Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heathrow, Berlín a Brusel riešili výpadky po kyberútoku na letiskový systém

Londýnske letisko Heathrow, Berlín aj Brusel v nedeľu pokračovali v odstraňovaní následkov kybernetického útoku, ktorý narušil automatické systémy check-inu. Problémy spôsobila spoločnosť Collins Aerospace, dodávateľ palubných systémov, ktorá potvrdila „kybernetické narušenie“ svojho softvéru MUSE.

Najvážnejšie komplikácie zaznamenali v Bruseli, kde zrušili 45 letov a cestujúci čakali v radoch aj hodinu a pol. V Berlíne prešli na manuálne postupy, aby zabránili chaosu, a Heathrow hlásil, že väčšina spojov prebiehala bez výrazných obmedzení.

Regulátori vyšetrujú zdroj útoku. Incident zapadá do série nedávnych hackerských útokov, ktoré zasiahli aj automobilky či maloobchodné reťazce v Británii.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Estónsko žiada OSN o riešenie po narušení vzdušného priestoru Ruskom

Estónsko požiadalo o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN po incidente, keď do jeho vzdušného priestoru v piatok vnikli tri ruské stíhačky MiG-31. Podľa estónskej diplomacie ide o prvý prípad v histórii, čo krajina využila takýto krok od vstupu do OSN pred 34 rokmi.

Lietadlá podľa Tallinnu leteli bez letového plánu, mali vypnuté transpondéry a nereagovali na výzvy riadenia letovej prevádzky. K ich zachyteniu vzlietli talianske F-35, ktoré pôsobia v rámci aliančnej misie Baltic Air Policing.

Európska únia aj NATO incident odsúdili ako provokáciu, zatiaľ čo Moskva obvinenia odmieta.

Minister zahraničia Margus Tsahkna vyhlásil, že ide o súčasť širšieho vzorca eskalácie, ktorý Rusko predvádza aj voči Poľsku a Rumunsku. „Takéto správanie si vyžaduje medzinárodnú reakciu,“ zdôraznil.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Afganistan odmieta dohodu o základni Bagram

Afganské vedenie v nedeľu odmietlo možnosť dohody o vrátení leteckej základne Bagram Spojeným štátom. Náčelník generálneho štábu Fasihuddin Fitrat uviedol, že „niektorí ľudia“ síce rokovali o návrate základne, no dohoda „ani len o centimetri afganskej pôdy nie je možná“.

Podobné stanovisko predniesol aj vysoký predstaviteľ hnutia Taliban, ktorého komentáre citovali miestne médiá.

Spor sa vyostril po tom, čo prezident USA Donald Trump v posledných dňoch verejne avizoval zámer získať Bagram späť a výhradne pohrozil, že sa „stanú zlé veci“, ak Afganistan nesplní jeho požiadavku. Biely dom priblížil, že Washington „hovorí s Afganistanom“ a že chce základňu späť „čoskoro, okamžite“, no konkrétne kroky odmietol prediskutovať s novinármi.

Napätie medzi Washingtonom a Kábulom tak stúpa, pričom afganskí predstavitelia dôrazne trvajú na suverenite územia a na tom, že zahraničná prítomnosť sa bude riešiť iba s ich súhlasom.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Francúzski starostovia chcú vyvesiť palestínske vlajky napriek zákazu

Vo Francúzsku sa schyľuje k sporu medzi vládou a miestnymi samosprávami. Viacerí starostovia oznámili, že na svojich radniciach vyvesia palestínske vlajky, hoci ministerstvo vnútra takéto gesto zakázalo.

K iniciatíve sa prihlásili napríklad starosta Saint-Denis pri Paríži Mathieu Hanotin či starostka Nantes Johanna Rollandová. Tá uviedla, že ide o symbolickú podporu francúzskeho uznania Palestíny.

Opozičný socialista Olivier Faure vyzval radnice, aby postupovali nezávisle od vládneho zákazu. V Saint-Ouen sa chystajú vyvesiť dokonca izraelskú aj palestínsku vlajku, čo má podľa starostu Karima Bouamraneho vyjadriť posolstvo mieru.

Minister vnútra Bruno Retailleau reagoval, že na verejných budovách má miesto len francúzska trikolóra, symbol spoločnej identity. „Priečelie radnice nie je bilbord,“ vyhlásil.

Diskusia prichádza v čase, keď najmenej desať ďalších krajín plánuje počas zasadnutia OSN formálne uznať Palestínu. Tá má v súčasnosti štatút pozorovateľa v rámci Valného zhromaždenia.

Pozorovateľom je aj palestínske hnutie Fatah, ktoré ovláda Palestínsku samosprávu. Tento status požíva v Strane európskych socialistov, ktorej členmi je aj viacero francúzskych subjektov – ide tak aj o prejav politickej solidarity.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

USA obnovujú dialóg s Čínou, témami sú obchod, Taiwan aj TikTok

Do Číny pricestovala v nedeľu delegácia amerických zákonodarcov, prvá od roku 2019. Ide o snahu obnoviť dialóg medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, ktoré v posledných rokoch zaťažujú spory o obchod, technológie, TikTok či otázku Taiwanu.

Delegáciu vedie demokrat Adam Smith, bývalý predseda a dnes hlavný opozičný člen výboru pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov. V Pekingu sa americkí kongresmani stretli s čínskym premiérom Li Čchiangom.

Smith pred cestou zdôraznil, že samotný dialóg neznamená súhlas s politikou Pekingu. „Čína je veľká a mocná krajina, rovnako ako USA. Musíme spolu hovoriť,“ povedal.

Návšteva nasleduje po piatkovom telefonáte prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga, ktorí sa snažia nájsť cestu z napätých vzťahov. Paralelne americký minister obrany Pete Hegseth absolvoval prvý rozhovor so svojím čínskym náprotivkom, pričom zdôraznil, že Washington nechce konflikt, no bude chrániť svoje záujmy v Ázii.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Kauza Klaus-Volzovej. Krajský súd rozhoduje o Ruskovi po odvolaní

Na Krajskom súde v Bratislave sa v stredu 24. septembra začne odvolací proces v kauze údajnej prípravy vraždy bývalej spoločníčky Pavla Ruska v TV Markíza Sylvie Klaus-Volzovej. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní ministerstva spravodlivosti.

Okrem Pavla Ruska čelia obžalobe aj Róbert Lališ považovaný za bosa sýkorovcov, niekdajší šéf banskobystrického podsvetia Mikuláš Černák a Miloš K. Mestský súd Bratislava I ich vlani v septembri oslobodil, no prokuratúra sa odvolala.

Podľa obžaloby si Rusko objednal vraždu u Černáka ešte v roku 1997, pričom motívom mala byť snaha o ovládnutie televízie.

Bývalý šéf Markízy si už odpykáva 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek. Minulý týždeň bol však právoplatne oslobodený v prípade subvenčného podvodu spojeného s neziskovou organizáciou Maják nádeje.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.