Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kazetová munícia zabila viac ako tisíc civilistov, väčšinu na Ukrajine

Kazetová munícia spôsobila na Ukrajine od začiatku ruskej invázie už viac než 1 200 civilných obetí, upozorňuje výročná správa Koalície proti kazetovej munícii (CMC).

Rusko tento druh munície podľa správy používa masívne od prvého dňa vojny, pričom Ukrajina ju nasadila v menšej miere.

Len v roku 2023 zaznamenala CMC na Ukrajine najmenej 193 obetí z celosvetovo 314. Skutočný počet je však pravdepodobne vyšší, keďže údaje z desiatok útokov chýbajú.

Kazetová munícia sa po výbuchu rozptýli na menšie nálože a mnohé nevybuchnuté bomby ostávajú na území ako nášľapné míny.

Rusko, Ukrajina ani USA sa k dohovoru o zákaze tejto zbrane nepripojili. Kritiku si v roku 2023 vyslúžili aj Spojené štáty, ktoré ju dodali Ukrajine.

Litva ako prvá krajina zmluvu vypovedala pre rastúce obavy z ruskej agresie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zapletalová aj Ledecká zabojujú v Tokiu o finále, Bolovú zatiaľ obídu

Slovenské atlétky Emma Zapletalová a Daniela Ledecká sa na majstrovstvách sveta v Tokiu predstavia v semifinále behu na 400 m prekážok, pričom sa vyhnú priamemu súboju s hlavnou favoritkou Femke Bolovou.

Zapletalová pobeží v prvom semifinále v piatej dráhe, kde má tretí najlepší osobný rekord spomedzi pretekárok (53,18). Ledecká nastúpi v treťom behu a hoci s časom 54,69 patrí medzi outsiderky, môže ešte prekvapiť.

Do finále sa kvalifikujú dve najrýchlejšie z každého behu a dve ďalšie podľa času.

V rozbehoch si Zapletalová viedla veľmi dobre – dosiahla šiesty najlepší čas (54,15) a skončila druhá za Američankou Jonesovou. Ledecká obsadila celkové 17. miesto (54,86).

Finále je na programe v piatok popoludní.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko varuje Európu: pôjdeme po každom, kto siahne na náš majetok

Rusko varovalo, že podnikne kroky proti akémukoľvek štátu, ktorý sa pokúsi zmocniť jeho zmrazeného majetku. Reaguje tak na plány EÚ využiť miliardy dolárov zo zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová presadzuje návrh na financovanie obrany Kyjeva práve z týchto prostriedkov.

Podobný plán zvažuje aj Európska centrálna banka – použiť výnosy zo splatných ruských dlhopisov na tzv. „reparačnú pôžičku“.

Ostrú reakciu predviedol bývalý prezident Dmitrij Medvedev, ktorý označil krok za krádež a pohrozil dlhodobým „prenasledovaním“ EÚ aj jednotlivcov z Bruselu.

Rusko plánuje využiť všetky dostupné súdy – aj mimosúdne prostriedky – na ochranu svojich aktív. Moskva zároveň varuje, že takéto kroky podkopú dôveru v západné meny a dlhopisy.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Extrémne leto pripravilo EÚ o 43 miliárd eur, tvrdí nová analýza

Európska únia čelila počas tohto leta krátkodobým ekonomickým stratám vo výške najmenej 43 miliárd eur v dôsledku extrémneho počasia – horúčav, sucha a povodní.

Vyplýva to z odhadov ekonómov z univerzity v Manheimme a ECB, ktorí svoje závery postavili na prepojení medzi klimatickými javmi a výkonom regiónov. Zistili napríklad, že stavebný sektor či doprava boli citeľne zasiahnuté.

Najväčší dopad pocítili krajiny ako Cyprus, Grécko, Malta a Bulharsko.

Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny odhad – nezohľadňuje lesné požiare ani kombinovaný efekt viacerých katastrof súčasne. Do roku 2029 by sa mohli škody vyšplhať až na 126 miliárd eur.

Podľa klimatického experta Svetovej banky Stéphana Hallegatta sú nepriaznivé ekonomické dopady omnoho rozsiahlejšie než len priame škody a často pretrvávajú dlhšie, než sa bežne predpokladá.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Pšenica za autá. Výmenný obchod medzi Ruskom a Čínou je na vzostupe

V Rusku opäť ožíva výmenný obchod. V snahe obísť západné sankcie čoraz viac firiem vymieňa tovar za tovar – napríklad pšenicu za čínske autá, ľanové semená za spotrebiče či kovy za stavebný materiál.

Ruské ministerstvo hospodárstva dokonca vydalo návod, ako naturálne výmeny realizovať, a navrhlo vytvoriť platformu pre takýto typ obchodu. Hoci colná správa tvrdí, že ide o zanedbateľný podiel na celkovom obchode, analytici hovoria o narastajúcom trende.

Obavy čínskych bánk zo sekundárnych sankcií a odpojenie Ruska od SWIFTu podnecujú hľadanie alternatívnych spôsobov, ako uskutočňovať zahraničný obchod.

Výmenný obchod je ťažšie vystopovateľný a obchádza nutnosť medzinárodných prevodov. Okrem neho firmy používajú aj kryptomeny, hotovosť či sprostredkovateľov. Na rozdiel od 90. rokov teraz nie je príčinou nedostatok hotovosti, ale geopolitický tlak a sankcie.

(reuters, lup )

Minúta  |  

Wadephul: Rusko testuje Západ, NATO musí konať razantnejšie

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul varoval, že Rusko zámerne testuje odhodlanie západných krajín, a preto by mal Západ zvýšiť tlak na Moskvu.

V reakcii na narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska zdôraznil potrebu ráznej odpovede zo strany NATO. Podľa neho Putin nemá záujem ukončiť vojnu na Ukrajine a odmieta akékoľvek mierové rokovania.

Wadephul preto podporuje tvrdšie sankcie voči Rusku a apeluje na posilnenie obrany východného krídla Aliancie – vrátane premiestnenia protivzdušných systémov z Grécka a Španielska.

V súvislosti s nedávnymi incidentmi Poľsko zostrelilo niekoľko ruských dronov a aktivovalo článok 4 Severoatlantickej zmluvy. Podobný útok sa odohral aj v Rumunsku.

Drony boli podľa EÚ iránskej výroby a využívané Ruskom vo vojne na Ukrajine.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.