj/Štandard
NATO to nepovažuje za ruský útok
Poľská armáda medzitým oznámila, že operácie poľského a spojeneckého letectva, ktoré reagovali na narušenie vzdušného priestoru, sa už skončili.
Poľský minister hospodárstva ubezpečil, že drony nenarušili energetickú infraštruktúru.
Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vyhlásil, že Varšava je v neustálom kontakte s NATO.
Zdroj z NATO pre agentúru Reuters uviedol, že Aliancia nepovažuje vniknutie dronov na poľské územie za útok. Prvotné indície však naznačujú, že tam zámerne preniklo šesť až desať ruských strojov.
„Bolo to prvýkrát, čo lietadlá NATO zasiahli proti potenciálnym hrozbám vo vzdušnom priestore spojencov,“ povedal zdroj a dodal, že systémy protivzdušnej obrany Patriot v regióne síce drony zachytili radarom, ale nezasiahli proti nim.
Na nočnej operácii sa podľa zdroja podieľali poľské stíhačky F-16, holandské F-35, talianske prieskumné lietadlá AWACS a lietadlá NATO s dopĺňaním paliva počas letu.
Aliancia bude v stredu zasadať a diskutovať o tom, ako na incident zareaguje.
Mimoriadne zasadne vláda
V sídle Úradu národnej bezpečnosti (BBN) vo Varšave sa v stredu ráno začalo rokovanie venované nočnému incidentu. Následne mimoriadne zasadne vláda.
Na rokovaní sa zúčastňujú prezident Karol Nawrocki, premiér Donald Tusk a viacerí ministri. Kľúčové informácie jeho účastníkom poskytla armáda, ktorá monitorovala situáciu vo východnej časti krajiny, najmä v oblasti Lublinského vojvodstva, ako aj v ďalších dvoch regiónoch.
Prezident Nawrocki oznámil, že do 48 hodín zvolá zasadnutie bezpečnostnej rady. Podľa jeho slov ide o bezprecedentný moment v dejinách NATO.
Tusk: Nie je dôvod na paniku
Donald Tusk označil narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi za pravdepodobne rozsiahlu provokáciu. Zdôraznil, že pri incidente nedošlo k žiadnym obetiam a že Poľsko je pripravené reagovať na útoky či provokácie.
Predseda vlády zároveň uviedol, že nie je dôvod na paniku ani na zavádzanie obmedzení, ktoré by obyvateľom sťažovali život.
Zdôraznil, že nie je dôvod tvrdiť, že sa Poľsko nachádza v stave vojny. Zároveň však priznal, že krajina je v situácii, ktorá je najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny. Dodal, že prvé signály od členských štátov NATO ukazujú, že si uvedomujú vážnosť situácie.
Letiská opäť fungujú
Armáda vyzvala obyvateľov, aby zostali doma, a to najmä v regiónoch Podlaskie, Mazowieckie a Lublin.
Poľsko podľa amerického Federálneho úradu pre letectvo uzavrelo krátko po incidente aj štyri letiská vrátane hlavného Letiska Fryderyka Chopina vo Varšave a Letiska Rzeszów-Jasionka na juhovýchode Poľska, ktoré slúži ako uzol na prepravu cestujúcich a zbraní na Ukrajinu.
Letisko v hlavnom meste medzičasom informovalo, že opäť funguje, ale narušenia a meškania letov môžu pretrvať počas celého dňa.
Úrady neskôr potvrdili aj obnovenie leteckej prevádzky na letiskách v Modline a Rzeszówe. Dočasne uzavreté ostáva len letisko v Lubline, povedal hovorca Poľskej agentúry pre riadenie letovej prevádzky (PAZP) pre súkromnú televíziu TVN24.
Údaje zo služby Flightradar24 ukázali, že viacero letov, ktoré mali v stredu ráno pristáť na Chopinovom letisku, odklonili na letiská v poľských mestách Katovice, Vroclav a Poznaň.
With the airspace around Warsaw closed, inbound flights are being diverted to other airports. As of 6:30 local time, 11 flights have been diverted. pic.twitter.com/CcP3cS5ITk
Kremeľ sa k incidentu odmietol vyjadriť s odôvodnením, že "ide o záležitosť ministerstva obrany" a zo strany Poľska nedostal žiadnu žiadosť o kontakt. Odmietol však obvinenia Európskej únie a NATO, že Rusko incident vykonalo ako "provokáciu".
