Preskočiť na obsah
  |  

Nový francúzsky premiér čelí masovým štrajkom ako jeho predchodca

Nový francúzsky premiér Sébastien Lecornu bude vo štvrtok čeliť ďalšej vlne masových štrajkov, ktoré paralyzujú krajinu.

Dôvodom demonštrácií je podľa portálu Politico snaha premiéra získať podporu Socialistickej strany a presadiť francúzsky štátny rozpočet s integrovanými konsolidačnými opatreniami.

Lecornu v pondelok rokoval s odbormi a v stredu s vedením socialistov, ktoré jasne naznačilo vysoké nároky na spoluprácu.

Premiér zatiaľ nepredstavil verejnosti podrobnosti rozpočtu, ale sľúbil znížiť deficit, ktorý tento rok dosiahne 5,4 percenta HDP. Predchádzajúca vláda padla v dôsledku neúspešnej snahe o škrty takmer 44 miliárd eur.

Protesty sú najväčšie od hnutia žltých viest v rokoch 2018-2019. Lecornu zdôrazňuje potrebu zmien a dialógu s opozíciou aj odbormi na zvládnutie krízy.

(sie)

  |  

Vinič na východe napadlo zlaté žltnutie, vyhlásili karanténu

Vo vinohrade v obci Choňkovce (okres Sobrance) potvrdili výskyt nebezpečného ochorenia viniča – zlatého žltnutia. Ochorenie zistili vo vzorkách odrôd Müller-Thurgau a Frankovka modrá, ktoré odobrali odborníci z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

Na základe výsledkov analýzy Okresný úrad Michalovce vyhlásil karanténu a určil vymedzenú oblasť: samotné Choňkovce ako zamorenú zónu a celý okres Sobrance ako nárazníkovú zónu.

V zamorenej zóne platí zákaz dosádzania viniča a povinnosť likvidácie všetkých napadnutých rastlín vrátane koreňov. Rastliny musia byť spálené, náradie dezinfikované a nové výmladky systematicky odstraňované. Nariadené sú minimálne dva postreky proti cikádke Scaphoideus titanus, ktorá je hlavným prenášačom choroby. Ošetrené listy sa nesmú využívať na potravinárske účely.

V nárazníkovej zóne zaviedli intenzívny monitoring aj na bezpríznakových rastlinách, povinné vzorkovanie nových výsadieb a prísna kontrola množiteľských porastov.

Nové vinohrady možno vysádzať až po dvojročnej prestávke, počas ktorej je nutné vysadiť plodinu, ktorá nie je hostiteľom zlatého žltnutia viniča.

(tasr, max)

  |  

Slovensko v Únii nehľadá konflikt, ale ochranu svojej ekonomiky, tvrdí Blanár

Slovensko nechce svojím postojom v Európskej únii narúšať jednotu, ale chrániť vlastnú ekonomiku a zároveň prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti celej Únie. V diskusii TASR TV to zdôraznil minister zahraničia Juraj Blanár (Smer).

Reagoval tak na kritiku opozície ohľadom podmienenej podpory Slovenska k pripravovanému 19. balíčku protiruských sankcií. Premiér Robert Fico (Smer) nedávno spojil súhlas Slovenska s balíkom sankcií s otvorením diskusie o témach, ktoré považuje za kľúčové pre slovenskú ekonomiku.

„To, čo tu bolo predtým prijaté, či už to bol Green Deal alebo aktivistický prístup k odpájaniu sa od energií, poškodzuje celú Európsku úniu, lebo strácame konkurencieschopnosť,“ vyhlásil Blanár.

Upozornil, že pokles konkurencieschopnosti Únie sa priamo prejaví na životnej úrovni občanov. Pripomenul tiež, že dnes sa v Európe opäť hovorí o jadrovej energetike, ktorú Slovensko dlhodobo podporuje.

