Preskočiť na obsah
  |  

Reuters: Trumpov „cár hraníc“ Homan ako súčasť korupčného prípadu?

Tom Homan, známy ako „cár hraníc“ (šéf imigračnej a hraničnej politiky) z administratívy Donalda Trumpa, bol v roku 2024 zapletený do korupčného prípadu týkajúceho sa úplatku 50-tisíc amerických dolárov, ktorý mal údajne prijať od dôstojníka FBI v utajenej akcii, informovali zdroje oboznámené s prípadom agentúru Reuters.

Najprv vyšetrovanie, ktoré začalo v Texase, sledovalo tvrdenia, že Homan mal pomáhať za úplatok získať vládne kontrakty súvisiace s imigračnou politikou.

Napriek dôkazom a nahrávkam, ktoré zaznamenali údajné inkriminované stretnutie, americké ministerstvo spravodlivosti ukončilo vyšetrovanie v lete 2025.

Zdôvodnili to tým, že FBI a prokurátori dospeli k záveru, že neexistuje dostatok dôkazov na obvinenie zo zločinu. Vyšetrovanie bolo označené za politicky motivované a bez opory v dôkazoch.

Šéf Bieleho domu a jeho zástupcovia obhajovali Homana, označujúc ho za celoživotného verejného služobníka s výbornými výsledkami v oblasti bezpečnosti hraníc.

(reuters, sie)

  |  

Oľha Stefanišynová je novou veľvyslankyňou Ukrajiny v USA

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval bývalú podpredsedníčku vlády Oľhu Stefanišynovú za novú veľvyslankyňu Ukrajiny v Spojených štátoch.

Menovací dekrét podpísal počas svojho večerného prejavu, v ktorom zdôraznil význam silných vzťahov s Americkou republikou pre dlhodobú bezpečnosť krajiny.

Stefanišynová, ktorá má skúsenosti ako ministerka pre európsku integráciu a na rokovaniach s USA, prevezme úlohu veľvyslankyne v čase, keď Ukrajina pokračuje vo svojich snahách o získanie ďalšej vojenskej a ekonomickej pomoci na boj proti ruskej agresii.

Kyjev tiež navrhol Washingtonu dohody o dodávkach amerických zbraní prostredníctvom európskych spojencov a o exporte ukrajinských dronov do USA.

Stefanišynová nahradí Oksanu Markarovú, ktorá zastávala túto pozíciu od roku 2021 a dohliadala na koordináciu pomoci počas eskalácie konfliktu od roku 2022.

Zelenskyj ďalej avizoval blízke stretnutia svojej administratívy s americkými predstaviteľmi v New Yorku, ktoré majú pokračovať v snahách ukončiť vojnu a posilniť medzinárodnú podporu Ukrajiny.

(tasr, sie)

  |  

Irán poprel správy o plánovanom stretnutí s európskymi predstaviteľmi

Iránsky predstaviteľ diplomacie pre Reuters poprel správy o plánovanom stretnutí ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího s predstaviteľmi Británie, Francúzska a Nemecka vo Viedni v rámci rokovaní o obnovení sankcií za íransky jadrový program.

Podľa vyjadrenia iránskeho ministerstva zahraničných vecí totiž Abbás Arakčí cestuje do New Yorku. Očakáva sa, že by malo prebehnúť rokovanie so zástupcami Trumpovej prezidentskej administratívy v USA.

Európske krajiny, ktoré začali koncom augusta 30-dňový proces opätovného uvalenia sankcií, navrhujú podmienené odloženie sankcií až o šesť mesiacov, ak Irán umožní prístup kontrolórom OSN, ktorí majú overiť zásoby obohateného uránu.

Stav zásob obohateného uránu je nejasný od júna, keď boli íranské jadrové zariadenia bombardované Izraelom a USA. Západ tvrdí, že jadrový program Iránu presahuje civilné potreby, zatiaľ čo Teherán tvrdí, že jadrovú energiu chce využívať iba na mierové účely.

(reuters, sie)

  |  

Americkí zákonodarcovia uskutočnili vzácnu návštevu Číny

Skupina amerických zákonodarcov uskutočnila v nedeľu výnimočnú návštevu Číny. Išlo o prvú delegáciu Snemovne reprezentantov USA v Pekingu od roku 2019. Cieľom tejto misie je stabilizovať vzťahy medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta.