Ruské ministerstvo obrany sa najskôr nevyjadrovalo, popoludní v stanovisku potvrdilo rozsiahly útok svojich dronov na vojenské objekty na západe Ukrajiny. Tvrdí, že všetky ciele boli splnené a že útok nemieril na Poľsko.
V reakcii na správy, že niektoré drony mohli narušiť poľský vzdušný priestor, Moskva zdôraznila, že ich dosah nepresahuje 700 kilometrov. Zároveň ponúkla Poľsku konzultácie na objasnenie situácie.
Varšava si predtým predvolala ruského chargé d'affaires Andreja Ordaša, podľa ktorého Poľsko nepredložilo žiadne dôkazy o tom, že drony mali ruský pôvod. Tvrdil, že drony prileteli z Ukrajiny.
Ruská štátna tlačová agentúra RIA citovala ruského diplomata, ktorý označil obvinenia z incidentu za „neopodstatnené“ a uviedol, že Poľsko nepredložilo žiadne dôkazy o tom, že zostrelené drony boli ruského pôvodu.
EÚ chce „stenu“ na východnej hranici
Európska únia musí podľa eurokomisára pre obranu Andriusa Kubiliusa vybudovať „dronovú stenu“ pozdĺž východného krídla členských štátov. „Rusko opäť testuje hraničné štáty, EÚ a NATO,“ napísal Kubilius na sociálnej sieti X a dodal: „Budeme spolupracovať s členskými štátmi, pohraničnými krajinami a Ukrajinou. Rusko zastavíme.“
Podľa šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej prvotné indície naznačujú, že vstup ruských dronov do európskeho vzdušného priestoru bol zámerný, nie náhodný. „Ruská vojna neustupuje, ale eskaluje. Musíme zvýšiť cenu, ktorú Moskva za agresiu platí, posilniť podporu Ukrajiny a viac investovať do európskej obrany,“ napísala Kallasová na sieti X.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v stredu oznámila, že EÚ spustí program Eastern Flank Watch, ktorý má zlepšiť monitorovanie v reálnom čase v krajinách hraničiacich s Ruskom. Zároveň zdôraznila, že Únia vybuduje „dronovú stenu“ a na najbližšom samite lídrov predstaví kroky na spustenie nových spoločných obranných projektov.
Dodala, že Komisia navrhne nový program Qualitative Military Edge na podporu investícií do posilnenia vojenských kapacít Ukrajiny.
Predseda Európskej rady António Costa vyhlásil, že udalosti v Poľsku sú jasnou pripomienkou, že bezpečnosť jedného je bezpečnosťou všetkých. Poznamenal, že pokračujúca ruská agresia voči Ukrajine a bezohľadné narúšanie vzdušného priestoru členských štátov EÚ predstavujú priamu hrozbu pre bezpečnosť všetkých Európanov. Skonštatoval, že Európa zvyšuje investície do svojej obrany, pretože mier a bezpečnosť na kontinente nemožno považovať za samozrejmosť.
Ozývajú sa spojenci
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil udalosti za absolútne neprijateľné. Uviedol, že čoskoro bude hovoriť s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, a zdôraznil, že Paríž nepripustí žiadne kompromisy v otázke bezpečnosti spojencov.
Republikánsky kongresman Joe Wilson, člen Výboru pre zahraničné vzťahy, uviedol na sieti X, že Rusko „útočí dronmi na spojenca NATO Poľsko“ a označil to za „akt vojny“.
Wilson vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby reagoval sankciami, ktoré „zbankrotujú ruský vojnový stroj“. „Putinovi už nestačí prehrávať na Ukrajine a bombardovať matky a deti, teraz priamo testuje našu odhodlanosť na území NATO,“ dodal Wilson.
Zelenskyj: Na Poľsko mierilo osem šáhidov, NATO musí reagovať
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že nad Poľsko smerovalo najmenej osem iránskych dronov typu Šáhid, ktoré Rusko bežne používa.
Varoval, že nejde o náhodu, ale o eskaláciu, keďže tieto drony operovali v priestore NATO.
