Preskočiť na obsah
  |  

Moskva odmieta protest Bukurešti pre ruský dron a obviňuje Ukrajinu

Ruský veľvyslanec v Rumunsku Vladimir Lipajev odmietol protest Bukurešti po tom, čo ruský dron prenikol do rumunského vzdušného priestoru. Incident označil za „ďalšiu provokáciu“ Ukrajiny a tvrdil, že nedostal presvedčivú odpoveď o pôvode dronu.

Podľa rumunského ministerstva obrany sa bezpilotné lietadlo v sobotu nachádzalo v priestore krajiny približne 50 minút a následne odletelo smerom na Ukrajinu. Situáciu monitorovali dve rumunské stíhačky F-16 a dve nemecké Eurofighter Typhoon.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí si v nedeľu predvolalo ruského veľvyslanca a označilo incident za „neprijateľný a nezodpovedný čin“ porušujúci suverenitu krajiny. Zároveň vyzvalo Moskvu, aby prijala opatrenia proti opakovaniu podobných prípadov.

K narušeniu došlo krátko po incidente s dronmi nad Poľskom, ktoré následne varovalo Rusko pred ďalšími provokáciami.

(tasr, est)

  |  

Sociálne siete sú rakovina, prispeli k atentátu, povedal guvernér Cox

Guvernér Utahu Spencer Cox v ostrom vystúpení proti sociálnym sieťam označil ich algoritmy za "rakovinu", ktorá podľa neho priamo prispela k atentátu na konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

"Verím, že sociálne médiá zohrali priamu úlohu v každom jednom atentáte a pokuse o atentát, ktoré sme videli za posledných päť-šesť rokov," poznamenal v rozhovore pre NBC podľa Politica.

V diskusii Meet the Press vyhlásil, že platformy sú nastavené tak, aby zvýhodňovali extrémne a nahnevané postoje, čo podľa neho vedie k radikalizácii mladých ľudí.

Dopamínové mechanizmy sociálnych sietí prirovnal k účinkom fentanylu a varoval, že spoločnosť nedokáže spracovať neustály príval násilných záberov, ktoré sa stávajú virálnymi.

"Musíme ich brať na zodpovednosť," povedal na margo technologických firiem, ktoré ignorujú dôsledky. Podľa neho je riešením aj návrat k jednoduchším formám kontaktu – tráviť čas s rodinou, venovať sa komunite či pobytu v prírode.

"Trvalo nám desaťročia, kým sme si uvedomili, aké zlé sú tieto algoritmy, čo sme urobili, najmä našim deťom," skonštatoval.

(max)

  |  

Odpad v Číne má „cenu zlata“. Po dekáde je ho nedostatok

Čína čelí paradoxu vlastného úspechu. Po rokoch rýchlej výstavby spaľovní odpadu má dnes vyššiu kapacitu, než akú dokáže reálne naplniť.

Krajina vybudovala podľa Financial Times viac ako tisíc závodov s dennou kapacitou 1,1 milióna ton. Podľa údajov z roku 2022 vyprodukovali domácnosti len 311 miliónov ton odpadu ročne, čo je menej než oficiálna kapacita 333 miliónov.

Problém má aj ekonomickú stránku. Viacerí prevádzkovatelia priznávajú, že "už predtým zarábali málo a teraz ešte menej". Ekologické dôsledky spaľovní sú pritom stále diskutované.

Odborníci vyjadrili obavy pre karcinogénne výpary, ktoré môžu spôsobiť únik ťažkých kovov do okolitého ekosystému, a popolček, ktorý sa dá znovu použiť - hlavne v stavebných materiáloch, aj keď dopyt po ňom prudko klesol v dôsledku dlhotrvajúcej krízy v sektore nehnuteľností.

Tamojšie ministerstvo životného prostredia uviedlo, že sektor dosiahol vrchol a tempo výstavby nových zariadení sa spomaľuje. Priznalo zároveň, že ročný objem vedľajších produktov stúpa, no časť sa recykluje: "Čína bude s výhľadom do budúcnosti pokračovať v zlepšovaní čistenia popolčeka a výluhových vôd."

