Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Afganistan odmieta dohodu o základni Bagram

Afganské vedenie v nedeľu odmietlo možnosť dohody o vrátení leteckej základne Bagram Spojeným štátom. Náčelník generálneho štábu Fasihuddin Fitrat uviedol, že „niektorí ľudia“ síce rokovali o návrate základne, no dohoda „ani len o centimetri afganskej pôdy nie je možná“.

Podobné stanovisko predniesol aj vysoký predstaviteľ hnutia Taliban, ktorého komentáre citovali miestne médiá.

Spor sa vyostril po tom, čo prezident USA Donald Trump v posledných dňoch verejne avizoval zámer získať Bagram späť a výhradne pohrozil, že sa „stanú zlé veci“, ak Afganistan nesplní jeho požiadavku. Biely dom priblížil, že Washington „hovorí s Afganistanom“ a že chce základňu späť „čoskoro, okamžite“, no konkrétne kroky odmietol prediskutovať s novinármi.

Napätie medzi Washingtonom a Kábulom tak stúpa, pričom afganskí predstavitelia dôrazne trvajú na suverenite územia a na tom, že zahraničná prítomnosť sa bude riešiť iba s ich súhlasom.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Francúzski starostovia chcú vyvesiť palestínske vlajky napriek zákazu

Vo Francúzsku sa schyľuje k sporu medzi vládou a miestnymi samosprávami. Viacerí starostovia oznámili, že na svojich radniciach vyvesia palestínske vlajky, hoci ministerstvo vnútra takéto gesto zakázalo.

K iniciatíve sa prihlásili napríklad starosta Saint-Denis pri Paríži Mathieu Hanotin či starostka Nantes Johanna Rollandová. Tá uviedla, že ide o symbolickú podporu francúzskeho uznania Palestíny.

Opozičný socialista Olivier Faure vyzval radnice, aby postupovali nezávisle od vládneho zákazu. V Saint-Ouen sa chystajú vyvesiť dokonca izraelskú aj palestínsku vlajku, čo má podľa starostu Karima Bouamraneho vyjadriť posolstvo mieru.

Minister vnútra Bruno Retailleau reagoval, že na verejných budovách má miesto len francúzska trikolóra, symbol spoločnej identity. „Priečelie radnice nie je bilbord,“ vyhlásil.

Diskusia prichádza v čase, keď najmenej desať ďalších krajín plánuje počas zasadnutia OSN formálne uznať Palestínu. Tá má v súčasnosti štatút pozorovateľa v rámci Valného zhromaždenia.

Pozorovateľom je aj palestínske hnutie Fatah, ktoré ovláda Palestínsku samosprávu. Tento status požíva v Strane európskych socialistov, ktorej členmi je aj viacero francúzskych subjektov – ide tak aj o prejav politickej solidarity.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

USA obnovujú dialóg s Čínou, témami sú obchod, Taiwan aj TikTok

Do Číny pricestovala v nedeľu delegácia amerických zákonodarcov, prvá od roku 2019. Ide o snahu obnoviť dialóg medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, ktoré v posledných rokoch zaťažujú spory o obchod, technológie, TikTok či otázku Taiwanu.

Delegáciu vedie demokrat Adam Smith, bývalý predseda a dnes hlavný opozičný člen výboru pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov. V Pekingu sa americkí kongresmani stretli s čínskym premiérom Li Čchiangom.

Smith pred cestou zdôraznil, že samotný dialóg neznamená súhlas s politikou Pekingu. „Čína je veľká a mocná krajina, rovnako ako USA. Musíme spolu hovoriť,“ povedal.

Návšteva nasleduje po piatkovom telefonáte prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga, ktorí sa snažia nájsť cestu z napätých vzťahov. Paralelne americký minister obrany Pete Hegseth absolvoval prvý rozhovor so svojím čínskym náprotivkom, pričom zdôraznil, že Washington nechce konflikt, no bude chrániť svoje záujmy v Ázii.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Kauza Klaus-Volzovej. Krajský súd rozhoduje o Ruskovi po odvolaní

Na Krajskom súde v Bratislave sa v stredu 24. septembra začne odvolací proces v kauze údajnej prípravy vraždy bývalej spoločníčky Pavla Ruska v TV Markíza Sylvie Klaus-Volzovej. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní ministerstva spravodlivosti.

Okrem Pavla Ruska čelia obžalobe aj Róbert Lališ považovaný za bosa sýkorovcov, niekdajší šéf banskobystrického podsvetia Mikuláš Černák a Miloš K. Mestský súd Bratislava I ich vlani v septembri oslobodil, no prokuratúra sa odvolala.

