Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Naď: Karas pomohol odovzdať migy, vyjednáva s Ficom o ústave

Demokrati majú „viac členov ako PS, SaS a OĽaNO dokopy“, vyhlásil v relácii Politika 24 v TV Joj exminister obrany Jaroslav Naď. Predseda mimoparlamentnej strany odmietol úvahy o tom, že by sa opozičné strany „do parlamentu nezmestili“, ako povedal poslanec SaS Alojz Hlina.

„My sa sústredíme na to, ako poraziť Fica,“ povedal s tým, že nehodlá „útočiť do vlastných radov“. Na rozdiel od lídrov ďalších opozičných strán tiež odmietol vylúčiť povolebnú spoluprácu s Hnutím Slovensko a jeho predsedom Igorom Matovičom.

Priznal, že Demokrati sa v prieskumoch pohybujú v pásme piatich percent, takže si nemôžu vyberať a útočiť cez médiá na potenciálnych partnerov. Hlinove vyjadrenia doplnil, že ich považuje za „nemiestne a neseriózne“, keďže sme v polovici funkčného obdobia vlády Roberta Fica (Smer).

„Od Lojza Hlinu by som očakával trochu viac pokory,“ reagoval pobavene s tým, že ako predseda KDH dosiahol „len 4,8 percenta či koľko“ a hnutie sa nedostalo do Národnej rady SR.

Demokrati vo voľbách 30. septembra 2023 získali 2,93 percenta platných hlasov a neprekročili hranicu pre štátny príspevok.

Vyjadrenie experta KDH Viliama Karasa, že výzva na generálny štrajk bola „infantilná“ a nezodpovedná, je „jeho osobný názor“, reagoval Naď. Práve Karas bol pritom podľa exministra prínosným v procese darovania stíhačiek MiG na Ukrajinu.

Naď, naopak, za „nezodpovedné“ vníma to, že Karas sa údajne stretával s predstaviteľmi vlády v téme novelizácie ústavy v kultúrno-etických otázkach. „S Ficom sa nemôžeme dohadovať, Fica treba dostať z politiky,“ vyhlásil.

Moderátorka sa pýtala na príčiny konsolidácie verejných financií, najmä na deficit zvýšený počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. „Slovenská republika existuje už 34 rokov. Celých 14 rokov z toho vládol Fico,“ oponoval Naď.

Premiér sa podľa neho stále odvoláva na expremiérov Ivetu Radičovú, Matoviča, Hegera a Ľudovíta Ódora. „Títo štyria premiéri vládli dokopy päť rokov,“ dodal.

Bývalý šéf rezortu obrany ďalej vyhlásil, že Fico „má problémy, či už s alkoholom alebo s rôznymi ochoreniami, pre ktoré nechodí do roboty“, a preto si „nepamätá“, že pred odovzdaním migov práve jeho vláda zabezpečila stíhačky F-16. „Každý deň, keď naštvem Roberta Fica, je pre mňa dobrým dňom,“ pokračoval Naď.

Líder Demokratov odmietol, že by sa odovzdaním stíhačiek, protivzdušných systémov či munície dopustil trestného činu, a nesúhlasil ani s údajnou škodou 7,4 milióna eur, ktorá vznikla pri vyprázdnení skladov. Správu Najvyššieho kontrolného úradu označil za zmanipulovanú a tvrdil, že úrad dostával informácie od „Kaliňákovho ministerstva“.

(joj24, sab)

Minúta  |  

Banky v eurozóne od októbra spúšťajú plošné okamžité platby

Od 9. októbra 2025 budú všetky banky na Slovensku aj v eurozóne plošne odosielať okamžité platby, ktoré sa spracujú v priebehu niekoľkých sekúnd. Slovenská banková asociácia (SBA) zároveň oznámila spustenie novej služby – overenie príjemcu.

Tá umožní klientom preveriť, či zadaný IBAN zodpovedá správnemu majiteľovi účtu, čím sa výrazne zníži riziko chybne alebo podvodne vykonaných platieb.

„Ide o jeden z najväčších benefitov pre klientov v histórii platobných služieb a zároveň dôležitý krok v digitalizácii európskeho bankovníctva,“ povedal výkonný riaditeľ SBA Marcel Klimek.