Experti sa zhodli, že krajina je v súčasnosti blízko k vyriešeniu problému "obliehania odpadom", ktorý ju ešte pred desaťročím sužoval.

(max)

  |  

Zelenskyj pochválil armádu za útoky na infraštruktúru v Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v nedeľu vo svojom večernom videoprejave poďakoval ukrajinskej armáde za zničenie zariadení ruskej ropnej a plynárenskej infraštruktúry.

Zelenskyj označil útoky na ruské ropné rafinérie, ich terminály a ropné sklady za „najúčinnejšie sankcie.., ktoré fungujú najrýchlejšie“. Tieto útoky podľa neho výrazne obmedzujú kapacity ruského ropného priemyslu „a to výrazne obmedzuje vojnu.“

Zelenskyj takto reagoval na nedeľné správy, že ukrajinské drony zasiahli jednu z najväčších ruských ropných rafinérií nachádzajúcu sa v meste Kiriši v Leningradskej oblasti na severozápade európskej časti Ruska. Spomenul aj ukrajinský útok na ruský prístav Primorsk -, kde podľa Ukrajinou overených informácií došlo k „významným škodám“.

(tasr, bbc, est)

  |  

Londýn zahájil evakuáciu chorých detí z Gazy, prvá skupina je už na ceste

Spojené kráľovstvo začalo evakuáciu chorých a zranených detí z Pásma Gazy. Prvá skupina má doraziť v priebehu niekoľkých týždňov. Oznámilo to britské ministerstvo zdravotníctva odvolávajúc sa na program starostlivosti predstavený premiérom Keirom Starmerom ešte v júli.

Ľudí transportujú z oblasti, kde pre vojnu vedenú Izraelom proti Hamasu chýbajú životne dôležité lieky a zdravotníci nemôžu bezpečne vykonávať svoju prácu.

Podľa denníka Daily Mirror sú deti najskôr ošetrované v jednej z krajín regiónu a až následne cestujú do Británie. Presný počet ani trasu letu nezverejňujú z bezpečnostných dôvodov, no podľa dostupných informácií môže ísť o 30 až 50 osôb.

Británia už v minulosti prijala malý počet detí v rámci súkromnej iniciatívy Projekt Čistá nádej. Súbežne sa pripravuje aj evakuácia palestínskych študentov, ktorí majú nastúpiť na britské univerzity.

Ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová priblížila, že evakuácia detí a budúcich študentov si vyžaduje "veľa diplomatickej práce, aby sme im pomohli opustiť Gazu a potom cestovať cez iné krajiny, aby sa mohli dostať do Spojeného kráľovstva".

(tasr, afp, max)

  |  

Denník dôstojníka z ruského zajatia sa po sto rokoch našiel kompletný

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote objavilo posledný, dlho hľadaný fragment denníka vojnového zajatca Gézu Haynika, rodáka z Rimavskej Soboty.

Žurnalista a vojak rakúsko-uhorskej armády si počas rokov 1916 až 1918 zapisoval svoje zážitky z východného frontu a zo zajateckého tábora v Nižnom Novgorode. Už v roku 2021 múzeum vydalo dvojjazyčnú publikáciu založenú na troch dochovaných zošitoch, no príbeh sa považoval za ukončený posledným zápisom z 31. decembra 1917.

Až pri inventarizácii knižnice pred dvoma rokmi sa objavil štvrtý zošit, ktorý priniesol cenné svedectvo o Haynikovom návrate z ruského zajatia.

V poznámkach písaných v ruskom kalendári, štýlom podobným predchádzajúcim zošitom, Haynik informuje o živote v tábore, politických správach, finančných účtoch a svojich plánoch do budúcna a potom rozpráva o svojom dobrodružnom návrate domov.

Múzeum plánuje pripraviť druhé, rozšírené vydanie publikácie, ktoré predstaví kompletný štvorzväzkový denník.

(tasr, max)