Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump sľubuje nulovú kriminalitu, v D.C. chce vyhlásiť stav núdze

Americký prezident Donald Trump oznámil plán vyhlásiť stav núdze a federalizovať Washington, D.C., čím reagoval na vyhlásenie starostky Muriel Bowserovej o odmietnutí spolupráce s imigračným úradom ICE.

V pozadí je spor o zdieľanie informácií o nelegálnych migrantoch, ktorý podľa kritikov narúša rovnováhu federálnych právomocí.

Trump sa zároveň pochválil nízkou kriminalitou v hlavnom meste po nasadení Národnej gardy, čo v auguste vyvolalo masové protesty. Na sociálnej sieti Truth Social tvrdil, že mesto „prekvitá“ a označil demokratov za hlavných odporcov poriadku.

Ovládanie Národnej gardy v D.C., ktorá ako jediná spadá priamo pod prezidenta, mu potenciálne poskytuje väčšiu moc než v iných štátoch.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump: Nenávisť medzi Putinom a Zelenským je osobná a veľmi intenzívna

Americký prezident Donald Trump priznal, že ukončenie rusko-ukrajinskej vojny je preňho oveľa ťažšie, než pôvodne predpokladal, píše Ukrajinska pravda.

Pred novinármi zdôraznil, že najväčšou prekážkou pri mierových rokovaniach je hlboká osobná nevraživosť medzi prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Podľa neho je nenávisť oboch lídrov taká intenzívna, že si sotva dokážu sadnúť za jeden stôl. Trump preto spochybnil, či priame rozhovory Kyjeva a Moskvy môžu vôbec priniesť výsledok, a naznačil, že by musel sám prevziať hlavnú úlohu sprostredkovateľa.

Zároveň pripustil, že rokovania by sa mohli uskutočniť už relatívne skoro, no nechcel špecifikovať konkrétny termín ani formát. Dodal len, že nezáleží na tom, či pôjde o samit alebo menšie stretnutie – dôležité je, aby sa dialóg vôbec začal.

Vyhlásenie prichádza krátko po tom, čo oznámil plán telefonovať s Putinom a po vyjadreniach Kremľa, že od rozhovorov s Ukrajinou nemožno čakať rýchle výsledky.

(lup)

Minúta  |  

DJ a jeho tím z Discordu zvrhli vládu. V Nepále sa začala digitálna revolta

Nepál prežíva nečakaný politický obrat – motorom zmien sa stal bývalý DJ Sudan Gurung a jeho skupina Hami Nepál. Pomocou aplikácií Discord a Instagram dokázali zmobilizovať tisíce mladých, čím vyvolali najmasívnejšie protesty za posledné desaťročie.

Demonštrácie, ktoré vypukli po zákaze sociálnych sietí a obvineniach z korupcie, si vyžiadali najmenej 72 obetí.

Premiér K. P. Sharma Oli rezignoval a skupina sa podieľa na formovaní novej dočasnej vlády. Dočasnou premiérkou má byť Sushila Karkiová, známa svojím tvrdým postojom voči korupcii.

Hoci Gurung a jeho spojenci tvrdia, že nemajú politické ambície, ich vplyv rastie. Organizujú výber kabinetu, zdôrazňujú nezávislosť súdnictva a žiadajú zmeny v ústave.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Česko aktivovalo systém na kontrolu dezinformácií počas volieb

Česká republika aktivovala systém rýchlej reakcie (RRS), ktorý má pred voľbami monitorovať potenciálne dezinformácie. Informáciu oficiálne nepotvrdili štátne inštitúcie, no jej nasadenie odhalil zahraničný investigatívny novinár Stéphane Luçon a potvrdil portál Demagog.cz.

Ako píše portál Reportéři on-line, RRS umožňuje vybraným organizáciám ako napríkald Demagog.cz, nahlasovať problematický obsah na sociálnych sieťach s prioritou.

Kritici však upozorňujú na vážne nedostatky v transparentnosti, absenciu kontrolných mechanizmov a potenciálne konflikty záujmov.

Podľa Luçona sa môžu fact-checkeri stať „mlynčekmi na obsah“, keďže napríklad Meta platí až 800 dolárov za každé overenie.

V Rumunsku už systém viedol k zásahom voči nezávislým novinárom bez vysvetlenia.

Znepokojenie vyvoláva aj skutočnosť, že veľké technologické firmy sa od modelu profesionálneho fact-checkingu odkláňajú. Elon Musk ho označil za nebezpečný, Mark Zuckerberg priznal jeho zlyhanie.

(lup)

Minúta  |  

Väčšina Nemcov sa obáva ruského útoku na krajinu NATO, ukázal prieskum

Po nedávnom incidente, keď ruské drony narušili poľský vzdušný priestor, rastie v Nemecku obava z možného útoku Ruska na niektorú z krajín NATO.

Podľa prieskumu inštitútu Insa sa až 62 percent Nemcov obáva takéhoto scenára, pričom najčastejšie sa spomínajú štáty ako Poľsko či Litva.

Mnohí vojenskí analytici zároveň pochybujú, že šlo len o nehodu – skôr to vnímajú ako zámerné testovanie reakcií Aliancie.

Zároveň až polovica respondentov podporuje tvrdší ekonomický postoj voči Moskve – chcú úplné zastavenie dodávok ruskej ropy a plynu do EÚ. Viac než polovica tiež súhlasí s tým, aby boli zmrazené ruské aktíva využité na pomoc Ukrajine.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Stúpajúca hladina oceánov môže postihnúť milióny Austrálčanov už o 25 rokov

Austrália varuje pred narastajúcimi dôsledkami klimatickej krízy, ktoré do roku 2050 ohrozia až 1,5 milióna jej obyvateľov. Najväčší vplyv bude mať stúpajúca hladina oceánov, pričom žiadna komunita v krajine nebude imúnna.

Podľa vládnej správy sa očakáva, že najviac zasiahne sever a odľahlé oblasti.

Minister pre klímu Chris Bowen zdôraznil, že každý krok smerom k nulovým emisiám pomáha predísť horším dopadom v budúcnosti.

Austrália preto plánuje sprísniť klimatické politiky a čoskoro oznámi nový emisný cieľ pre rok 2035.

Od zvolenia labouristickej vlády v roku 2022 už krajina investovala 3,6 miliardy dolárov do adaptačných opatrení. Ambíciou je znížiť emisie do roku 2030 o 43 percent a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Správa zároveň upozorňuje na tlak na zdravotníctvo, infraštruktúru a priemysel, čo môže zásadne ovplyvniť fungovanie krajiny.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.