Preskočiť na obsah
  |  

Po vražde Kirka povedie organizáciu jeho manželka Erika

Erika Kirková sa stala generálnou riaditeľkou a predsedníčkou predstavenstva organizácie Turning Point USA. Tento krok nasleduje po tom, ako jej manžela zavraždili počas prejavu na podujatí na univerzite v štáte Utah. V predchádzajúcich rozhovoroch Charlie viacerým vedúcim pracovníkom povedal, že práve manželku si želá za nástupkyňu v prípade svojej smrti.

„Všetci v Turning Point USA máme špeciálnu úlohu pri nosení plášťa Charlieho Kirka, a to dokončiť víziu priblížiť nás všetkých k nášmu Pánovi a podporovať prosperujúcu krajinu pre budúce generácie,“ ozrejmili na sociálnej sieti. Pripomenuli aj slová Kirka: „Máme krajinu, ktorú treba chrániť.“

Kirková pár dní po streľbe predstúpila pred verejnosť s tým, že misia a hlas jej manžela nezaniknú. Poslala aj odkaz tým, ktorí stáli za jeho smrťou: „Nemajú ani najmenšiu predstavu, čo spôsobili, ak si mysleli, že misia môjho manžela bola silná doteraz, neuvedomujú si, aký oheň rozpútali po celej krajine a aj mimo nej.“

Turning Point USA je americká nezisková organizácia, ktorá sa zasadzuje za konzervatívnu politiku na stredných a vysokých školách. Nebohý Kirk ju založil v roku 2012 spolu s Billom Montgomerym.

Podľa doterajších informácií je strelcom 22-ročný Tyler Robinson. Aktuálne čelí obvineniam za vraždu s priťažujúcimi okolnosťami. Prokurátori pre neho žiadajú trest smrti.

(max)

  |  

Únia zvažuje rýchlejší zákaz ruského plynu, tlak prišiel aj od Trumpa

Európska komisia pripravuje 19. balík sankcií proti Rusku, ktorý by mohol urýchliť zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu z Moskvy.

Podľa predstaviteľa Európskej únie návrh reaguje na tlak Washingtonu – americký prezident Donald Trump po telefonáte s Ursulou von der Leyenovou vyzval Európu, aby tvrdšie zasiahla proti ruským energetickým príjmom.

Tým dal jasne najavo, že len ak Brusel podnikne odvážnejšie kroky, bude pripravený sám zvýšiť tlak na Kremeľ. Jeho požiadavky zahŕňajú nielen úplné zastavenie nákupov ruskej ropy, ale aj uvalenie ciel na Čínu a Indiu, ktoré zostávajú hlavnými odberateľmi ruských fosílnych palív.

Vo štvrtok po stretnutí s britským premiérom poznamenal, že ak „cena ropy klesne, Putin nebude mať inú možnosť, ako ukončiť vojnu“.

V Únii už prebieha diskusia o úplnom ukončení dovozu ropy a plynu do 1. januára 2028, pričom zákaz krátkodobých kontraktov by mal vstúpiť do platnosti už v roku 2026. Návrh sankcií bude členským štátom oficiálne predstavený v piatok.

(reuters, max)

  |  

ZSSK má opäť výpadok online predajných systémov

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) má opäť vo štvrtok poobede výpadok, nefunguje e-shop ani aplikácia IDeme vlakom. ZSSK o tom informovala na svojej internetovej stránke.

„Lístok si môžete kúpiť bez poplatku za servis v pokladnici alebo u vlakového personálu,“ priblížil štátny železničný dopravca.

Podobný výpadok zasiahol ZSSK začiatkom mája aj začiatkom septembra. V oboch prípadoch problém po niekoľkých hodinách odstránili.

(tasr, est)

  |  

Dvaja tínedžeri hackli londýnsku dopravu, ochromili metro aj autobusy

Britská Národná kriminálna agentúra obvinila dvoch tínedžerov z kybernetického útoku na londýnsku verejnú dopravu. Útok sa stal vlani v auguste a zasiahol spoločnosť Transport for London, ktorá prevádzkuje metro a autobusovú sieť v metropole.

