Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrálsky premiér ide do New Yorku, s Trumpom môžu riešiť jadrové ponorky

Austrálsky premiér Anthony Albanese v sobotu odlieta do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN, kde sa môže po prvý raz osobne stretnúť s prezidentom Donaldom Trumpom.

Ich stretnutie zatiaľ nie je oficiálne potvrdené, hoci Trump už dávnejšie spomenul na svojej sociálnej sieti Truth Social, že Albanese príde „veľmi skoro“.

Hlavnými témami rokovaní budú bezpečnostné otázky vrátane dohody AUKUS o jadrových ponorkách, kde Austrália potrebuje podporu USA.

Austrália tiež nedávno oznámila investíciu 12 miliárd austrálskych dolárov (6,73 miliardy eur) na modernizáciu lodeníc pre údržbu týchto ponoriek v rámci projektu AUKUS.

Expert z prostredia diplomacie pre Reuters uviedol, že podpora Trumpa bude kľúčová pre úspešnosť tohto kľúčového projektu Austrálskej armády, ktorý má pre USA vyvažovať rastúci čínsky vplyv v Indo-Pacifiku.

Albanese tiež plánuje na OSN vyjadriť podporu palestínskej štátnosti a predstaviť austrálsku legislatívu na obmedzenie sociálnych sietí pre deti do 16 rokov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

V piatok otvoria záhadný list T. G. Masaryka po 88 rokoch

Spravodajský portál televízie Markíza informoval, že v piatok 19. septembra 2025 na zámku v Lánoch slávnostne otvoria zapečatenú obálku, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje posledné slová prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zo septembra 1937.

Text listu nadiktoval Masaryk svojmu synovi Janovi krátko pred svojou smrťou. Obálka zostala utajená cez obdobie druhej svetovej vojny, komunistického režimu a exilu.

Historici naznačujú, že obsah nemusí byť veľkým politickým posolstvom, ale skôr útržkovitými myšlienkami či odkazmi rodine. Masaryk v tom čase trpel následkami mozgových príhod, ktoré mu sťažovali artikuláciu a pamäť, čo obmedzovalo schopnosť vytvoriť dlhší a súvislý text. Mohol však vyjadriť to, čo považoval za najdôležitejšie pre životný priestor, v ktorom sa nachádzal.

List zaznamenal Jan Masaryk a jeho existenciu potvrdili až v roku 2005, lebo dokument na niekoľko desaťročí zmizol v zahraničí.

(sie)

Minúta  |  

Pred 177 rokmi vznikla prvá Slovenská národná rada v Myjave

Pred 177 rokmi, 19. septembra 1848, vznikla v Myjave prvá Slovenská národná rada, ktorá sa stala prvým národnopolitickým orgánom Slovákov bojujúcich za národnú identitu a štátnu suverenitu.

Prvá Slovenská národná rada zasadala v dome Anny Koléniovej, ktorý slúžil ako hlavný stan dobrovoľníkov počas bojov s maďarskými gardami. V tento deň vyhlásila Slovenská národná rada povstanie proti maďarskej vláde a vyzvala slovenský národ na celonárodné povstanie.

Slovenskú národnú radu sformovali 15. a 16. septembra vo Viedni, kde ju uznalo približne 200 organizátorov povstania. Hlásila sa k týmto významným predstaviteľom: Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža.

Dobrovoľnícky zbor vyrazil 17. septembra z Viedne, dorazil na Slovensko 18. septembra a počet členov sa zvýšil na niekoľko tisíc. Po bitkách s uhorskou domobranou a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili až za rieku Moravu.

V roku 1993 vyhlásila Národná rada SR 19. september za pamätný deň – Deň vzniku Slovenskej národnej rady.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Senát schválil desiatky Trumpových nominantov v jednom hlasovaní

Portál Politico informuje, že Senát USA potvrdil v jednom hlasovaní 48 nominantov prezidenta Donalda Trumpa na stredné posty v administratíve a veľvyslanectvách, čo umožnila zmena pravidiel hlasovania známa ako „jadrová voľba“.

