Preskočiť na obsah
  |  

Historický spor. Prezident USA sa pokúša prvýkrát odvolať guvernérku Fedu

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd USA, aby umožnil odvolať Lisu Cookovú z rady guvernérov Federálneho rezervného systému (Fed). Išlo by o bezprecedentný krok v dejinách Fedu od jeho založenia v roku 1913.

Prezident tvrdí, že Cooková sa pred nástupom do funkcie dopustila hypotekárneho podvodu, čo ona popiera. Nižší súd v septembri rozhodol, že Trumpovo obvinenie pravdepodobne nie je dostatočným dôvodom na jej odvolanie. Dočasne Trumpovi zablokoval odvolanie.

Odvolací súd tento týždeň odmietol žiadosť Bieleho domu o pozastavenie tohto rozhodnutia. Cooková, ktorá je prvou černoškou vo funkcii guvernérky Fedu, zažalovala šéfa Bieleho domu za nezákonné zasahovanie a tvrdí, že jeho kroky sú zámienkou pre jej odvolanie za jej postoj k menovej politike.

Ministerstvo spravodlivosti, ktoré žiadalo sudcov o zrušenie pôvodného rozhodnutia, v podaní uviedlo, že prezident má nepreskúmateľnú právomoc rozhodnúť, kedy je dôvod na odvolanie naplnený.

Trump od januárového návratu do Bieleho domu opakovane dáva najavo, že nesúhlasí s opatrnou menovou politikou Fedu a nalieha, aby centrálna banka znižovala úrokové sadzby rýchlejšie a razantnejšie.

(reuters, max)

  |  

Kimmela mali vyhodiť už dávno, nemá talent, povedal Trump

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok pochválil rozhodnutie televízie ABC stiahnuť z vysielania reláciu Jimmy Kimmel Live.

ABC, ktorú vlastní spoločnosť Walt Disney, v stredu oznámila, že reláciu stiahne. Dôvodom bol Kimmelov monológ, v ktorom naznačil, že konzervatívci využívajú vraždu konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka na získavanie politických bodov.

„Jimmyho Kimmela vyhodili hlavne preto, že mal zlú sledovanosť – a k tomu ešte povedal hroznú vec o skvelom človeku, akým bol Charlie Kirk,“ povedal Trump na tlačovej konferencii spolu s britským premiérom Keirom Starmerom.

Kirk, ktorý bol Trumpovým blízkym spojencom, zomrel 10. septembra po zásahu ostreľovača na univerzitnom kampuse v Utahu. Tamojší prokurátori tento týždeň oznámili, že pre obvineného páchateľa budú žiadať trest smrti.

„Jimmy Kimmel nie je talentovaný. Mal veľmi slabú sledovanosť a už dávno ho mali vyhodiť. Či to niekto nazve slobodou slova alebo nie, v skutočnosti ho vyhodili pre nedostatok talentu,“ dodal Trump.

(reuters, est)

  |  

Exšéfovi armády a maďarskému politikovi Tiszy odňali legálnu zbraň

Polícia v Maďarsku odobrala zbraň a zbrojný preukaz Romuluszovi Ruszinovi-Szendimu, bývalému náčelníkovi generálneho štábu a členovi strany Tisza. Do jeho domu podľa atv.hu dorazili príslušníci vo štvrtok ráno a informovali ho, že proti nemu začali trestné stíhanie.

Podľa vyhlásenia mu bolo rozhodnutím nariadené odovzdať legálne držanú zbraň. Polícia potvrdila, že vyšetruje incident z 8. mája 2025, ktorý sa odohral na verejnom podujatí v meste Szeghalom, no bližšie detaily neposkytla.

Kauza prepukla po zverejnení videa, na ktorom bol pod oblečením politika viditeľný predmet pripomínajúci zbraň. Sťažnosť na Národný vyšetrovací úrad pre podozrenie zo zneužitia strelnej zbrane podal právnik István Tényi.

