Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež Lev XIV. odsúdil nútené vysídľovanie Palestínčanov v Gaze

Pápež Lev v nedeľu počas modlitby Anjel Pána ostro kritizoval násilné vysídľovanie civilistov v Gaze, ktoré sprevádza izraelská vojenská ofenzíva v hlavnom meste palestínskej enklávy.

„Spolu s pastiermi cirkví vo Svätej zemi opakujem, že budúcnosť nemožno budovať na násilí, nútenom exile a pomste,“ vyhlásil. Svätá zem zahŕňa územia dnešného Izraela, okupovaných palestínskych teritórií, Jordánska a Egypta, ktoré sú posvätné pre tri veľké monoteistické náboženstvá.

Postoj pápeža sa vyostril po tom, čo Izrael v júli zasiahol jediný katolícky kostol v Gaze. „Národy potrebujú pokoj. Tí, ktorí ich skutočne milujú, pracujú pre mier,“ dodal prvý pápež pochádzajúci z USA.

(reuters, sab)

Minúta  |  

NATO zasadne k narušeniu estónskeho vzdušného priestoru ruskými MiG-31

Severoatlantická rada NATO sa v utorok zíde na mimoriadnom rokovaní o narušení estónskeho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami MiG-31. Tallinn uviedol, že tri stroje v piatok bez povolenia zotrvali nad územím Estónska približne 12 minút, kým ich eskortovali spojenecké lietadlá.

Estónsko incident označilo za „bezprecedentne drzý“ a požiadalo o konzultácie podľa článku 4 Washingtonskej zmluvy, ktorý umožňuje spojencom zvolať spoločné rokovania, ak sa cíti ohrozená ich bezpečnosť alebo politická nezávislosť.

Moskva narušenie popiera a tvrdí, že jej stroje leteli nad neutrálnymi vodami.

Napätie v regióne rastie aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Pred necelými dvoma týždňami narušilo poľský vzdušný priestor vyše 20 ruských dronov, pričom niektoré z nich zostrelili aliančné sily. Podľa západných predstaviteľov ide o testovanie pripravenosti NATO.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Heathrow, Berlín a Brusel riešili výpadky po kyberútoku na letiskový systém

Londýnske letisko Heathrow, Berlín aj Brusel v nedeľu pokračovali v odstraňovaní následkov kybernetického útoku, ktorý narušil automatické systémy check-inu. Problémy spôsobila spoločnosť Collins Aerospace, dodávateľ palubných systémov, ktorá potvrdila „kybernetické narušenie“ svojho softvéru MUSE.

Najvážnejšie komplikácie zaznamenali v Bruseli, kde zrušili 45 letov a cestujúci čakali v radoch aj hodinu a pol. V Berlíne prešli na manuálne postupy, aby zabránili chaosu, a Heathrow hlásil, že väčšina spojov prebiehala bez výrazných obmedzení.

Regulátori vyšetrujú zdroj útoku. Incident zapadá do série nedávnych hackerských útokov, ktoré zasiahli aj automobilky či maloobchodné reťazce v Británii.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Estónsko žiada OSN o riešenie po narušení vzdušného priestoru Ruskom

Estónsko požiadalo o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN po incidente, keď do jeho vzdušného priestoru v piatok vnikli tri ruské stíhačky MiG-31. Podľa estónskej diplomacie ide o prvý prípad v histórii, čo krajina využila takýto krok od vstupu do OSN pred 34 rokmi.

Lietadlá podľa Tallinnu leteli bez letového plánu, mali vypnuté transpondéry a nereagovali na výzvy riadenia letovej prevádzky. K ich zachyteniu vzlietli talianske F-35, ktoré pôsobia v rámci aliančnej misie Baltic Air Policing.

Európska únia aj NATO incident odsúdili ako provokáciu, zatiaľ čo Moskva obvinenia odmieta.

Minister zahraničia Margus Tsahkna vyhlásil, že ide o súčasť širšieho vzorca eskalácie, ktorý Rusko predvádza aj voči Poľsku a Rumunsku. „Takéto správanie si vyžaduje medzinárodnú reakciu,“ zdôraznil.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Afganistan odmieta dohodu o základni Bagram

Afganské vedenie v nedeľu odmietlo možnosť dohody o vrátení leteckej základne Bagram Spojeným štátom. Náčelník generálneho štábu Fasihuddin Fitrat uviedol, že „niektorí ľudia“ síce rokovali o návrate základne, no dohoda „ani len o centimetri afganskej pôdy nie je možná“.

Podobné stanovisko predniesol aj vysoký predstaviteľ hnutia Taliban, ktorého komentáre citovali miestne médiá.

Spor sa vyostril po tom, čo prezident USA Donald Trump v posledných dňoch verejne avizoval zámer získať Bagram späť a výhradne pohrozil, že sa „stanú zlé veci“, ak Afganistan nesplní jeho požiadavku. Biely dom priblížil, že Washington „hovorí s Afganistanom“ a že chce základňu späť „čoskoro, okamžite“, no konkrétne kroky odmietol prediskutovať s novinármi.

Napätie medzi Washingtonom a Kábulom tak stúpa, pričom afganskí predstavitelia dôrazne trvajú na suverenite územia a na tom, že zahraničná prítomnosť sa bude riešiť iba s ich súhlasom.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Francúzski starostovia chcú vyvesiť palestínske vlajky napriek zákazu

Vo Francúzsku sa schyľuje k sporu medzi vládou a miestnymi samosprávami. Viacerí starostovia oznámili, že na svojich radniciach vyvesia palestínske vlajky, hoci ministerstvo vnútra takéto gesto zakázalo.

K iniciatíve sa prihlásili napríklad starosta Saint-Denis pri Paríži Mathieu Hanotin či starostka Nantes Johanna Rollandová. Tá uviedla, že ide o symbolickú podporu francúzskeho uznania Palestíny.

Opozičný socialista Olivier Faure vyzval radnice, aby postupovali nezávisle od vládneho zákazu. V Saint-Ouen sa chystajú vyvesiť dokonca izraelskú aj palestínsku vlajku, čo má podľa starostu Karima Bouamraneho vyjadriť posolstvo mieru.

Minister vnútra Bruno Retailleau reagoval, že na verejných budovách má miesto len francúzska trikolóra, symbol spoločnej identity. „Priečelie radnice nie je bilbord,“ vyhlásil.

Diskusia prichádza v čase, keď najmenej desať ďalších krajín plánuje počas zasadnutia OSN formálne uznať Palestínu. Tá má v súčasnosti štatút pozorovateľa v rámci Valného zhromaždenia.

Pozorovateľom je aj palestínske hnutie Fatah, ktoré ovláda Palestínsku samosprávu. Tento status požíva v Strane európskych socialistov, ktorej členmi je aj viacero francúzskych subjektov – ide tak aj o prejav politickej solidarity.

(afp, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.