Tá vtedy priznala neoprávnený prístup k niektorým osobným údajom zákazníkov. Podľa BBC narušil útok jej služby na zhruba štvrťrok.

Obvinenými zo sprisahania podľa zákona o zneužívaní počítačov sú 19-ročný Thalha Jubair a 18-ročný Owen Flowers. Druhý menovaný je zároveň stíhaný aj v súvislosti s útokmi na americké zdravotnícke spoločnosti Sutter Health a SSM Health Care Corporation.

Vyšetrovatelia sa domnievajú, že mladíci boli napojení na hackerskú skupinu Scattered Spider, známu svojimi koordinovanými útokmi na veľké korporácie aj pod prezývkou UNC3944.

Skupinu verejnosť zaregistrovala najmä pre jej útoky na dve z najväčších kasínových a hazardných spoločností v Spojených štátoch.

(reuters, max)

  |  

Putin ma sklamal. Na Ukrajine stráca viac vojakov, než zabíja, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump počas návštevy Británie ostro kritizoval ruského lídra Vladimira Putina, keď priznal, že ho „naozaj sklamal“. Dodal, že na Ukrajine ruská armáda stráca viac vojakov, než zabíja.

Putin pritom vo štvrtok počas televízneho stretnutia s poprednými ruskými zákonodarcami konkretizoval, že na ukrajinskom fronte je aktuálne nasadených viac ako 700-tisíc ruských vojakov.

Na spoločnej tlačovej konferencii s britským premiérom Keirom Starmerom šéf Bieleho domu zdôraznil, že vojna by podľa neho vôbec nevypukla, ak by bol prezidentom v roku 2022, a že spočiatku považoval jej ukončenie za „najjednoduchšie“ vďaka svojmu vzťahu s ruským prezidentom.

Rokovania na Aljaške nepovažuje za chybu, no ich výsledkom bola frustrácia z Putinovej neochoty uzavrieť mier.

Starmer medzitým zdôraznil, že jediný spôsob, ako Kremeľ donútiť k ústupkom, je zvýšiť tlak. Podľa neho ruský prezident ukázal svoju pravú tvár inváziou na Ukrajinu a nedávnymi útokmi na Kyjev, ktoré zasiahli vládne budovy aj budovu organizácie Britskej rady v Kyjeve.

(tasr, afp, sky news, max)

  |  

Starmer a Trump sú jednotní v podpore Kyjeva, rozdielni v palestínskej otázke

Britský premiér Keir Starmer po stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom podotkol, že hľadali spôsoby, ako posilniť obrannú podporu Ukrajine a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil na trvalú mierovú dohodu.

Trump na spoločnej tlačovej konferencii priznal, že situácia na Ukrajine je zložitejšia, než očakával. „Sklamal ma. Naozaj ma sklamal,“ vyjadril sa k Putinovi. Opäť skritizoval aj krajiny, ktoré odoberajú ruskú ropu a poznamenal, že ak „cena ropy klesne, Putin nebude mať inú možnosť, ako ukončiť vojnu“.

Okrem Ukrajiny sa stretnutie sústredilo aj na Blízky východ. Starmer vyhlásil, že sa „absolútne zhodujú“ na potrebe mierového plánu pre Izrael a Palestínčanov, no šéf Bieleho domu odmietol uznanie Palestíny za štát a označil to za bod nezhody. Podľa neho je síce situácia zložitá, ale vyrieši sa.

Britský predseda vlády sa vyjadril aj k otázke migrácie. Podľa neho je dôležité, aby dohoda s Francúzskom „jeden dnu, jeden von“ o návrate migrantov fungovala. Trump ho však vyzval, aby v prípade potreby použil vojenskú silu.

Ocenil aj záväzok na zvýšenie výdavkov na obranu a dúfa, že Spojené štáty a Británia budú spolupracovať na obrane hodnôt slobody.

(reuters, max)