Premiér Viktor Orbán reagoval na svojej facebookovej stránke a napísal: „Som poslancom parlamentu už 35 rokov. Ale nepamätám si prípad, že by niekto usporiadal verejné fórum so zbraňou pri boku a pritom hovoril o tom, ako ho svrbí dlaň.“ Podľa neho „zbrane, násilie a ozbrojení rečníci nemajú vo verejnom živote miesto“.

Predseda Tiszy Péter Magyar však obhajoval svojho kolegu tým, že Ruszin-Szendi čelil početným vyhrážkam smrťou a zbraň nosil na základe povolenia.

(max)

  |  

USA sa snažia opäť získať leteckú základňu Bagram v Afganistane

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že pracuje na tom, aby Spojené štáty opäť získali leteckú základňu Bagram v Afganistane, o ktorú prišli v roku 2021, keď sa moci v Afganistane chopilo fundamentalistické hnutie Taliban.

„Keď sme opúšťali Afganistan, nechali sme tam svoju silu a dôstojnosť. Vzdali sme sa významnej leteckej základne v Bagrame. Snažíme sa ju získať späť, pretože ju potrebujeme. Chceme tú základňu späť,“ dodal Trump vo štvrtok v Londýne na spoločnej tlačovej konferencii s britským premiérom Keirom Starmerom.

Trump uviedol, že jedným z dôvodov, prečo chcú USA opäť získať základňu Bagram, je to, že sa nachádza „hodinu cesty od miesta, kde Čína vyrába svoje jadrové zbrane“. „Som veľmi sklamaný, že sa to ešte nevyriešilo,“ uviedol Trump, ktorý toto svoje vyhlásenie označil za „možno správu dňa“.

(tasr, afp, est)

  |  

Putin odmieta recesiu: ruská ekonomika stojí na pevných nohách

Vladimir Putin vyhlásil, že spomalenie rastu ruskej ekonomiky je úmyselným krokom na udržanie stability a obmedzenie inflácie. Zdôraznil, že recesia krajine nehrozí, hoci údaje centrálnej banky ukazujú dva po sebe idúce kvartály pokles HDP, čo bežne signalizuje technickú recesiu.

Podľa Putina je však ruský trh práce silný a od krízy má ekonomika stále ďaleko. Jeho postoj podporila aj guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullina.

Moskva sa naďalej vyrovnáva so sankciami zo strany Západu, ktoré mali oslabiť jej hospodárstvo po vojne na Ukrajine a anexii Krymu. Napriek tomu Rusko rástlo v rokoch 2023 a 2024 rýchlejšie ako krajiny G7, hoci prudko zvyšované úrokové sadzby už začínajú vývoj brzdiť.

Putin teda prezentuje ekonomické spomalenie nie ako dôsledok sankcií, ale ako vedomú stratégiu na zachovanie makroekonomickej rovnováhy.

(reuters, red)

  |  

Gazu zasiahli telekomunikačné výpadky, izraelské tanky postupujú

Izraelské sily majú pod kontrolou východné predmestia Gazy a v posledných dňoch intenzívne ostreľovali dve oblasti, odkiaľ môžu pokračovať do centrálnej a západnej časti mesta, kde sa ukrýva väčšina obyvateľov.

Ministerstvo zdravotníctva Gazy oznámilo, že za posledných 24 hodín zabili izraelské útoky alebo streľba najmenej 85 Palestínčanov, väčšinou v meste Gaza. Izraelská armáda potvrdila smrť štyroch vojakov.

Podľa hovorcu armády Nadava Šošaniho postupuje do mesta kombinácia pechoty, tankov a delostrelectva, podporovaná letectvom. Cieľom je zatlačiť Hamas a donútiť ho buď k dohode, alebo k prepusteniu rukojemníkov.

V Gaze je stále 48 rukojemníkov unesených 7. októbra 2023, izraelské úrady predpokladajú, že asi 20 z nich je ešte nažive. Hamas vo štvrtok oznámil, že sú rozptýlení po meste, a varoval, že po rozšírení operácií nikto z nich nebude vydaný „ani živý, ani mŕtvy“.

V celom Pásme Gazy sú prerušené telefónne linky aj internet, čo naznačuje, že pozemné operácie sa môžu čoskoro ešte vyostriť.

(reuters, est)