Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tlak na FBI silnie. Patel musí vysvetľovať zmiznuté dokumenty o Epsteinovi

Šéf FBI Kash Patel čelí ostrému vypočúvaniu v Snemovni reprezentantov, ktoré sa sústreďuje na jeho rolu vo vyšetrovaní prípadu Jeffreyho Epsteina.

Už počas utorkového senátneho výboru Patel obhajoval svoje kroky a tvrdil, že FBI nemá dôkazy na podporu tvrdení o rozsiahlej sieti vplyvných osôb zapojených do Epsteinových trestných činov.

Kritici, vrátane republikána Thomasa Massieho, však spochybňujú uzavretie vyšetrovania a odmietnutie zverejniť ďalšie dokumenty. Napätie narastá aj vnútri Trumpovej základne, kde niektorí očakávali väčšie odhalenia.

Americký prezident Donald Trump, bývalý Epsteinov známy, medzitým žiada svojich priaznivcov, aby kauzu uzavreli ako politickú manipuláciu.

Prípad tak odhaľuje nielen citlivé spory v rámci americkej justície, ale aj rozkol medzi prezidentom a časťou jeho hnutia MAGA.

Ministerstvo spravodlivosti aktuálne odovzdáva súvisiace materiály Snemovni.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. žiada mier v Gaze a prepustenie rukojemníkov

Pápež Lev XIV. opäť kritizoval podmienky, v akých žijú Palestínčania v Pásme Gazy. Počas stredajšej audiencie vo Vatikáne vyjadril solidaritu s civilistami, ktorí podľa neho žijú v neľudských podmienkach a nútene ich vysídľujú.

Zároveň vyzval na okamžité prímerie medzi Izraelom a Hamasom a na prepustenie všetkých rukojemníkov. Pápež apeloval aj na veriacich, aby sa modlili za mier a spravodlivosť.

Jeho výzvy prichádzajú v čase, keď izraelská armáda spustila rozsiahly pozemný útok na mesto Gaza. Obyvatelia ho označujú za najintenzívnejšie bombardovanie za celé dva roky vojny.

Lev XIV., prvý americký pápež, v uplynulých týždňoch zintenzívňuje svoje výzvy na ukončenie násilia. Začiatkom mesiaca sa stretol s izraelským prezidentom Isaacom Herzogom a obaja vyjadrili smútok nad tragickou situáciou v Gaze.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Slovenské národné múzeum odstúpilo od zmluvy o rekonštrukcii Krásnej Hôrky

Slovenské národné múzeum odstúpilo od zmluvy so spoločnosťou MBM-GROUP, ktorá realizuje rekonštrukciu hradu Krásna Hôrka.

Odstúpenie doručili zhotoviteľovi 12. septembra, pričom dôvodom má byť podľa Slovenského národného múzea neinformovanie o konkrétnych subdodávateľoch. Firma MBM-GROUP však toto tvrdenie odmieta a považuje odstúpenie za neplatné, na čo plánuje reagovať právnou obranou.

MBM-GROUP uvádza, že subdodávateľov oznámila písomne už v roku 2023 a má k tomu písomné dôkazy.

Spoločnosť zároveň kritizuje nečinnosť múzea, ktoré podľa nej neaktualizovalo projektovú dokumentáciu, často menilo projektový tím a neplatilo za objednané práce, pričom neuhradené záväzky presahujú tri milióny eur.

Firma napriek tomu poskytuje maximálnu súčinnosť, aby rekonštrukcia mohla pokračovať a verí, že ide o zlyhanie jednotlivcov a nie účelové konanie zo strany objednávateľa.

Rekonštrukcia hradu Krásna Hôrka trvá od požiaru v roku 2012. Projekt s rozpočtom takmer 35 miliónov eur začal v auguste 2022, pričom pôvodný termín dokončenia bol august 2025, no práce stále neukončili a Slovenské národné múzeum zaznamenalo viaceré problémy a zdržania.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Štátna volebná komisia rozdala pokuty politickým stranám za prijatie darov

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) dostalo od štátnej volebnej komisie pokutu vo výške 110 eur za prijatie drobných peňažných darov z Českej republiky v roku 2024.

Išlo o tri dary v celkovej hodnote 55 eur od troch osôb bez trvalého pobytu na Slovensku, čo je podľa zákona o politických stranách zakázané. PS tieto dary vrátilo a pokutu zaplatí.

Okrem PS rieši štátna komisia aj prípad mimoparlamentných strán Demokrati a Team Bratislava. Demokrati čelia podozreniu z prijatia daru 100 eur od občianskeho združenia TechPark a Team Bratislava prijal v roku 2024 dar osemtisíc eur od zahraničnej právnickej osoby Friedrich-Naumann-Stiftung, čo môže predstavovať porušenie zákona.

Mimoparlamentná strana Alternatíva pre Slovensko dostala pokutu päťtisíc eur za nezverejnenie zoznamu osôb, ktoré prispeli na jej činnosť v roku 2024, ako aj za nezverejnenie údajov o prijatých pôžičkách.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Putin láka Američanov späť do ruského ropného projektu Sachalin-1

Rusko signalizuje záujem o opätovné nadviazanie energetickej spolupráce s USA. Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov uviedol, že Moskva je pripravená prehĺbiť dialóg s Washingtonom, pričom ako konkrétny príklad spomenul projekt Sachalin-1.

Ide o ropno-plynový projekt, v ktorom mal americký Exxon Mobil pred inváziou na Ukrajinu 30-percentný podiel. Ten spoločnosť stratila po tom, ako v roku 2022 ukončila svoje pôsobenie v Rusku a odpísala straty vo výške 4,6 miliardy dolárov.

Ruský prezident Vladimir Putin však nedávno podpísal dekrét, ktorý by umožnil návrat zahraničných investorov vrátane Exxon Mobilu späť do projektu.

Zaujímavosťou je, že podpis dekrétu sa zhodoval so samitom Putina a prezidenta USA Donalda Trumpa na Aljaške, kde sa rokovalo o hospodárskej spolupráci a o mieri na Ukrajine.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Vláda schválila návrh zákona o adresnej energopomoci

Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o adresnej energopomoci, ktorého podrobnosti má určiť nariadenie vlády.

Zákon stanovuje, že energopomoc pre domácnosti budú poskytovať prostredníctvom určenia ceny v elektroenergetike, plynárenstve a tepelnej energetike, prípadne formou energopoukážok. Nárok na túto pomoc budú mať domáce hospodárstva s príjmom nižším, ako stanoví príslušné vládne nariadenie.

Ministerstvo hospodárstva SR bude elektronicky informovať domácnosti o tom, či majú nárok na energopomoc a v akej forme.

Prípadné námietky voči nepriznaniu pomoci je možné podať do 60 dní odo dňa vzniku práva na energopomoc alebo od doručenia energopoukážky.

Ďalšie nariadenie vlády detailne určí kritériá, ako je druh pobytu na adrese odberného miesta, rozsah údajov na výpočet príjmu a spôsob hodnotenia veľkosti domácnosti na určenie nároku na energopomoc.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.