Podľa obžaloby si Rusko objednal vraždu u Černáka ešte v roku 1997, pričom motívom mala byť snaha o ovládnutie televízie.

Bývalý šéf Markízy si už odpykáva 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek. Minulý týždeň bol však právoplatne oslobodený v prípade subvenčného podvodu spojeného s neziskovou organizáciou Maják nádeje.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Naď: Karas pomohol odovzdať migy, vyjednáva s Ficom o ústave

Demokrati majú „viac členov ako PS, SaS a OĽaNO dokopy“, vyhlásil v relácii Politika 24 v TV Joj exminister obrany Jaroslav Naď. Predseda mimoparlamentnej strany odmietol úvahy o tom, že by sa opozičné strany „do parlamentu nezmestili“, ako povedal poslanec SaS Alojz Hlina.

„My sa sústredíme na to, ako poraziť Fica,“ povedal s tým, že nehodlá „útočiť do vlastných radov“. Na rozdiel od lídrov ďalších opozičných strán tiež odmietol vylúčiť povolebnú spoluprácu s Hnutím Slovensko a jeho predsedom Igorom Matovičom.

Priznal, že Demokrati sa v prieskumoch pohybujú v pásme piatich percent, takže si nemôžu vyberať a útočiť cez médiá na potenciálnych partnerov. Hlinove vyjadrenia doplnil, že ich považuje za „nemiestne a neseriózne“, keďže sme v polovici funkčného obdobia vlády Roberta Fica (Smer).

„Od Lojza Hlinu by som očakával trochu viac pokory,“ reagoval pobavene s tým, že ako predseda KDH dosiahol „len 4,8 percenta či koľko“ a hnutie sa nedostalo do Národnej rady SR.

Demokrati vo voľbách 30. septembra 2023 získali 2,93 percenta platných hlasov a neprekročili hranicu pre štátny príspevok.

Vyjadrenie experta KDH Viliama Karasa, že výzva na generálny štrajk bola „infantilná“ a nezodpovedná, je „jeho osobný názor“, reagoval Naď. Práve Karas bol pritom podľa exministra prínosným v procese darovania stíhačiek MiG na Ukrajinu.

Naď, naopak, za „nezodpovedné“ vníma to, že Karas sa údajne stretával s predstaviteľmi vlády v téme novelizácie ústavy v kultúrno-etických otázkach. „S Ficom sa nemôžeme dohadovať, Fica treba dostať z politiky,“ vyhlásil.

Moderátorka sa pýtala na príčiny konsolidácie verejných financií, najmä na deficit zvýšený počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. „Slovenská republika existuje už 34 rokov. Celých 14 rokov z toho vládol Fico,“ oponoval Naď.

Premiér sa podľa neho stále odvoláva na expremiérov Ivetu Radičovú, Matoviča, Hegera a Ľudovíta Ódora. „Títo štyria premiéri vládli dokopy päť rokov,“ dodal.

Bývalý šéf rezortu obrany ďalej vyhlásil, že Fico „má problémy, či už s alkoholom alebo s rôznymi ochoreniami, pre ktoré nechodí do roboty“, a preto si „nepamätá“, že pred odovzdaním migov práve jeho vláda zabezpečila stíhačky F-16. „Každý deň, keď naštvem Roberta Fica, je pre mňa dobrým dňom,“ pokračoval Naď.

Líder Demokratov odmietol, že by sa odovzdaním stíhačiek, protivzdušných systémov či munície dopustil trestného činu, a nesúhlasil ani s údajnou škodou 7,4 milióna eur, ktorá vznikla pri vyprázdnení skladov. Správu Najvyššieho kontrolného úradu označil za zmanipulovanú a tvrdil, že úrad dostával informácie od „Kaliňákovho ministerstva“.

(joj24, sab)

Minúta  |  

Banky v eurozóne od októbra spúšťajú plošné okamžité platby

Od 9. októbra 2025 budú všetky banky na Slovensku aj v eurozóne plošne odosielať okamžité platby, ktoré sa spracujú v priebehu niekoľkých sekúnd. Slovenská banková asociácia (SBA) zároveň oznámila spustenie novej služby – overenie príjemcu.

Tá umožní klientom preveriť, či zadaný IBAN zodpovedá správnemu majiteľovi účtu, čím sa výrazne zníži riziko chybne alebo podvodne vykonaných platieb.

„Ide o jeden z najväčších benefitov pre klientov v histórii platobných služieb a zároveň dôležitý krok v digitalizácii európskeho bankovníctva,“ povedal výkonný riaditeľ SBA Marcel Klimek.

Služba bude fungovať pri štandardných aj okamžitých SEPA úhradách. V eurozóne sa spustí v októbri 2025, v krajinách mimo eurozóny až v júli 2027.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.