Preskočiť na obsah
  |  

Majstrovstvá sveta v časovke: Evenepoel suverénne obhájil titul

Belgický cyklista Remco Evenepoel získal tretí titul majstra sveta v časovke jednotlivcov na šampionáte v Rwande.

Na 40,6 km dlhej trati v okolí Kigali, ktorá obsahovala štyri stúpania, nedal súperom žiadnu šancu. Už na prvom kopci si vypracoval náskok 44 sekúnd, v polovici trate to už bolo 1:17 minúty a na treťom medzičase si udržal náskok 1:24 minúty. V cieli mal náskok 1:14 minúty pred druhým Austrálčanom Jayom Vineom a 2:36 minúty pred svojím krajanom Ilanom van Wilderom.

Hlavným vyzývateľom bol Tadej Pogačar zo Slovinska, víťaz Tour de France, ktorý však nemal ideálny deň. Štartoval za lídrom s odstupom, v polovici trate držal bronzovú pozíciu, no v závere ho predstihol Van Wilder, skončil nakoniec štvrtý s odstupom 2:37 minúty. Slovenskí cyklisti sa nepostavili na štart tejto časovky.

(reuters, sie)

  |  

Prieskum: ANO Andreja Babiša má takmer 31 percent, vládnuce SPOLU by stratilo väčšinu

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry STEM pre CNN Prima News, ktorý bol zverejnený dva týždne pred voľbami do Poslaneckej snemovne, si najsilnejšiu podporu udržuje opozičné hnutie ANO pod vedením Andreja Babiša. Volilo by ho 30,9 percenta respondentov.

Na druhom mieste by skončila vládna koalícia SPOLU (ODS, KDU-ČSL, TOP 09), ktorá podľa modelu stráca výrazne a aktuálne dosahuje 20,2 percenta.

Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostalo aj hnutie STAN s podporou 12,2 percenta, takmer identickým výsledkom disponuje aj SPD Tomia Okamuru (12 percent). Česká pirátska strana by získala 9,3 percenta hlasov. Nové hnutie Stačilo! by atakovalo hranicu ôsmich percent, keď mu prieskum prisúdil 7,7 percenta. Do dolnej komory by sa dostali aj Motoristi so ziskom 5,7 percenta.

Model zároveň ukazuje, že žiadna politická formácia by nezískala väčšinu v 200-člennej snemovni. V prípade víťazstva by ANO malo ako najsilnejší subjekt šancu začať vyjednávania o zostavení vlády, no zároveň verejne odmieta spoluprácu s niektorými potenciálnymi partnermi.

Súčasná vládna zostava, ktorú tvoria SPOLU a STAN, by podľa prepočtov obsadila približne 46 kresiel, čo je výrazne pod hranicou potrebnou na väčšinové vládnutie.

(reuters, sie)

  |  

Starmer: Nádej na dvojštátne riešenie slabne, ale nesmieme ju vzdať

Britský premiér Keir Starmer vo svojom ostatnom prejave vyhlásil, že nádej na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu prostredníctvom dvoch samostatných štátnych entít postupne slabne, ale túto nádej nesmieme nechať zhasnúť.

Zdôraznil, že Spojené kráľovstvo chce usilovať o mier na Blízkom východe a vybudovať konsenzus s lídrami regiónu a ďalšími partnermi a tak vytvoriť spoločný rámec pre mier.

V rámci tohto úsilia Starmer oznámil oficiálne uznanie štátu Palestína, čím sa Spojené kráľovstvo pripojilo k viac než 150 krajinám, ktoré už palestínsku štátnosť uznávajú.

Tento krok zároveň označil za prejav morálnej zodpovednosti podporovať mierové riešenia a bezpečie pre obyvateľov Izraela i Palestíny.

Uznanie štátu Palestína tiež navrhol aj počas tohtoročného Valného zhromaždenia OSN, pričom požadoval, aby Izrael prijal výrazné kroky k ukončeniu násilia v Gaze.

