Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA sa snažia opäť získať leteckú základňu Bagram v Afganistane

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že pracuje na tom, aby Spojené štáty opäť získali leteckú základňu Bagram v Afganistane, o ktorú prišli v roku 2021, keď sa moci v Afganistane chopilo fundamentalistické hnutie Taliban.

„Keď sme opúšťali Afganistan, nechali sme tam svoju silu a dôstojnosť. Vzdali sme sa významnej leteckej základne v Bagrame. Snažíme sa ju získať späť, pretože ju potrebujeme. Chceme tú základňu späť,“ dodal Trump vo štvrtok v Londýne na spoločnej tlačovej konferencii s britským premiérom Keirom Starmerom.

Trump uviedol, že jedným z dôvodov, prečo chcú USA opäť získať základňu Bagram, je to, že sa nachádza „hodinu cesty od miesta, kde Čína vyrába svoje jadrové zbrane“. „Som veľmi sklamaný, že sa to ešte nevyriešilo,“ uviedol Trump, ktorý toto svoje vyhlásenie označil za „možno správu dňa“.

(tasr, afp, est)

Minúta  |  

Putin odmieta recesiu: ruská ekonomika stojí na pevných nohách

Vladimir Putin vyhlásil, že spomalenie rastu ruskej ekonomiky je úmyselným krokom na udržanie stability a obmedzenie inflácie. Zdôraznil, že recesia krajine nehrozí, hoci údaje centrálnej banky ukazujú dva po sebe idúce kvartály pokles HDP, čo bežne signalizuje technickú recesiu.

Podľa Putina je však ruský trh práce silný a od krízy má ekonomika stále ďaleko. Jeho postoj podporila aj guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullina.

Moskva sa naďalej vyrovnáva so sankciami zo strany Západu, ktoré mali oslabiť jej hospodárstvo po vojne na Ukrajine a anexii Krymu. Napriek tomu Rusko rástlo v rokoch 2023 a 2024 rýchlejšie ako krajiny G7, hoci prudko zvyšované úrokové sadzby už začínajú vývoj brzdiť.

Putin teda prezentuje ekonomické spomalenie nie ako dôsledok sankcií, ale ako vedomú stratégiu na zachovanie makroekonomickej rovnováhy.

(reuters, red)

Minúta  |  

Gazu zasiahli telekomunikačné výpadky, izraelské tanky postupujú

Izraelské sily majú pod kontrolou východné predmestia Gazy a v posledných dňoch intenzívne ostreľovali dve oblasti, odkiaľ môžu pokračovať do centrálnej a západnej časti mesta, kde sa ukrýva väčšina obyvateľov.

Ministerstvo zdravotníctva Gazy oznámilo, že za posledných 24 hodín zabili izraelské útoky alebo streľba najmenej 85 Palestínčanov, väčšinou v meste Gaza. Izraelská armáda potvrdila smrť štyroch vojakov.

Podľa hovorcu armády Nadava Šošaniho postupuje do mesta kombinácia pechoty, tankov a delostrelectva, podporovaná letectvom. Cieľom je zatlačiť Hamas a donútiť ho buď k dohode, alebo k prepusteniu rukojemníkov.

V Gaze je stále 48 rukojemníkov unesených 7. októbra 2023, izraelské úrady predpokladajú, že asi 20 z nich je ešte nažive. Hamas vo štvrtok oznámil, že sú rozptýlení po meste, a varoval, že po rozšírení operácií nikto z nich nebude vydaný „ani živý, ani mŕtvy“.

V celom Pásme Gazy sú prerušené telefónne linky aj internet, čo naznačuje, že pozemné operácie sa môžu čoskoro ešte vyostriť.

(reuters, est)

Minúta  |  

„Múr z dronov“ na východnej hranici. Únia reaguje na incident v Poľsku

Európska únia zvažuje vznik takzvaného „múru z dronov“ pozdĺž svojej východnej hranice. Myšlienku chce už budúci týždeň rozpracovať komisár pre obranu Andrius Kubilius na rokovaniach s ministrami obrany a zástupcami Ukrajiny.

