Preskočiť na obsah
  |  

Extrémne leto pripravilo EÚ o 43 miliárd eur, tvrdí nová analýza

Európska únia čelila počas tohto leta krátkodobým ekonomickým stratám vo výške najmenej 43 miliárd eur v dôsledku extrémneho počasia – horúčav, sucha a povodní.

Vyplýva to z odhadov ekonómov z univerzity v Manheimme a ECB, ktorí svoje závery postavili na prepojení medzi klimatickými javmi a výkonom regiónov. Zistili napríklad, že stavebný sektor či doprava boli citeľne zasiahnuté.

Najväčší dopad pocítili krajiny ako Cyprus, Grécko, Malta a Bulharsko.

Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny odhad – nezohľadňuje lesné požiare ani kombinovaný efekt viacerých katastrof súčasne. Do roku 2029 by sa mohli škody vyšplhať až na 126 miliárd eur.

Podľa klimatického experta Svetovej banky Stéphana Hallegatta sú nepriaznivé ekonomické dopady omnoho rozsiahlejšie než len priame škody a často pretrvávajú dlhšie, než sa bežne predpokladá.

(tasr, lup)

  |  

Pšenica za autá. Výmenný obchod medzi Ruskom a Čínou je na vzostupe

V Rusku opäť ožíva výmenný obchod. V snahe obísť západné sankcie čoraz viac firiem vymieňa tovar za tovar – napríklad pšenicu za čínske autá, ľanové semená za spotrebiče či kovy za stavebný materiál.

Ruské ministerstvo hospodárstva dokonca vydalo návod, ako naturálne výmeny realizovať, a navrhlo vytvoriť platformu pre takýto typ obchodu. Hoci colná správa tvrdí, že ide o zanedbateľný podiel na celkovom obchode, analytici hovoria o narastajúcom trende.

Obavy čínskych bánk zo sekundárnych sankcií a odpojenie Ruska od SWIFTu podnecujú hľadanie alternatívnych spôsobov, ako uskutočňovať zahraničný obchod.

Výmenný obchod je ťažšie vystopovateľný a obchádza nutnosť medzinárodných prevodov. Okrem neho firmy používajú aj kryptomeny, hotovosť či sprostredkovateľov. Na rozdiel od 90. rokov teraz nie je príčinou nedostatok hotovosti, ale geopolitický tlak a sankcie.

(reuters, lup )

  |  

Wadephul: Rusko testuje Západ, NATO musí konať razantnejšie

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul varoval, že Rusko zámerne testuje odhodlanie západných krajín, a preto by mal Západ zvýšiť tlak na Moskvu.

V reakcii na narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska zdôraznil potrebu ráznej odpovede zo strany NATO. Podľa neho Putin nemá záujem ukončiť vojnu na Ukrajine a odmieta akékoľvek mierové rokovania.

Wadephul preto podporuje tvrdšie sankcie voči Rusku a apeluje na posilnenie obrany východného krídla Aliancie – vrátane premiestnenia protivzdušných systémov z Grécka a Španielska.

V súvislosti s nedávnymi incidentmi Poľsko zostrelilo niekoľko ruských dronov a aktivovalo článok 4 Severoatlantickej zmluvy. Podobný útok sa odohral aj v Rumunsku.

Drony boli podľa EÚ iránskej výroby a využívané Ruskom vo vojne na Ukrajine.

(tasr, lup)

  |  

Trump sľubuje nulovú kriminalitu, v D.C. chce vyhlásiť stav núdze

Americký prezident Donald Trump oznámil plán vyhlásiť stav núdze a federalizovať Washington, D.C., čím reagoval na vyhlásenie starostky Muriel Bowserovej o odmietnutí spolupráce s imigračným úradom ICE.

V pozadí je spor o zdieľanie informácií o nelegálnych migrantoch, ktorý podľa kritikov narúša rovnováhu federálnych právomocí.

Trump sa zároveň pochválil nízkou kriminalitou v hlavnom meste po nasadení Národnej gardy, čo v auguste vyvolalo masové protesty. Na sociálnej sieti Truth Social tvrdil, že mesto „prekvitá“ a označil demokratov za hlavných odporcov poriadku.

Ovládanie Národnej gardy v D.C., ktorá ako jediná spadá priamo pod prezidenta, mu potenciálne poskytuje väčšiu moc než v iných štátoch.

(reuters, lup)

  |  

Trump: Nenávisť medzi Putinom a Zelenským je osobná a veľmi intenzívna

Americký prezident Donald Trump priznal, že ukončenie rusko-ukrajinskej vojny je preňho oveľa ťažšie, než pôvodne predpokladal, píše Ukrajinska pravda.

Pred novinármi zdôraznil, že najväčšou prekážkou pri mierových rokovaniach je hlboká osobná nevraživosť medzi prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Podľa neho je nenávisť oboch lídrov taká intenzívna, že si sotva dokážu sadnúť za jeden stôl. Trump preto spochybnil, či priame rozhovory Kyjeva a Moskvy môžu vôbec priniesť výsledok, a naznačil, že by musel sám prevziať hlavnú úlohu sprostredkovateľa.

Zároveň pripustil, že rokovania by sa mohli uskutočniť už relatívne skoro, no nechcel špecifikovať konkrétny termín ani formát. Dodal len, že nezáleží na tom, či pôjde o samit alebo menšie stretnutie – dôležité je, aby sa dialóg vôbec začal.

Vyhlásenie prichádza krátko po tom, čo oznámil plán telefonovať s Putinom a po vyjadreniach Kremľa, že od rozhovorov s Ukrajinou nemožno čakať rýchle výsledky.

(lup)

  |  

DJ a jeho tím z Discordu zvrhli vládu. V Nepále sa začala digitálna revolta

Nepál prežíva nečakaný politický obrat – motorom zmien sa stal bývalý DJ Sudan Gurung a jeho skupina Hami Nepál. Pomocou aplikácií Discord a Instagram dokázali zmobilizovať tisíce mladých, čím vyvolali najmasívnejšie protesty za posledné desaťročie.

Demonštrácie, ktoré vypukli po zákaze sociálnych sietí a obvineniach z korupcie, si vyžiadali najmenej 72 obetí.

Premiér K. P. Sharma Oli rezignoval a skupina sa podieľa na formovaní novej dočasnej vlády. Dočasnou premiérkou má byť Sushila Karkiová, známa svojím tvrdým postojom voči korupcii.

Hoci Gurung a jeho spojenci tvrdia, že nemajú politické ambície, ich vplyv rastie. Organizujú výber kabinetu, zdôrazňujú nezávislosť súdnictva a žiadajú zmeny v ústave.

(reuters, lup)