Delegáciu vedie demokratický poslanec Adam Smith, člen Výboru pre ozbrojené služby, ktorý zdôraznil, že dialóg je nevyhnutný na riešenie rozdielov a zlepšenie vzájomných vzťahov.

Delegácia sa stretla s čínskym premiérom Li Čchiangom a vyjadrili potrebu „prekonať ľady“ a zintenzívniť spoluprácu.

Návšteva prichádza po rozhovore prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga, počas ktorého diskutovali o viacerých citlivých témach vrátane obchodu, vlastníctva TikToku, čínskej aktivity v Juhočínskom mori a otázky Taiwanu.

Americkí zákonodarcovia zdôraznili dôležitosť pokračovania dialógu medzi oboma krajinami, najmä v oblasti vojenskej spolupráce, aby sa predišlo konfliktom.

Návšteva je považovaná za krok k normalizácii kontaktov po obdobiach napätia a prerušenia formálnych stretnutí spôsobených pandémiou a politickými rozdielmi.

(sie)

  |  

Trump: Murdoch a ďalší budú súčasťou dohody na americké prevzatie TikToku

Lachlan Murdoch, syn mediálneho magnáta Ruperta Murdocha, spolu s Larry Ellisonom, zakladateľom Oracle, a Michaelom Dellom, šéfom spoločnosti Dell, sú medzi americkými podnikateľmi zapojenými do pripravovanej dohody o budúcnosti sociálnej siete TikTok, uviedol americký prezident Donald Trump.

Podľa CNBC má dohoda zabezpečiť, že Spojené štáty získajú väčšinovú kontrolu nad prevádzkou TikToku v USA vrátane prístupu k algoritmu a dátam aplikácie.

Spojené štáty sa dlhodobo snažia prevziať kontrolu nad TikTokom zo strachu z možného využitia údajov amerických používateľov čínskou vládou. Prezident Trump vyjadril optimizmus ohľadom pokroku v rokovaniach s čínskou stranou, hoci definitívna dohoda zatiaľ nebola potvrdená Čínou.

Lachlan Murdoch je známy svojimi konzervatívnymi postojmi a nedávno upevnil kontrolu nad rodinným mediálnym impériom vrátane Fox News. Ellison a Dell sú významnými americkými podnikateľmi s reputáciou patriotov krajiny.

Táto dohoda by mohla zabezpečiť americkým spoločnostiam vplyv nad jednou z najpopulárnejších sociálnych platforiem v USA, ktorá má 170 miliónov používateľov, a zároveň adresovať obavy o národnú bezpečnosť.

(sie)

  |  

Kanada, Austrália a Veľká Británia oficiálne uznávajú štát Palestína

Kanada a Austrália sa pridávajú k Veľkej Británii a oficiálne uznávajú štát Palestína, čo predstavuje posun v ich snahe podporiť riešenie konfliktu formou dvoch štátov.

Krok týchto tradičných spojencov Izraela vychádza z rozhorčenia nad humanitárnou situáciou v Gaze, kde pokračujú izraelské útoky.

Kanadský premiér Mark Carney v tejto súvislosti uviedol, že uznanie palestínskeho štátu posilňuje tých, ktorí sa usilujú o mierové spolunažívanie a ukončenie vlády Hamasu. Dodal, že tento krok v žiadnom prípade nelegitimizuje terorizmus ani nie je jeho odmenou.

Zdôraznil, že palestínska samospráva sa zaviazala k reformám, voľbám v roku 2026 bez účasti Hamasu a demilitarizácii štátu. Carney vyjadril podporu mierovému riešeniu s dvoma štátmi žijúcimi vedľa seba.

Reakcie v regióne sú rozporuplné. Izraelský minister obrany označil rozhodnutie za odmenu pre Hamas, ktorý je považovaný za teroristickú organizáciu zodpovednú za útok v októbri 2023.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás uznanie privítal ako krok k mierovému spolunažívaniu.

Očakáva sa, že podobný krok urobia aj iné krajiny vrátane Francúzska.

(reuters, sie)