Služba bude fungovať pri štandardných aj okamžitých SEPA úhradách. V eurozóne sa spustí v októbri 2025, v krajinách mimo eurozóny až v júli 2027.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Británia: Uznanie Palestíny má byť súčasťou širšieho mierového procesu

Britský vicepremiér David Lammy v nedeľu vyhlásil, že uznanie palestínskeho štátu samo osebe nevytvorí realitu „zo dňa na deň“. Podľa neho musí byť súčasťou širšieho mierového procesu.

„Každý krok k uznaniu má význam len vtedy, ak udrží pri živote perspektívu dvojštátneho riešenia,“ povedal pre televíziu Sky News. Dodal, že premiér Keir Starmer sa ešte v ten deň rozhodne, či Británia pristúpi k uznaniu Palestíny.

Starmer už v júli avizoval, že Londýn by k tomuto kroku pristúpil, pokiaľ Izrael nepristúpi na prímerie s Hamasom, neumožní viac humanitárnej pomoci do Gazy, nezastaví plány na anexiu Západného brehu a nezaviaže sa k mierovému procesu.

Lammy pripomenul, že od tohto vyhlásenia sa situácia len zhoršila. Prímerie padlo a Izrael pokračuje v rozširovaní osadníckych plánov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Filipíny a Taiwan sa pripravujú na extrémny tajfún

Filipíny a Taiwan sa pripravujú na príchod supertajfúnu Ragasa, ktorý už dosiahol rýchlosť vetra 185 kilometrov za hodinu s nárazmi do 230 kilometrov za hodinu. Podľa filipínskej meteorologickej agentúry by mal do utorka zasiahnuť severné ostrovy Batanes alebo Babuyan.

Filipínske úrady nariadili evakuáciu obyvateľov z rizikových oblastí. Minister vnútra Jonvic Remulla upozornil, že miestne samosprávy „nesmú strácať čas s presunom rodín“. Meteorológovia varujú pred prudkými dažďami, záplavami a zosuvmi pôdy na severe ostrova Luzon.

Na Taiwane úrady evakuujú približne 300 ľudí v okrese Hualien a vydali varovanie pred tajfúnom. Očakáva sa, že búrka sa priblíži k pobrežiu v pondelok ráno.

Hongkonské observatórium avizovalo, že tamojšie počasie sa zhorší v utorok a stredu a môže pripomínať ničivý tajfún Mangkhut z roku 2018.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Erdogan na stretnutí OSN upriami pozornosť na Gazu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že na Valnom zhromaždení OSN bude jeho hlavným posolstvom kritika izraelskej vojenskej ofenzívy v Gaze, ktorú označil za „masakre“. Dodal, že uznávanie Palestíny ďalšími krajinami môže otvoriť cestu k dvojštátnemu riešeniu.

Pred cestou do New Yorku Erdogan oznámil, že sa stretne s prezidentom USA Donaldom Trumpom, pričom rokovania sa majú sústrediť na obchodné vzťahy a obrannú spoluprácu. V programe má aj schôdzku so sýrskym vodcom Ahmadom Šarom a šéfom diplomacie Asaadom Šajbáním.

Erdogan dlhodobo vystupuje ako hlasný kritik izraelských krokov v Gaze a volá po širšej angažovanosti medzinárodného spoločenstva.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Rekordné stúpanie AfD. V prieskume predbehla Merzovu stranu

Alternatíva pre Nemecko (AfD) prvý raz predbehla kresťanskodemokratický blok CDU/CSU v prieskume verejnej mienky. Podľa výsledkov, ktoré v nedeľu zverejnil denník Bild, by národno-konzervatívnu stranu volilo 26 percent respondentov, čo je jej historicky najvyšší zisk. Oproti minulému týždňu si strana polepšila o jeden bod.

Blok CDU/CSU vedený kancelárom Friedrichom Merzom zostal na 25 percentách. Sociálni demokrati (SPD) by získali 15 percent, Zelení a Ľavica po 11 percent. Do Spolkového snemu by sa nedostali ani Slobodní demokrati (FDP) s tromi percentami, ani nová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) so štyrmi percentami.

Prieskum uskutočnil inštitút INSA medzi 15. a 19. septembrom na vzorke 1 200 voličov.

(bild, dpa, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.