Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska komisia plánuje clá a sankcie na izraelský tovar a predstaviteľov vlády

Portál Politico informuje, že Európska komisia v stredu 17. septembra 2025 navrhla zastaviť dohodu o voľnom obchode s Izraelom a uvaliť clá na izraelský tovar v hodnote približne 5,8 miliardy eur v reakcii na vojnu v Pásme Gazy.

Tiež navrhla sankcie voči dvom radikálnym ministrom v izraelskej vláde – ministrovi národnej bezpečnosti Itamarovi Ben Gvirovi a ministrovi financií Bezalelovi Smotričovi – ako aj voči násilným osadníkom a členom Hamasu.

Najvyššia predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová zdôraznila, že cieľom nie je trestať Izrael, ale zlepšiť humanitárnu situáciu v Gaze.

Podľa Politico navrhované opatrenia predstavujú zásadný zlom v obchodných vzťahoch EÚ s Izraelom a vyžadujú súhlas členských štátov, pričom niektoré krajiny pôvodné návrhy odmietajú. Izrael reagoval hneď a kritizoval ich ako posilňovanie teroristických organizácií.

Európske opatrenia potenciálne ovplyvnia približne 37 percent izraelského vývozu do EÚ, pričom obchod v oblasti služieb a finančných transakcií zostáva nedotknutý.

(sie)

Minúta  |  

Drucker chce ušetriť milióny tým, že zmení sieť škôl

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) oznámil, že časť úspor potrebných v rámci konsolidačných opatrení ministerstva bude hľadať prostredníctvom „racionalizácie siete škôl“.

Už začiatkom roka prezentoval úsporné opatrenia v hodnote 125 miliónov eur, ktoré súviseli so zvýšením platov v školstve. Teraz je potrebné nájsť ešte približne 50 až 55 miliónov eur, najmä prostredníctvom úprav v sieti škôl.

Drucker zdôraznil, že cieľom racionalizácie nie je šetriť na úkor kvality, ale zvýšiť kvalitu vzdelávania. Ukazuje sa, že malé školy, kde sa vynakladá viac peňazí na žiaka, dosahujú horšie výsledky v testovaní vedomostí.

Racionalizácia však nemusí znamenať zatváranie škôl, ale ich spájanie do väčších celkov s jedným manažmentom, čo prispeje k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a personálnemu prekrytiu.

Celkové úsporné opatrenia sa odhadujú na 180 miliónov eur, pričom rozpočet ministerstva školstva má zároveň vzrásť až o 600 miliónov eur.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Peskov: Sankcie nefungujú, EÚ aj tak kupuje naše suroviny za miliardy

Kremeľ tvrdí, že plán EÚ na rýchlejšie ukončenie dovozu ruskej ropy a plynu nebude mať na Moskvu žiadny vplyv. Hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že sankcie nedokážu zmeniť postoj Ruska, ktoré vraj obhajuje svoje národné záujmy.

Vyjadrenia prišli deň po tom, čo šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila zámer EÚ urýchliť odklon od ruských fosílnych palív – po telefonáte s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Peskov pripomenul, že Rusko zvláda tlak zo Západu už tri roky, hoci ruská ekonomika zároveň čelí vysokej inflácii a rastúcemu rozpočtovému deficitu, spôsobenému najmä vojenskými výdavkami.

Zároveň poukázal na to, že EÚ napriek sankciám stále vo veľkom nakupuje ruskú energiu, vrátane skvapalneného plynu a obohateného uránu. Dovoz ropy a zemného plynu síce výrazne klesol, no nie úplne.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Zamestnancovi envirorezortu doručili s jedlom výzvu na zabitie Tarabu

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) zverejnil na Facebooku status, v ktorom informuje o incidente s donáškovou spoločnosťou Bolt.

Podľa jeho slov si zamestnanec ministerstva objednal jedlo, ktoré mu táto spoločnosť doručila spolu s urážlivou výzvou na jeho zabitie. "Ministerstvo PROTI životnému prostrediu," píše sa na taške spolu s hashtagom "Zabi Tarabu, zachrániš les".

Minister priložil k statusu aj fotografiu pracovníka Boltu, ktorý sa s touto výzvou odfotil pred bezpečnostnou kamerou ministerstva životného prostredia.

(red)

Minúta  |  

Tlak na FBI silnie. Patel musí vysvetľovať zmiznuté dokumenty o Epsteinovi

Šéf FBI Kash Patel čelí ostrému vypočúvaniu v Snemovni reprezentantov, ktoré sa sústreďuje na jeho rolu vo vyšetrovaní prípadu Jeffreyho Epsteina.

Už počas utorkového senátneho výboru Patel obhajoval svoje kroky a tvrdil, že FBI nemá dôkazy na podporu tvrdení o rozsiahlej sieti vplyvných osôb zapojených do Epsteinových trestných činov.

Kritici, vrátane republikána Thomasa Massieho, však spochybňujú uzavretie vyšetrovania a odmietnutie zverejniť ďalšie dokumenty. Napätie narastá aj vnútri Trumpovej základne, kde niektorí očakávali väčšie odhalenia.

Americký prezident Donald Trump, bývalý Epsteinov známy, medzitým žiada svojich priaznivcov, aby kauzu uzavreli ako politickú manipuláciu.

Prípad tak odhaľuje nielen citlivé spory v rámci americkej justície, ale aj rozkol medzi prezidentom a časťou jeho hnutia MAGA.

Ministerstvo spravodlivosti aktuálne odovzdáva súvisiace materiály Snemovni.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. žiada mier v Gaze a prepustenie rukojemníkov

Pápež Lev XIV. opäť kritizoval podmienky, v akých žijú Palestínčania v Pásme Gazy. Počas stredajšej audiencie vo Vatikáne vyjadril solidaritu s civilistami, ktorí podľa neho žijú v neľudských podmienkach a nútene ich vysídľujú.

Zároveň vyzval na okamžité prímerie medzi Izraelom a Hamasom a na prepustenie všetkých rukojemníkov. Pápež apeloval aj na veriacich, aby sa modlili za mier a spravodlivosť.

Jeho výzvy prichádzajú v čase, keď izraelská armáda spustila rozsiahly pozemný útok na mesto Gaza. Obyvatelia ho označujú za najintenzívnejšie bombardovanie za celé dva roky vojny.

Lev XIV., prvý americký pápež, v uplynulých týždňoch zintenzívňuje svoje výzvy na ukončenie násilia. Začiatkom mesiaca sa stretol s izraelským prezidentom Isaacom Herzogom a obaja vyjadrili smútok nad tragickou situáciou v Gaze.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.