Impulzom bol nedávny výskyt ruských dronov v poľskom vzdušnom priestore, ktorý odhalil slabiny európskej aj aliančnej protivzdušnej ochrany.

Aj keď poľské a NATO jednotky časť z nich zostrelili, incident potvrdil, že Únia potrebuje rýchlo posilniť svoje kapacity. Kubilius, bývalý litovský premiér a prvý európsky komisár pre obranu, uviedol, že systém by mal byť kombináciou senzorov, rušičiek a zbraní schopných včas detekovať a neutralizovať prichádzajúce drony.

Podľa neho je príliš skoro odhadovať náklady na takýto systém alebo to, ako dlho by trvalo jeho zavedenie, hoci niektoré verejné odhady analytikov naznačujú, že by sa to dalo realizovať do roka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po vražde Kirka povedie organizáciu jeho manželka Erika

Erika Kirková sa stala generálnou riaditeľkou a predsedníčkou predstavenstva organizácie Turning Point USA. Tento krok nasleduje po tom, ako jej manžela zavraždili počas prejavu na podujatí na univerzite v štáte Utah. V predchádzajúcich rozhovoroch Charlie viacerým vedúcim pracovníkom povedal, že práve manželku si želá za nástupkyňu v prípade svojej smrti.

„Všetci v Turning Point USA máme špeciálnu úlohu pri nosení plášťa Charlieho Kirka, a to dokončiť víziu priblížiť nás všetkých k nášmu Pánovi a podporovať prosperujúcu krajinu pre budúce generácie,“ ozrejmili na sociálnej sieti. Pripomenuli aj slová Kirka: „Máme krajinu, ktorú treba chrániť.“

Kirková pár dní po streľbe predstúpila pred verejnosť s tým, že misia a hlas jej manžela nezaniknú. Poslala aj odkaz tým, ktorí stáli za jeho smrťou: „Nemajú ani najmenšiu predstavu, čo spôsobili, ak si mysleli, že misia môjho manžela bola silná doteraz, neuvedomujú si, aký oheň rozpútali po celej krajine a aj mimo nej.“

Turning Point USA je americká nezisková organizácia, ktorá sa zasadzuje za konzervatívnu politiku na stredných a vysokých školách. Nebohý Kirk ju založil v roku 2012 spolu s Billom Montgomerym.

Podľa doterajších informácií je strelcom 22-ročný Tyler Robinson. Aktuálne čelí obvineniam za vraždu s priťažujúcimi okolnosťami. Prokurátori pre neho žiadajú trest smrti.

(max)

Minúta  |  

Únia zvažuje rýchlejší zákaz ruského plynu, tlak prišiel aj od Trumpa

Európska komisia pripravuje 19. balík sankcií proti Rusku, ktorý by mohol urýchliť zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu z Moskvy.

Podľa predstaviteľa Európskej únie návrh reaguje na tlak Washingtonu – americký prezident Donald Trump po telefonáte s Ursulou von der Leyenovou vyzval Európu, aby tvrdšie zasiahla proti ruským energetickým príjmom.

Tým dal jasne najavo, že len ak Brusel podnikne odvážnejšie kroky, bude pripravený sám zvýšiť tlak na Kremeľ. Jeho požiadavky zahŕňajú nielen úplné zastavenie nákupov ruskej ropy, ale aj uvalenie ciel na Čínu a Indiu, ktoré zostávajú hlavnými odberateľmi ruských fosílnych palív.

Vo štvrtok po stretnutí s britským premiérom poznamenal, že ak „cena ropy klesne, Putin nebude mať inú možnosť, ako ukončiť vojnu“.

V Únii už prebieha diskusia o úplnom ukončení dovozu ropy a plynu do 1. januára 2028, pričom zákaz krátkodobých kontraktov by mal vstúpiť do platnosti už v roku 2026. Návrh sankcií bude členským štátom oficiálne predstavený v piatok.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.