Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trstenský v Šaštíne: Spoločnosť sa musí zjednotiť ako Mária pod krížom

Na Národnej púti v Šaštíne-Strážach, pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie, vyzval spišský biskup František Trstenský k jednote spoločnosti.

Mária podľa neho ukazuje, ako kráčať spolu aj napriek rozdielom – politickým, názorovým či cirkevným. Na omši sa zúčastnil aj prezident Peter Pellegrini.

Trstenský zdôraznil, že cirkev by nemala podliehať pesimizmu, ale prinášať nádej a byť otvorená Bohu. Spoločnosť by sa podľa neho mala učiť z príkladu Márie, ktorá zostala pevná aj pod krížom.

Motto púte – „pútnička nádeje“ – má inšpirovať k duchovnej súdržnosti.

Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márii je najsilnejšia práve v Šaštíne, kde sa nachádza milostivá socha z roku 1564.

Sviatok patrónky Slovenska pripomína potrebu spoločného dobra a duchovného prepojenia, ktoré Trstenský označil za cestu k silnejšiemu Slovensku.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Západ s Ruskom stále obchoduje. USA a EÚ od neho kupujú plyn aj hnojivá

Hoci Rusko už tri roky vedie vojnu proti Ukrajine a Západ zaviedol množstvo sankcií, obchod s Moskvou naďalej prebieha.

EÚ a USA stále dovážajú ruské suroviny v hodnote miliárd eur, vrátane plynu, hnojív, železa, uránu či paládia.

Dovoz do EÚ síce od roku 2021 výrazne klesol – napríklad podiel ruskej ropy padol z 29 percent na dve percentá – no Rusko je dnes najväčším exportérom hnojív do EÚ s podielom 34 percent.

Spojené štáty vlani doviezli z Ruska tovar za 2,5 miliardy dolárov vrátane uránu a paládia.

Prezident Trump pohrozil novými sankciami, ak sa k nim pridajú všetky štáty NATO. Zatiaľ to však vyzerá, že ekonomické väzby majú prednosť pred geopolitikou – minimálne v oblasti strategických surovín, ktoré Západ stále nakupuje, hoci obchody postupne oslabujú.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Kazetová munícia zabila viac ako tisíc civilistov, väčšinu na Ukrajine

Kazetová munícia spôsobila na Ukrajine od začiatku ruskej invázie už viac než 1 200 civilných obetí, upozorňuje výročná správa Koalície proti kazetovej munícii (CMC).

Rusko tento druh munície podľa správy používa masívne od prvého dňa vojny, pričom Ukrajina ju nasadila v menšej miere.

Len v roku 2023 zaznamenala CMC na Ukrajine najmenej 193 obetí z celosvetovo 314. Skutočný počet je však pravdepodobne vyšší, keďže údaje z desiatok útokov chýbajú.

Kazetová munícia sa po výbuchu rozptýli na menšie nálože a mnohé nevybuchnuté bomby ostávajú na území ako nášľapné míny.

Rusko, Ukrajina ani USA sa k dohovoru o zákaze tejto zbrane nepripojili. Kritiku si v roku 2023 vyslúžili aj Spojené štáty, ktoré ju dodali Ukrajine.

Litva ako prvá krajina zmluvu vypovedala pre rastúce obavy z ruskej agresie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zapletalová aj Ledecká zabojujú v Tokiu o finále, Bolovú zatiaľ obídu

Slovenské atlétky Emma Zapletalová a Daniela Ledecká sa na majstrovstvách sveta v Tokiu predstavia v semifinále behu na 400 m prekážok, pričom sa vyhnú priamemu súboju s hlavnou favoritkou Femke Bolovou.

Zapletalová pobeží v prvom semifinále v piatej dráhe, kde má tretí najlepší osobný rekord spomedzi pretekárok (53,18). Ledecká nastúpi v treťom behu a hoci s časom 54,69 patrí medzi outsiderky, môže ešte prekvapiť.

Do finále sa kvalifikujú dve najrýchlejšie z každého behu a dve ďalšie podľa času.

V rozbehoch si Zapletalová viedla veľmi dobre – dosiahla šiesty najlepší čas (54,15) a skončila druhá za Američankou Jonesovou. Ledecká obsadila celkové 17. miesto (54,86).

Finále je na programe v piatok popoludní.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko varuje Európu: pôjdeme po každom, kto siahne na náš majetok

Rusko varovalo, že podnikne kroky proti akémukoľvek štátu, ktorý sa pokúsi zmocniť jeho zmrazeného majetku. Reaguje tak na plány EÚ využiť miliardy dolárov zo zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová presadzuje návrh na financovanie obrany Kyjeva práve z týchto prostriedkov.

Podobný plán zvažuje aj Európska centrálna banka – použiť výnosy zo splatných ruských dlhopisov na tzv. „reparačnú pôžičku“.

Ostrú reakciu predviedol bývalý prezident Dmitrij Medvedev, ktorý označil krok za krádež a pohrozil dlhodobým „prenasledovaním“ EÚ aj jednotlivcov z Bruselu.

Rusko plánuje využiť všetky dostupné súdy – aj mimosúdne prostriedky – na ochranu svojich aktív. Moskva zároveň varuje, že takéto kroky podkopú dôveru v západné meny a dlhopisy.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Extrémne leto pripravilo EÚ o 43 miliárd eur, tvrdí nová analýza

Európska únia čelila počas tohto leta krátkodobým ekonomickým stratám vo výške najmenej 43 miliárd eur v dôsledku extrémneho počasia – horúčav, sucha a povodní.

Vyplýva to z odhadov ekonómov z univerzity v Manheimme a ECB, ktorí svoje závery postavili na prepojení medzi klimatickými javmi a výkonom regiónov. Zistili napríklad, že stavebný sektor či doprava boli citeľne zasiahnuté.

Najväčší dopad pocítili krajiny ako Cyprus, Grécko, Malta a Bulharsko.

Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny odhad – nezohľadňuje lesné požiare ani kombinovaný efekt viacerých katastrof súčasne. Do roku 2029 by sa mohli škody vyšplhať až na 126 miliárd eur.

Podľa klimatického experta Svetovej banky Stéphana Hallegatta sú nepriaznivé ekonomické dopady omnoho rozsiahlejšie než len priame škody a často pretrvávajú dlhšie, než sa bežne predpokladá.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.