Celkovo na Ukrajinu vypustili v stredu 415 dronov a viac ako 40 rakiet – ukrajinská protivzdušná obrana väčšinu z nich zlikvidovala. Napriek tomu došlo k zásahom v 17 lokalitách, pričom jeden človek zomrel a traja utrpeli zranenia.
V oblasti Volyň zasiahol požiar priemyselný areál s rozlohou tisíc štvorcových metrov.
Následne ukrajinský minister zahraničia Sybiha vyzval susedné štáty, aby aktívne zasahovali proti hrozbám vo vzdušnom priestore Ukrajiny, čo by podľa neho prispelo ku kolektívnej bezpečnosti regiónu.
Ukrajinské letectvo už skôr informovalo, že ruské drony vstúpili do vzdušného priestoru Poľska, čím ohrozili mesto Zamosc, ale následne toto vyhlásenie z aplikácie Telegram odstránilo.
Poľsko je v stave vysokej pohotovosti už od novembra 2022, keď ukrajinská strela protivzdušnej obrany dopadla na jeho územie a zabila dvoch civilistov.
Pellegrini vyzval na deeskaláciu napätia
Slovenský prezident Peter Pellegrini označil narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi za veľmi nebezpečnú záležitosť a vyzval na deeskaláciu napätia. V tejto súvislosti upozornil na absenciu protivzdušnej obrany na Slovensku. Ide podľa neho o hazard s bezpečnosťou krajiny.
„Chcel by som poukázať na to, čo hovorím veľmi často, v akom veľmi nebezpečnom postavení sa dnes nachádza SR, ktorá nedisponuje žiadnym prostriedkom protivzdušnej ochrany,“ prízvukovala hlava štátu.
Pokiaľ by k podobnej situácii došlo na Slovensku, tak by podľa prezidenta mohli ľudia iba dúfať, že drony nepadnú na obývanú oblasť.
Absencia protivzdušnej obrany je podľa Pellegriniho hazardom s bezpečnosťou, takže je potrebné urobiť všetko pre to, aby Slovensko takýto systém zabezpečilo. Situáciu, ktorá nastala v Poľsku, označil za „veľké memento a zdvihnutý prst“.
Prezident podľa vlastných slov v súčasnosti nemá informácie o riziku cieleného útoku na SR. Obáva sa však technických zlyhaní, ktoré môžu spôsobiť, že dron alebo raketa útočiace na ciele v blízkosti slovenských hraníc sa odklonia od svojich dráh a zasiahnu nezamýšľaný cieľ.
„Slovensko je dnes holé a bosé a nie je schopné okamžite reagovať v prípade, že by náš vzdušný priestor narušil dron, tak ako ho narušil v Poľsku,“ deklaroval.
Blanár: Je to vážne zhoršenie situácie
Narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi považuje Slovensko za vážne zhoršenie a eskaláciu situácie, uviedol pred stredajším rokovaním vlády minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).
„Vyjadrujeme absolútnu solidaritu a zároveň aj podporujeme konzultácie, ktoré poľská strana otvorila podľa článku štyri Severoatlantickej aliancie,“ povedal Blanár. Verí, že sa tento incident vysvetlí.
Šéf slovenskej diplomacie apeluje na mierové rokovania, ktoré začal americký prezident Donald Trump, a nastolenie mieru. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou nemá podľa neho vojenské riešenie, ale diplomatické. „
Chcem veriť tomu, že drony, ktoré prenikli na poľské územie, boli drony, ktoré tam šli nie s cieľom útočiť na Poľsko, ale že mali skončiť na ukrajinskom území,“ poznamenal Blanár. Tvrdí, že Slovensko podporuje Poľsko, aby využilo všetky možnosti na vyhodnotenie situácie.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) si chce v tejto súvislosti počkať na komplexné informácie. Pripomenul, že pred nejakým časom bola informácia o dopade ruskej rakety na poľské územie a neskôr Poliaci priznali, že šlo o ukrajinskú raketu. „Odsudzujem akékoľvek akty agresie a je jedno, ktorá krajina takýto akt vykoná, či Rusko alebo hocikto iný,“ podotkol Šutaj Eštok. Želá si, aby v Európe nastal čím skôr mier a nerobili sa akty provokácie.