Blanár vyzdvihol aj ekonomický rozmer rokovaní s Ukrajinou a prípravu spoločného zasadnutia vlád v októbri. Zároveň ocenil Ficovu cestu do Číny a následné stretnutie s ukrajinským prezidentom, ktoré podľa neho iniciovala ukrajinská strana.

Medzivládne konzultácie českého a slovenského kabinetu sú aktuálne pozastavené, šéf diplomacie je však presvedčený, že vzájomná spolupráca pokračuje a po októbrových voľbách v Českej republike na ňu bude možné nadviazať.

(tasr, max)

  |  

Izrael tvrdí, že v Gaze zasiahol vyše 150 cieľov, hlásia civilné obete

Izraelská armáda v stredu oznámila, že počas pozemnej operácie v meste Gaza zasiahla už viac než 150 cieľov, ktoré označila za teroristické. Útoky podľa armády podporujú jednotky operujúce priamo v teréne.

Ofenzíva sa začala v utorok a má byť zameraná na likvidáciu infraštruktúry Hamasu. Palestínske úrady hlásia 17 mŕtvych, medzi nimi aj tehotnú ženu.

Izrael pred zásahom vyzval civilistov, aby sa presunuli na juh Pásma Gazy, kde však humanitárna situácia zostáva napätá. Podľa izraelskej armády sa v meste Gaza nachádzajú tisíce militantov Hamasu. Operácia tak zrejme potrvá niekoľko dní a možno aj týždňov.

(tasr, lup)

  |  

Európska komisia plánuje clá a sankcie na izraelský tovar a predstaviteľov vlády

Portál Politico informuje, že Európska komisia v stredu 17. septembra 2025 navrhla zastaviť dohodu o voľnom obchode s Izraelom a uvaliť clá na izraelský tovar v hodnote približne 5,8 miliardy eur v reakcii na vojnu v Pásme Gazy.

Tiež navrhla sankcie voči dvom radikálnym ministrom v izraelskej vláde – ministrovi národnej bezpečnosti Itamarovi Ben Gvirovi a ministrovi financií Bezalelovi Smotričovi – ako aj voči násilným osadníkom a členom Hamasu.

Najvyššia predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová zdôraznila, že cieľom nie je trestať Izrael, ale zlepšiť humanitárnu situáciu v Gaze.

Podľa Politico navrhované opatrenia predstavujú zásadný zlom v obchodných vzťahoch EÚ s Izraelom a vyžadujú súhlas členských štátov, pričom niektoré krajiny pôvodné návrhy odmietajú. Izrael reagoval hneď a kritizoval ich ako posilňovanie teroristických organizácií.

Európske opatrenia potenciálne ovplyvnia približne 37 percent izraelského vývozu do EÚ, pričom obchod v oblasti služieb a finančných transakcií zostáva nedotknutý.

(sie)

  |  

Drucker chce ušetriť milióny tým, že zmení sieť škôl

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) oznámil, že časť úspor potrebných v rámci konsolidačných opatrení ministerstva bude hľadať prostredníctvom „racionalizácie siete škôl“.

Už začiatkom roka prezentoval úsporné opatrenia v hodnote 125 miliónov eur, ktoré súviseli so zvýšením platov v školstve. Teraz je potrebné nájsť ešte približne 50 až 55 miliónov eur, najmä prostredníctvom úprav v sieti škôl.

Drucker zdôraznil, že cieľom racionalizácie nie je šetriť na úkor kvality, ale zvýšiť kvalitu vzdelávania. Ukazuje sa, že malé školy, kde sa vynakladá viac peňazí na žiaka, dosahujú horšie výsledky v testovaní vedomostí.

Racionalizácia však nemusí znamenať zatváranie škôl, ale ich spájanie do väčších celkov s jedným manažmentom, čo prispeje k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a personálnemu prekrytiu.

Celkové úsporné opatrenia sa odhadujú na 180 miliónov eur, pričom rozpočet ministerstva školstva má zároveň vzrásť až o 600 miliónov eur.

(tasr, sie)