Starmer vo svojom prejave jasne odsúdil Hamas za terorizmus a vyzval na okamžité prepustenie rukojemníkov držaných touto skupinou. Zdôraznil, že pravá vízia mieru je úplne v protiklade s ideológiou Hamasu.

(sie)

  |  

Ferenčák hrozí, že konsolidáciu nepodporí. Hlavnú ťarchu má podľa neho prevziať štát

Poslanec Ján Ferenčák (Hlas) v diskusnej relácii Na telo v TV Markíza jasne povedal, že ak v konsolidačnom balíku neprejdú zásadné zmeny a štát neprevezme aspoň 80 percent všetkých nákladov, v druhom čítaní za balík nezahlasuje.

Podľa neho by mal štát znášať hlavné bremeno konsolidačných opatrení a len 20 percent výdavkov by malo pripadnúť na vybrané sektory (najmä bankovníctvo či cez progresívne zdaňovanie), nie priamo na občanov.

Ferenčák zdôraznil, že konsolidácia má byť sociálne spravodlivá – preto už v prvom čítaní umožnil balíku parlamentne postúpiť, no v druhom hlasovaní očakáva zásadné zmeny zo strany ministra financií Ladislava Kamenického.

Explicitne nesúhlasí s rušením voľna na 6. januára a požaduje aj konkrétne úsporné návrhy pre jednotlivé ministerstvá. Varoval, že ak návrhy vláda nepripraví, jeho hlas v druhom čítaní balík nezíska.

(sie)

  |  

Nemecké letectvo sledovalo ruské lietadlo IL-20M nad Baltským morom

Ruské vojenské lietadlo IL-20M bolo počas uplynulého víkendu zaznamenané nad Baltským morom a nemecké letectvo naň vyslalo dve lietadlá Eurofighter Typhoon, aby ho sledovali a identifikovali, informovala agentúra Bild a potvrdil to aj hovorca nemeckého letectva.

Ruské lietadlo IL-20M je určené na prieskumné a elektronické špionážne misie, má schopnosť zbierať signály a elektronické dáta.

Vzniklo ešte v 60. rokoch na báze civilného dopravného lietadla Il-18 a od tej doby bolo niekoľkokrát modernizované. Častokrát tieto lietadlá operujú v oblastiach blízko hraníc NATO, ako sú Baltské a Čierne more, často bez zapnutého transpondéra alebo bez povolenia, čo je jedným z dôvodov bezpečnostného napätia.

(reuters, sie)

  |  

EÚ zvažuje požičať Ukrajine časť zmrazených ruských aktív

Členské štáty Európskej únie podporujú využitie zmrazených ruských aktív na pôžičky pre Ukrajinu – o tejto možnosti diskutovali ministri financií EÚ a podľa eurokomisára Valdisa Dombrovskisa to vnímajú ako reálne riešenie.

Ide o zhruba 200 miliárd eur zmrazených ruských štátnych aktív, ktoré sú primárne uložené v spoločnosti Euroclear v Belgicku v rámci západných sankcií proti Rusku po invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Komisia aktuálne pracuje na návrhu novej pôžičky pre Ukrajinu, ktorú by garantovali členské štáty a financovala by sa práve z týchto zmrazených ruských aktív. Samotné aktíva by zostali nedotknuté, pričom výnosy z úrokov sú už teraz využívané napríklad na financovanie vojenskej pomoci a obnovy Ukrajiny.

Vyvlastnenie aktív a ich priame použitie na ukrajinské potreby viaceré štáty stále odmietajú – je to považované za právne a politicky veľmi sporný krok, ktorý by mohol ohroziť dôveru zahraničných investorov v eurozónu.

Presná výška plánovanej pôžičky zatiaľ nie je stanovená. Ukrajina bude musieť splatiť tieto prostriedky až po zaplatení reparácií zo strany Ruska za vojnové škody.

Dombrovskis zdôraznil, že tento model je kompromisom medzi podporou napadnutej krajiny a udržiavaním právnej istoty pre EÚ.

(tasr, sie)