Táto úprava znížila potrebnú väčšinu z 60 na jednoduchú a umožnila schváliť nominantov naraz vo veľkých blokoch, namiesto dlhého individuálneho procesu.

Medzi potvrdenými nominantmi sú Kimberly Guilfoyleová, bývalá moderátorka Fox News a bývalá snúbenica Trumpovho syna, ako veľvyslankyňa v Grécku, Callista Gingrichová, manželka bývalého predsedu Snemovne reprezentantov, ako veľvyslankyňa vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku, a Brandon Williams, ktorý sa stal námestníkom ministra energetiky pre jadrovú bezpečnosť.

Republikáni zdôrazňujú, že zmena pravidiel umožní rýchlejšie obsadzovanie funkcií zvlášť vzhľadom na rozsiahle blokovanie nominácií zo strany demokratov, ktorí kritizujú zmiernenie kontrolných mechanizmov a označujú Trumpových nominantov za nevhodných.

(sie)

Minúta  |  

Trumpov sen o Bagrame pôsobí ako nová invázia do Afganistanu

Prezident Donald Trump vyjadril ambíciu znovu získať kontrolu nad leteckou základňou Bagram v Afganistane, ktorú USA opustili pri chaotickom stiahnutí v roku 2021.

Trump poukazuje na strategickú polohu základne, ktorá je vzdialená len hodinu od oblastí, kde Čína vyrába jadrové zbrane. Uviedol, že Spojené štáty by sa mohli pokúsiť obnoviť prítomnosť na základni, dokonca s určitým súhlasom Talibanu, hoci detaily takéhoto scenára nie sú známe.

Realizácia tohto plánu by však podľa súčasných a bývalých predstaviteľov vyžadovala nasadenie viac ako 10 000 vojakov, rozvoj pokročilých systémov protivzdušnej obrany a značne nákladnú logistiku.

Odborníci pochybujú o reálnej uskutočniteľnosti tohto zámeru, ktorý by mohol vyzerať ako znovuinvázia Afganistanu.

Bagram slúžil takmer dve desaťročia ako hlavná základňa USA v Afganistane, kde mali k dispozícii veľké logistické a operačné zázemie vrátane obchodov či väzenia.

Trump často kritizoval predchádzajúce stiahnutie a snaží sa zdôrazniť význam základne nielen z vojenského, ale aj z geopolitického hľadiska v súvislosti s Čínou.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Pri Putinovi skončil Dmitrij Kozak. Môžu za to jeho postoje k Ukrajine?

Ruský prezident Vladimir Putin uvoľnil Dmitrija Kozaka z funkcie zástupcu šéfa prezidentskej administratívy na základe jeho vlastnej žiadosti.

Dekrét o odvolaní neuvádza dôvody ani ďalšie plány Kozaka, ale podľa médií rezignoval dobrovoľne a očakáva sa, že sa pokúsi presadiť v podnikateľskom sektore.

Kozak patril medzi stálice Putinovho tímu už od 90. rokov a zohral významnú úlohu napríklad pri organizovaní olympijských hier v Soči v roku 2014.

Dôvodom jeho odchodu je podľa niektorých ruských a zahraničných analytikov nespokojnosť s politikou voči Ukrajine. Kozak údajne ako jediný člen bezpečnostnej rady v roku 2022 otvorene nesúhlasil s plnohodnotnou inváziou a neskôr sa snažil presadiť mierové rokovania, so zamietnutím vstupu Ukrajiny do NATO ako kompromis, no neúspešne. Po strate vplyvu boli jeho kompetencie v otázke Ukrajiny presunuté na Sergeja Kirijenka.

Odchod Kozaka naznačuje posilnenie tvrdokonzervatívneho jadra v okolí Putina a zníženie šancí na kompromisné riešenie konfliktu s Ukrajinou.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.