Preskočiť na obsah
  |  

Po útoku v Primorsku horela loď, guvernér hlási vyše 30 zničených dronov

V baltskom prístave Primorsk pri Petrohrade vypukol požiar po útoku dronov, ktorý zasiahol loď a čerpaciu stanicu.

Guvernér Leningradskej oblasti Alexander Drozdenko uviedol, že plamene sa podarilo dostať pod kontrolu a nehrozí žiadny únik ropy. Podrobnosti o type poškodenej lode nezverejnil. Zároveň dodal, že ruská protivzdušná obrana zničila nad regiónom vyše 30 bezpilotných lietadiel.

Primorsk je jedným z najväčších ruských prístavov na vývoz ropy a jeho poloha pri Fínskom zálive mu dáva strategický význam.

(tasr, lup)

  |  

Poľsko odmieta tvrdenia Trumpa: Ruský útok dronmi nebola chyba, ale úmysel

Poľskí predstavitelia odmietli tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že ruský vpád dronov na poľské územie mohol byť omylom. Podľa námestníka ministra obrany Cezaryho Tomczyka išlo o jasný, úmyselný útok, ktorý nemožno vysvetliť chybou.

Pripomenul, že v stredu Poľsko s podporou spojeneckých lietadiel NATO zostrelilo nepriateľské drony, čo je prvý známy prípad, keď členský štát Aliancie aktívne zasiahol proti ruským cieľom počas vojny na Ukrajine.

K situácii sa vyjadril aj šéf diplomacie Radoslaw Sikorski, ktorý zdôraznil, že ruské útoky zasiahli v rovnakú noc nielen Poľsko, ale aj Ukrajinu, kde dopadlo vyše 400 dronov a 40 rakiet. Podľa neho je preto jasné, že išlo o koordinovanú operáciu.

Varšava zároveň požiadala o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sa stretne v piatok popoludní v New Yorku.

(reuters, lup)

  |  

Poslanci začínajú rokovanie návrhmi z dielne ministra Kamenického

Poslanci parlamentu dnes začínajú rokovanie sériou návrhov z dielne ministra financií Ladislava Kamenického (Smer).

Na programe sú najmä legislatívne zmeny vrátane novely zákona o cenných papieroch a zákona o finančnej kontrole.

Hlavným cieľom novely o cenných papieroch je zosúladenie s novými pravidlami EÚ, ktoré by mali podporiť rozvoj regulovaných trhov a uľahčiť menším firmám prístup ku kapitálu.

Po prerokovaní týchto bodov by sa poslanci mali pustiť do debaty o vládnom balíku konsolidačných opatrení na rok 2026.

Pred diskusiou bude potrebné rozhodnúť, či zákon prijmú v skrátenom legislatívnom konaní. Parlament v piatok hlasovať nebude.

(tasr, lup)

  |  

Princ Harry je opäť na Ukrajine. Pomáha zraneným vojakom s rehabilitáciou

Princ Harry opäť navštívil Ukrajinu, tentoraz s cieľom predstaviť plány svojej nadácie Invictus Games Foundation, ktorá pomáha zraneným vojakom pri rehabilitácii.

Po aprílovej návšteve centra vo Ľvove tentoraz pricestoval priamo do Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinskými predstaviteľmi na pozvanie vlády.

V rozhovore pre Guardian zdôraznil, že hoci vojnu zastaviť nedokáže, jeho nadácia chce urobiť maximum pre podporu zotavovania vojakov.

Cesta sa uskutočnila na záver jeho krátkej návštevy Británie a zaujímavé je, že pred odchodom získal súhlas nielen od britskej vlády, ale aj od svojej manželky Meghan.

Odkedy Harry v roku 2020 odstúpil z funkcie staršieho člena kráľovskej rodiny, jeho vzťah s otcom je napätý po tom, čo verejne kritizoval kráľovskú rodinu. Ako znak oteplenia vzťahov sa dvojica v stredu prvýkrát stretla po 20 mesiacoch.

(reuters, lup)

  |  

Nemecko žiada prísnejšie víza pre Rusov v rámci nových sankcií EÚ

Nemecko presadzuje prísnejšie pravidlá pre vydávanie víz ruským občanom v rámci pripravovaného balíka sankcií EÚ proti Rusku.

Berlín chce, aby boli naplno uplatňované usmernenia Európskej komisie z roku 2022, ktoré odporúčajú obmedziť víza na turistické a nákupné účely.

Hoci počet vydaných víz v Rusku klesol oproti predpandemickému roku 2019, oproti roku 2023 ich počet vzrástol o pätinu. Najviac víz Rusom vlani udelilo Taliansko, nasledované Francúzskom, Španielskom a Gréckom, čo vyvolalo kritiku východoeurópskych krajín.

Nemecko pritvrdilo vízové podmienky už krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a víza neudeľuje tým, ktorí šíria vojnovú propagandu či podporujú režim.

Prísny režim sa týka najmä turistických víz, keďže účel takejto cesty je ťažšie overiteľný než pri obchodných alebo rodinných návštevách.

(tasr, lup)

  |  

Rusko a Bielorusko spustili cvičenie Západ 2025 aj pri hraniciach s Poľskom

Rusko a Bielorusko spustili vojenské manévre Západ 2025, ktoré prebiehajú súčasne v oboch krajinách aj v Baltskom a Barentsovom mori.

Ministerstvo obrany tvrdí, že cieľom cvičení je zlepšiť spoluprácu veliteľov a zvýšiť pripravenosť vojsk. Načasovanie manévrov však vzbudzuje pozornosť – prišli len dva dni po tom, čo Poľsko zostrelilo nad svojím územím podozrivé ruské drony.

Moskva pritom zdôrazňuje, že termín bol stanovený vopred a cvičenie nie je reakciou na incident.

Kremeľ ubezpečuje, že manévre nie sú namierené proti žiadnemu štátu, hoci prebiehajú aj pri hraniciach s Poľskom.

Vzhľadom na eskalujúce napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom však niektorí pozorovatelia hovoria o zámernej demonštrácii sily.

(reuters, lup)