Preskočiť na obsah
  |  

Na nemeckom obchode vyvesili plagát so zákazom vstupu pre Židov

V nemeckom Flensburgu vyvolal pobúrenie obchodník Hans Velten Reisch, ktorý do výkladu vyvesil nápis: „Židom je vstup zakázaný.“ Dodal k nemu, že nejde o antisemitizmus, ale o protest proti izraelským útokom v Gaze, informuje European Conservative.

Polícia plagát odstránila, aby predišla ohrozeniu verejného poriadku, no nápis zostal viditeľný vo vnútri obchodu.

Reakcie verejnosti i politikov boli ostré – starosta Fabian Geyer hovoril o pripomienke „najtemnejších kapitol nemeckých dejín“, komisár pre boj s antisemitizmom Felix Klein označil čin za „antisemitizmus v čistej podobe“.

Ministerka Karin Prien zdôraznila, že antisemitizmus v Nemecku nebude tolerovaný. Obchod sa stal terčom bojkotu i graffiti s heslom „Nazis out“.

Polícia prijala niekoľko trestných oznámení a prokuratúra zvažuje obvinenia z podnecovania nenávisti. Reisch sa bráni, že nie je extrémista a vraj „len povedal, čo si myslí“.

(mja)

  |  

Bezpečnostná rada OSN odmietla trvalo zrušiť sankcie voči Iránu

Bezpečnostná rada OSN v piatok odmietla návrh na trvalé zrušenie sankcií voči Iránu a otvorila cestu k ich opätovnému zavedeniu.

Deväť z 15 členských štátov vrátane USA, Británie a Francúzska hlasovalo proti návrhu. Postavili sa zaň len Rusko, Čína, Pakistan a Alžírsko, zatiaľ čo dvaja členovia sa zdržali.

Nemecko, Francúzsko a Británia (E3) koncom augusta aktivovali mechanizmus „snapback“ a spustili tak 30-dňový proces, na konci ktorého môžu byť opätovne zavedené rozsiahle sankcie OSN voči Iránu, pokiaľ bezpečnostná rada neprijme rezolúciu, v ktorej opätovne potvrdí, že zrušenie sankcií voči Iránu ostáva v platnosti.

Európske mocnosti tvrdia, že Irán zásadne porušil záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody JCPOA – podľa E3 si vybudoval zásoby uránu až 40-násobne vyššie, než mu bolo povolené.

Prezident Emmanuel Macron pred hlasovaním očakával návrat sankcií už do konca mesiaca, no francúzska diplomacia pripustila, že priestor na dohodu stále existuje.

Teherán označil svoje návrhy za férové a vyvážené riešenie, ktoré by mohlo krízu odvrátiť, avšak zatiaľ nemá podporu väčšiny Rady.

(tasr, mja)

  |  

Donald Trump a Si Ťin-pching sa stretnú na samite v Južnej Kórei

Donald Trump po piatkovom telefonáte s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vyhlásil, že sa podarilo dosiahnuť pokrok v kľúčových otázkach vrátane obchodu, fentanylu, vojny na Ukrajine a dohody o aplikácii TikTok.

Obaja lídri sa dohodli, že sa osobne stretnú už budúci mesiac na samite APEC v Južnej Kórei a následne sa navštívia vzájomne – Trump plánuje cestu do Číny začiatkom budúceho roka, zatiaľ čo Si má prísť do USA neskôr.

Trump na sociálnej sieti Truth Social označil rozhovor za „veľmi dobrý“ a dodal, že v komunikácii budú pokračovať. Detaily dohody o TikToku však zatiaľ neboli zverejnené a Biely dom sa k téme nevyjadril.

Ide o prvý jasnejší signál, že obe strany sú pripravené na uvoľnenie napätia po sérii sporov medzi Washingtonom a Pekingom.

(reuters, mja)

  |  

Český rezort diplomacie Rusku: Vypadnite z Ukrajiny a nepokúšajte

České ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Jána Lipavského ostro zareagovalo na piatkové narušenie estónskeho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami.

Na sociálnej sieti X označilo incident za ďalšiu provokáciu a eskaláciu zo strany Moskvy a odkázalo, že Rusko musí rešpektovať medzinárodné hranice a stiahnuť sa z Ukrajiny.

Podľa estónskych úradov tri ruské stroje zotrvali vo vzdušnom priestore krajiny približne 12 minút, čo je nezvyčajne dlho. Minister zahraničných vecí Margus Tsahkna to označil za „bezprecedentne drzý“ čin a pripomenul, že ide už o štvrtý podobný incident od začiatku roka.

V posledných dňoch hlásili narušenie vzdušného priestoru Ruskom aj Poľsko a Rumunsko, vždy počas útokov proti Ukrajine. Tallinn preto apeluje na zvýšenie politického a ekonomického tlaku na Moskvu.

(tasr, mja)

  |  

Macron otvoril veže Notre Dame, katedrála sa vracia v plnej kráse

Prezident Emmanuel Macron v piatok vystúpil na vežu parížskej katedrály Notre Dame, aby oficiálne otvoril severnú a južnú časť zvonice, uzavretú od ničivého požiaru v roku 2019. Veže sprístupnia verejnosti od soboty.

Samotná katedrála bola po piatich rokoch rekonštrukcie znovuotvorená 7. decembra 2024, keď sa v Paríži zišli svetoví lídri vrátane Jill Bidenovej, Donalda Trumpa, Elona Muska či Volodymyra Zelenského, informuje web ABC News.

Obnova tejto ikonickej pamiatky gotickej architektúry si vyžiadala 1 200 dubov z francúzskych lesov a prácu viac než tisícky robotníkov.

Pred požiarom bol Notre Dame jedným z najnavštevovanejších miest vo Francúzsku, ktoré každoročne prilákalo vyše 13 miliónov turistov – viac než Eiffelova veža či Louvre.

Macron zdôraznil, že opätovné otvorenie veží je symbolickým zavŕšením úsilia obnoviť kultúrne srdce Paríža.

(mja)

  |  

Varšava chce posilniť armádu, digitalizovať štát a podporiť podnikateľov

Poľská vláda v piatok zverejnila zoznam 58 priorít, ktoré chce naplniť do konca svojho mandátu. Podľa ministra Macieja Bereka má každý rezort tri kľúčové úlohy, ktoré budú prísne monitorované.

V oblasti bezpečnosti sa Varšava sústreďuje na posilnenie armády, rozvoj dronových jednotiek a modernizáciu civilnej obrany s rozpočtom viac než 17 miliárd zlotých (zhruba štyri miliardy eur) do roku 2026.

Energetika a infraštruktúra budú podporené výstavbou nového veľkého letiska, prvej jadrovej elektrárne a rozsiahlymi investíciami do železníc. Vláda chce zároveň do roku 2030 zaradiť Poľsko medzi dvadsiatku svetových lídrov v oblasti umelej inteligencie.

V hospodárstve sa kladie dôraz na dereguláciu a podporu podnikateľov, pričom do roku 2027 plánuje vláda zaviesť dvesto legislatívnych zmien.

Medzi sociálnymi cieľmi je rozšírenie kapacít jaslí na 315-tisíc miest. Prioritou je tiež digitalizácia justície a rozvoj elektronických služieb štátu, vrátane aplikácie mObywatel, ktorú by malo využívať 15 miliónov ľudí.

(tasr, mja)